Za päť dní dovolenky môžete dostať o desiatky eur viac, hoc aj vtedy, keď sa vám vôbec nezmenil základný plat. Náhrada mzdy sa totiž počíta zo zárobku v predchádzajúcom štvrťroku. Ak ste v ňom dostali odmenu, vyššie provízie alebo veľa nadčasov, oplatí sa zvážiť, kedy si vezmete voľno.
Mnohí ľudia stále pracujú s presvedčením, že počas dovolenky jednoducho dostanú svoju bežnú mzdu. V skutočnosti im však patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Tak to stanovuje Zákonník práce. Základom výpočtu je priemerný hodinový zárobok, ktorý sa počas roka môže meniť. Preto ani rovnaký počet dní voľna nemusí vždy priniesť rovnakú sumu.
Podľa Klaudie Sehnalovej, mzdovej metodičky HR systému Humanet, si ľudia dovolenku zvyčajne plánujú podľa rodiny, prázdnin, počasia a možností zamestnávateľa. Na dovolenkový priemer pritom väčšinou vôbec ani len nepomyslia. Rozdiel si podľa nej všimnú najmä tí, ktorých príjem výrazne ovplyvňujú provízie, odmeny, nadčasy či príplatky. Téme sa venuje portál Finsider.
Mohlo by vás zaujímať
Rozhoduje predošlý kvartál
Kľúčom je takzvané rozhodujúce obdobie. Je ním vždy kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom si beriete voľno. Zamestnávateľ vezme mzdu, ktorú vám v tomto období zúčtoval na výplatu, a vydelí ju počtom hodín, ktoré ste skutočne odpracovali. Výsledok sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta. Z toho vyplýva, že ak si vezmete dovolenku od októbra do decembra, rozhoduje váš zárobok od júla do septembra. Pri voľne od januára do marca sa už použijú údaje za október až december. Ak by ste si teda presunuli dovolenku z decembra na január, môže to zmeniť sumu, ktorú dostanete.
Legislatíva pritom myslí aj na ľudí, ktorí v predchádzajúcom štvrťroku veľa nepracovali. Ak ste v ňom neodpracovali aspoň 22 dní alebo 170 hodín, zamestnávateľ použije takzvaný pravdepodobný zárobok. Vychádza z toho, čo ste zarobili od začiatku štvrťroka, alebo z toho, čo by ste pravdepodobne zarobili. Priemerný zárobok navyše nesmie klesnúť pod minimálnu mzdu.
Zrejme sa ale teraz pýtate, ako veľmi vám to môže pomôcť. Humanet ponúka modelový príklad, kde je zamestnanec s hrubou mesačnou mzdou 1 600 eur. Za predchádzajúci štvrťrok teda zarobil 4 800 eur a odpracoval 528 hodín. Jeho priemerný hodinový zárobok tak predstavuje približne 9,09 eura. Za jeden 8-hodinový deň dovolenky mu patrí náhrada okolo 72,73 eura. Predstavme si teraz, že by pri rovnakom počte hodín dostal navyše výkonnostnú odmenu 1 000 eur, ktorá patrí celá do daného štvrťroka. Jeho priemer by vtedy stúpol na približne 10,98 eura za hodinu. Za deň dovolenky by tak dostal asi 87,88 eura, teda o vyše 15 eur viac. Pri piatich dňoch voľna je rozdiel zhruba 75,76 eura v hrubom, pri desiatich dňoch už okolo 151,51 eura. Na účet však príde o čosi menej, keďže aj z náhrady mzdy sa platia odvody a daň.
Kedy sa oplatí čerpať voľno
Informácia o tom, v ktorom štvrťroku sa do priemeru premietnu vyššie odmeny či provízie, vám môže náramne uľahčiť plánovanie. Najväčší zmysel to má v profesiách, kde zárobok počas roka výrazne kolíše. Príkladom môžu byť predvianočné nadčasy v obchode alebo logistike, ktoré môžu zvýšiť náhradu v prvom štvrťroku nasledujúceho roka. Silná letná sezóna zas môže zvýšiť náhradu za dovolenku od októbra. Pre mnohých zamestnancov v obchode teda môže byť dovolenka v januári výhodnejšia ako dovolenka v decembri. No samozrejme, neplatí to pre každého. Ak ste mali vyšší hodinový zárobok v lete ako na konci roka, výhodnejší môže byť naopak decembrový termín. Kto má stabilný plat bez odmien a nadčasov, ten to nemusí veľmi riešiť.
Treba si potom dať pozor aj na ročné a polročné odmeny. Do výpočtu sa nezapočítajú naraz, ale rozdelia sa na pomerné časti podľa obdobia, za ktoré boli poskytnuté. Ročná odmena sa teda rozloží do štyroch štvrťrokov. Ak by zamestnanec z príkladu vyššie namiesto štvrťročnej odmeny 1 000 eur dostal ročnú odmenu 2 000 eur, do jedného štvrťroka by sa započítalo len 500 eur. Jeho priemer by stúpol približne na 10,04 eura za hodinu a za deň dovolenky by dostal asi o 7,60 eura viac. Teda aj pri dvojnásobnej odmene približne polovicu toho, čo pri štvrťročnej.
Termín si neurčujete sami
Skôr než začnete prekopávať svoje plány, treba pripomenúť ešte jednu dôležitú vec. Termín dovolenky spravidla nemôžete zmeniť jednostranne. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, pričom musí brať ohľad na prevádzku aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Určený termín vám musí oznámiť aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnete inak. Ak sa dovolenka čerpá po častiach, aspoň jedna z nich má trvať najmenej dva týždne.
Práve v tomto období sa oplatí poznať ešte jedno pravidlo. Nevyčerpaná dovolenka z tohto roka neprepadá. Ak vám ju zamestnávateľ neurčí najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka, môžete si termín čerpania určiť sami. Spraviť tak ale treba do konca tohto nasledujúceho roka.
Napokon stojí za pripomenutie, na koľko dovolenky vlastne máte nárok. Základná výmera je najmenej štyri týždne. Päť týždňov patrí zamestnancom, ktorí do konca kalendárneho roka dovŕšia 33 rokov, a tiež tým, ktorí sa trvalo starajú o dieťa. Pri dieťati nárok vzniká od chvíle, keď to zamestnanec písomne oznámi zamestnávateľovi.
Najprv sa spýtajte mzdovej účtovníčky
Ak patríte medzi tých s kolísavým príjmom, asi nebude na škodu si pred výberom termínu overiť v mzdovej učtárni aktuálny dovolenkový priemer. Zistíte tak aj to, ako sa doň premietnu odmeny alebo nadčasy. Pri niekoľkých dňoch voľna nejde o veľké sumy, no pri dlhšej dovolenke môže rozdiel predstavovať aj viac ako sto eur v hrubom.
