Slovenské pekárne stoja pred ďalšou veľkou výzvou, ktorá sa môže už čoskoro odraziť priamo na cenách v obchodoch. Od 1. januára 2027 sa totiž očakáva zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 972 eur. Aký to má súvis? Jednoducho. Na túto sumu sú priamo naviazané aj zákonné príplatky za prácu v noci, cez víkendy a počas sviatkov. Práve v týchto neštandardných časoch pritom prebieha viac ako 82 percent celkovej výroby chleba, pečiva a koláčov. To, že pred zdražovaním medzi prvými varujú práve pekári, teda nie je prekvapením.
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) otvorene varuje pred až skokovým nárastom výrobných nákladov. Predseda zväzu Milan Lapšanský pre STVR vysvetľuje, že hoci chápu snahu o zvýšenie miezd, systém príplatkov je nastavený neudržateľne. Pekári sa dlhodobo dožadujú toho, aby štát tieto pravidlá nastavil tak, aby boli v súlade s realitou. Rovnako žiadajú, aby zohľadnil špecifiká odvetví, ktoré musia pracovať hlavne v noci, aby boli ráno na pultoch čerstvé potraviny.
Niekde budú vyplácať aj dvojnásobné platy
V praxi dochádza k situáciám, kedy sa jednotlivé príplatky nesčítavajú len v základnej miere, ale sa kumulujú. Zamestnávateľ neplatí iba jeden najvyšší bonus. Kombinácia nočnej zmeny, víkendu a sviatku dokáže zvýšiť hodinovú sadzbu zamestnanca až o 240 percent.
Pri základnej hrubej mzde vo výške 1 000 eur tak môže práca v noci a cez víkend vystreliť výsledný príjem na takmer 2 000 eur. Asi ani netreba hovoriť, že pre pekárne, kde cena práce tvorí v priemere celú polovicu všetkých výrobných nákladov, ide o obrovský zásah do peňazí. Výrobcovia takéto zdraženie nedokážu vykryť z vlastných rezerv, a tak zvýšené náklady budú musieť premietnuť do dodávateľských cien pre obchodníkov.
Konečný účet vystavia obchody
To, či zákazníci v obchodoch zaplatia za rožky a chlieb viac, závisí predovšetkým od cenovej politiky samotných reťazcov. Výrobcovia predávajú tovar za odbytové ceny, na ktoré si predajcovia uplatňujú vlastné obchodné prirážky. Zväz pekárov tieto prirážky dlhodobo kritizuje, pretože na Slovensku často násobne prevyšujú marže, aké tie isté reťazce uplatňujú v iných krajinách Európskej únie (EÚ).
Ďalším paradoxom je, že z vysokých príplatkov nemá plný úžitok ani samotný personál. Milan Lapšanský upozorňuje, že viac ako polovicu z týchto príplatkov zamestnanci nedostanú, pretože im ich zoberie štát vo forme daní a odvodov. Slovenské pekárne tak postupne strácajú konkurencieschopnosť oproti producentom zo zahraničia.
Práve dovoz trvanlivého a mrazeného pečiva zo zahraničia pritom momentálne vykazuje veľmi silný rast. Len v minulom roku presiahol hodnotu dvesto miliónov eur a naďalej stúpa. Výrobcovia v iných štátoch EÚ majú totiž flexibilnejšie modely odmeňovania pre nepretržité prevádzky, teda nemusia čeliť takým vysokým odvodovým zaťaženiam.
Pekári preto zas a znova vyzývajú štát, aby zmenil systém príplatkov pre odvetvia, kde sa nočná a víkendová práca nedá jednoducho obísť. Týka sa to pritom nielen pekárov, ale aj takých energetikov, záchranárov, bezpečnostných zložiek či celého sektora služieb. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov dnes zastupuje viac ako 520 členov od drobných živnostníkov až po veľké priemyselné pekárne, ktoré naprieč všetkými regiónmi Slovenska zamestnávajú vyše 12 200 ľudí.
Niektorým uškodí, mnohým pomôže
Minimálna mzda teda bude od nového roka vyššia. Najviac si polepšia tí na najslabšie platených pozíciách. Týmto zamestnancom automaticky stúpne garantovaný mesačný aj hodinový príjem. Polepšia si však aj pracovníci zaradení do vyšších stupňov náročnosti práce podľa Zákonníka práce, keďže ich minimálne mzdové nároky sa odvíjajú ako násobok základnej minimálnej mzdy.
Druhou skupinou, ktorej pristane na účte viac peňazí, sú ľudia, ktorí pracujú v neštandardných pracovných časoch. Keďže zákonné príplatky za nočné zmeny, prácu v sobotu, v nedeľu či vo sviatok sa počítajú percentom z minimálnej hodinovej mzdy, na výplatnej páske to pocíti široké spektrum profesií. Týka sa to nielen spomínaných pekárov, ale aj zamestnancov v priemyselnej výrobe na trojzmenné prevádzky, pracovníkov v logistických skladoch, zamestnancov v gastre, hotelierstve, maloobchode, ako aj zdravotníkov, opatrovateľov či pracovníkov strážnych a bezpečnostných služieb.
Polepšia si potom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aj pre dohodárov totiž platí povinnosť minimálnej hodinovej odmeny a rovnako majú nárok na zákonné príplatky za prácu cez víkendy či v noci.
Na druhej strane, čistý finančný prínos bude do istej miery tlmiť to, že z každého zvýšenia hrubej mzdy a príplatkov si časť zoberie štát vo forme vyšších odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a preddavkov na daň z príjmov. A keďže vyššie mzdy pre zamestnávateľov znamenajú vyššie náklady, treba rátať aj s tým, že čiastočne sa tento posun prejaví aj na cenách tovarov a služieb.
