Od januára sa zvýši minimálna mzda na 972 eur v hrubom, teda o 57 eur. Výšku tentokrát neurčila dohoda odborov so zamestnávateľmi, ale automatický výpočet zo zákona. Pre mnohých ľudí však platí iná, vyššia hranica. Zákonník práce totiž delí pracovné miesta do šiestich stupňov podľa náročnosti, a pri tom najvyššom nesmie hrubá mzda klesnúť pod 1 552 eur. Firmy zároveň zaplatia viac na odvodoch aj na príplatkoch za noci a víkendy.
Minimálnu mzdu na budúci rok oznámilo ministerstvo práce v Zbierke zákonov už 23. septembra. Zamestnanec s mesačnou mzdou musí od 1. januára 2027 dostať aspoň 972 eur, pri hodinovej mzde je minimum 5,586 eura. Oproti tomuto roku, kedy platí minimálna mzda 915 eur, ide o nárast o 57 eur, teda približne o 6,2 percenta.
Rozhodol automat, nie dohoda
Odbory a zamestnávatelia sa môžu na výške minimálnej mzdy dohodnúť, a to aj na vyššej sume. Ak sa však nedohodnú, nastupuje pravidlo zo zákona. Podľa neho je minimálna mzda 60 percent z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Toto pravidlo schválil parlament v roku 2024 a prvýkrát sa použilo pri minimálnej mzde na tento rok.
Ani na rok 2027 sa sociálni partneri nedohodli, preto sa vychádzalo z priemernej mzdy za rok 2025. Tá bola podľa štatistikov 1 620 eur, pričom 60 percent z nej je presne 972 eur. Pre porovnanie, minulý rok bola minimálna mzda 816 eur. Ministerstvo práce odhaduje, že v roku 2028 by minimálna mzda mohla dosiahnuť až 1 016 eur.
Zvýšenie sa podľa ministerstva priamo dotkne veľkej skupiny ľudí. Za minimálnu mzdu v niektorom zo šiestich stupňov dnes pracuje približne 180-tisíc ľudí, z toho asi 123-tisíc za úplne základnú sumu.
Minimálna mzda podľa náročnosti
Z hrubej mzdy 972 eur zaplatí zamestnanec na odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne spolu 139,96 eura. Po odpočítaní nezdaniteľnej časti a dane mu zostane približne 772 eur v čistom. Dnes je to pri 915 eurách v hrubom asi 729 eur, takže na výplatnej páske je to zhruba o 43 eur viac. Ak si nezdaniteľnú časť dotyčná osoba neuplatňuje, napríklad preto, že má druhú prácu, dostane menej. Naopak, rodič si môže výplatu zvýšiť daňovým bonusom na deti.
Suma 972 eur je však len najnižšia hranica. Zákonník práce okrem minimálnej mzdy určuje aj takzvané minimálne mzdové nároky. Každé pracovné miesto musí zamestnávateľ zaradiť do jedného zo šiestich stupňov náročnosti, a to podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú na ňom človek vykonáva. Čím vyšší stupeň, tým vyššia je mzda, pod ktorú nesmie ísť. Pri prvom stupni je minimálna suma 972 eur, pri druhom 1 088 eur, pri treťom 1 204 eur, pri štvrtom 1 320 eur, pri piatom 1 436 eur a pri šiestom 1 552 eur. Medzi susednými stupňami je teda rozdiel vždy 116 eur, pričom každý je o 57 eur vyšší ako tento rok. Pri šiestom stupni je minimum o 580 eur vyššie ako pri prvom.
Do prvého stupňa patria pomocné, prípravné a manipulačné práce, ktoré človek robí podľa presných postupov a pokynov. Typicky ide o upratovačky, vrátnikov alebo pomocných pracovníkov vo výrobe. Druhý stupeň zahŕňa rutinné obslužné alebo odborné práce, aké robia napríklad predavači či kuchári. V treťom stupni sú rôznorodé odborné práce, napríklad účtovníkov alebo grafikov. Štvrtý stupeň už znamená samostatnú odbornú agendu alebo čiastkové koncepčné a systémové práce. Sem môže patriť napríklad projektový manažér. Piaty stupeň pokrýva špecializované a tvorivé práce s vysokou duševnou námahou, ako je práca lekára. Najvyšší, šiesty stupeň je určený pre tvorivé riešenie úloh s vysokou mierou zodpovednosti, napríklad pri riadení celej firmy.
Tieto príklady sú však len orientačné. O zaradení nerozhoduje názov pozície, ale to, čo človek v práci naozaj robí. Rovnaký názov pozície tak môže v dvoch firmách patriť do rôznych stupňov. Mzdové nároky navyše neplatia všade. Ak má firma mzdy upravené v kolektívnej zmluve, riadi sa ňou.
Pre firmy sú to extra náklady
Pre zamestnávateľa nie je hrubá mzda konečná suma. K nej musí pridať vlastné odvody vo výške 36,2 percenta, pričom pri 972 eurách ide o takmer 352 eur. Celková cena práce pri minimálnej mzde tak bude približne 1 324 eur mesačne. Tento rok je to asi 1 246 eur, čo znamená, že jeden zamestnanec na minimálnej mzde bude firmu stáť o necelých 78 eur mesačne viac. Za celý rok je to vyše 930 eur. Kým teda zamestnanec dostane na ruku o 43 eur viac, firma zaplatí o 78 eur viac. Zvyšok zostane v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni a v štátnom rozpočte.
Hore pôjdu aj príplatky
Zvýšenie minimálnej mzdy však pocítia aj tí, ktorí zarábajú oveľa viac. Na hodinovú minimálnu mzdu sú totiž naviazané príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu, respektíve v neštandardné časy. Za nočnú prácu patrí zamestnancovi aspoň 40 percent hodinovej minimálnej mzdy, pri rizikovej práci 50 percent. Za prácu v sobotu je to najmenej 50 percent a v nedeľu 100 percent. Na budúci rok to znamená najmenej 2,23 eura za hodinu v noci, 2,79 eura v sobotu a 5,59 eura v nedeľu.
Ak napríklad robíte mesačne osem nočných zmien po osem hodín, príplatok vám stúpne zo súčasných približne 135 eur na 143 eur. Kto pracuje každú nedeľu, teda zhruba štyrikrát po osem hodín, dostane za ne príplatok asi 179 eur namiesto dnešných 168 eur. Pre firmy v priemysle, doprave alebo pohostinstve, kde sa pracuje na zmeny, sa tak náklady zvýšia aj nad rámec samotných miezd. Neplatí to však pre všetky príplatky. Za prácu vo sviatok a za nadčas dostávajú zamestnanci príplatok z vlastného priemerného zárobku, nie z minimálnej mzdy. Z minimálnej mzdy sa príplatok za sviatok počíta len tým, ktorí pracujú na dohodu.
Česi nás predbehnú
Podľa údajov Eurostatu mali začiatkom tohto roka Slováci s 915 eurami takmer rovnakú minimálnu mzdu ako Česi s 924 eurami. V rámci Európskej únie sa minimálne mzdy pohybovali od 620 eur v Bulharsku po 2 704 eur v Luxembursku. Na budúci rok nám však Česko trochu utečie. Česká vláda schválila od januára minimálnu mzdu 24 900 korún, čo je pri dnešnom kurze približne 1 023 eur. Česi pritom pri výpočte používajú nižší podiel z priemernej mzdy, a to približne 44,6 percenta, kým na Slovensku je to 60 percent. Vyššiu minimálnu mzdu tak majú najmä preto, že sú tam vyššie aj priemerné mzdy.
