Odbory a zamestnávatelia sa opäť nedohodli na minimálnej mzde pre rok 2027, a tak rozhodol zákonný automat. Najnižšia mzda stúpne o 57 eur, no neplatí rovnako pre všetkých. Podľa náročnosti práce zákon pozná až šesť stupňov, pričom platí, že čím vyšší stupeň, tým viac peňazí. Pri tom najvyššom je minimum až 1 552 eur.
Keď sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov nevedia dohodnúť na minimálnom zárobku v ďalšom roku, nastupuje takzvaný automat. Ako vyplýva z názvu, funguje automaticky, pričom mu vôbec nezáleží na tom, aký názor majú jednotlivé strany. Podobne sa minimálna mzda určovala aj pre tento rok.
Dobrou správou je, že automat minimálne mzdy spravidla zvýši. A plurál je tu kľúčový, keďže nejde o jednu pevnú sumu. Ako sme spomenuli v úvode, záleží od stupňa náročnosti práce. Čím viac zodpovednosti, tým vyššia odmena.
Ako sa dopracovali k 972 eurám
Výpočet stojí na pravidle, že minimálna mzda predstavuje 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2027 je teda rozhodujúci rok 2025, za ktorý Štatistický úrad SR vykázal priemernú mzdu 1 620 eur. Po dosadení do vzorca vychádza 972 eur v hrubom, čo už potvrdilo aj ministerstvo práce. Oproti tohtoročným 915 eurám je to o 57 eur (6,2 percenta) mesačne viac.
Z 972 eur zamestnávateľ strhne 5 percent na zdravotné a 9,4 percenta na sociálne poistenie, spolu takmer 140 eur. Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá v roku 2027 stúpne na 516,64 eura mesačne, zostane daň necelých 60 eur. Výsledná čistá mzda tak vychádza na 772,11 eura. Ak by si zamestnanec nezdaniteľnú časť neuplatnil, napríklad preto, že pracuje na druhý pracovný pomer, dostal by na ruku len necelých 674 eur. Ak by sme to počítali na hodiny, pri 40-hodinovom týždni bude minimálna hodinová mzda 5,586 eura, tento rok je to 5,259 eura. Pri kratšom týždennom úväzku je hodinová sadzba vyššia, pri 37,5 hodinách týždenne to bude 5,958 eura.
Minimálna mzda nie je pre všetkých rovnaká
Minimálna mzda ale neplatí pre každého v rovnakej sume. Zákonník práce rozdeľuje pracovné miesta do šiestich stupňov náročnosti podľa toho, akú duševnú námahu, samostatnosť a zodpovednosť si daná práca vyžaduje. Pre každý stupeň platí vlastný minimálny mzdový nárok.
Sumy sa počítajú tak, že sa k rozdielu medzi aktuálnou minimálnou mzdou a sumou 580 eur, teda minimálnou mzdou z roku 2020, pripočíta 580 eur vynásobených koeficientom daného stupňa. Z toho vyplýva, že každý ďalší stupeň pridáva pevných 116 eur. Spomínaných 972 eur je teda najnižšia hranica, respektíve platí pre prvý stupeň. Patria sem pomocné práce, ktoré zamestnanci vykonávajú podľa presných postupov a pod dohľadom, napríklad dokladači tovaru v obchodoch, upratovačky, vrátnici alebo pomocné sily na stavbách či v reštauráciách.
Ak sa od zamestnanca vyžaduje, aby samostatne dodržiaval postupy alebo ovládal remeslo, posúva sa do druhého stupňa. Tu nájdete predavačov, čašníkov, skladníkov, kuchárov či kaderníčky a zamestnávateľ im musí zaplatiť aspoň 1 088 eur mesačne. Tretí stupeň zahŕňa odbornejšie profesie, pri ktorých zamestnanec čiastočne zodpovedá za zverené zariadenia alebo agendu. Sú to napríklad účtovníci, vodiči mestskej hromadnej dopravy, grafici či vodiči vysokozdvižných vozíkov. Ich zákonné minimum je 1 204 eur v hrubom.
Štvrtý stupeň zohľadňuje zvýšenú duševnú námahu, systémové myslenie a riadenie procesov. IT špecialisti, projektoví koordinátori, zdravotnícki odborníci či stredný manažment budú mať v roku 2027 nárok najmenej na 1 320 eur. V piatom stupni už zamestnanec nesie priamu zodpovednosť za veľký majetok alebo ľudské zdravie. Architekti, lekári, vedúci zložitých projektov či finanční analytici nemôžu zarobiť menej ako 1 436 eur v hrubom. Na samom vrchole je šiesty stupeň, ktorý pokrýva najnáročnejšie strategické riadenie celej organizácie. Sú to napríklad generálni riaditelia, hlavní architekti či vrcholoví manažéri, ktorí musia dostať aspoň 1 552 eur.
Vyššie spomenuté profesie sú však len príklady, o presnom zaradení rozhoduje konkrétna náplň práce, nie názov pozície. Napríklad taký vodič môže podľa charakteru práce patriť do druhého aj tretieho stupňa. Minimálne mzdové nároky sa navyše uplatňujú len na zamestnancov, ktorých odmeňovanie neupravuje kolektívna zmluva. Nevzťahujú sa na dohody o prácach mimo pracovného pomeru.
Hore pôjdu aj príplatky
Na minimálnu mzdu je pritom naviazaný aj celý zástup príplatkov za prácu v neštandardných časoch, čiže v noci, cez víkendy a sviatky. Keď stúpne hodinový základ, automaticky stúpnu aj všetky príplatky. Príplatok za prácu v sobotu je 50 percent minimálnej hodinovej mzdy, v roku 2027 teda 2,793 eura za hodinu. V nedeľu je to 100 percent, teda 5,586 eura za hodinu. Za nočnú prácu dostanete aspoň 40 percent, čiže 2,234 eura za hodinu, a pri rizikovej nočnej práci 50 percent. Za jednu 8-hodinovú nedeľnú zmenu tak zamestnancovi náleží príplatok najmenej približne 44,70 eura, za sobotnú zhruba 22,30 eura.
Minimálna mzda a priemerná mzda, z ktorej sa odvodzuje, ovplyvnia aj ďalšie platby. Napríklad minimálne odvody živnostníkov do Sociálnej poisťovne by podľa prepočtov daňového mali od januára 2027 stúpnuť na 322,21 eura mesačne a minimálny preddavok na zdravotné poistenie na 129,60 eura. Rastú aj maximálne dávky, materská môže v roku 2027 dosiahnuť až 2 476,70 eura za 31-dňový mesiac a dávka v nezamestnanosti najviac 1 651,10 eura.
Stále máme čo dobiehať
V rámci Európskej únie má zákonnú minimálnu mzdu 22 z 27 členských štátov. K 1. januáru 2026 bolo Slovensko s 915 eurami tesne za Českom, kde minimálna mzda v prepočte dosahovala 924 eur. Maďarsko bolo s 838 eurami nižšie, Poľsko so 1 139 eurami a Chorvátsko s 1 050 eurami vyššie. Najvyššiu minimálnu mzdu má Luxembursko (2 704 eur), najnižšiu Bulharsko so 620 eurami. Slovensko by malo prekonať hranicu 1 000 eur pri minimálnej mzde v roku 2028. Vtedy by podľa ministra práce Erika Tomáša mala dosiahnuť 1 014 eur.
