Poslanci dnes tesnou väčšinou schválili štátny rozpočet na rok 2027. Pre domácnosti a firmy znamená predovšetkým to, že ďalšie uťahovanie opaskov sa v budúcom roku nekoná. Väčšina doterajších opatrení zostáva, verejný sektor dostane vyššie platy a niektoré dočasné dane majú skončiť. Účet za vyšší deficit však predsa len príde, no až po voľbách.
Za zákon o štátnom rozpočte hlasovalo v stredu 14. októbra 76 zo 78 prítomných poslancov. Dvaja sa zdržali, konkrétne Tomáš Taraba a Peter Slyško. Rozpočet podporili poslanci Smeru, Hlasu, SNS a traja poslanci Strany vidieka, kým opozícia sa hlasovania nezúčastnila. Spolu s rozpočtom parlament schválil aj rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorej príjmy majú v roku 2027 stúpnuť na 16,829 miliardy eur a výdavky na 15,545 miliardy eur.
Verejná správa má v roku 2027 príjmy 63,343 miliardy eur, výdavky 70,786 miliardy eur a deficit 7,443 miliardy eur, teda 4,94 pecrcenta HDP. Tento rok sa očakáva schodok okolo 4,4 percenta HDP. Viac o tom, ako sa rozpočet rodil, sme písali v článku o schválení návrhu vládou.
Čo z toho majú domácnosti
Hlavné je tentokrát to, čo sa nemení. Vláda tvrdí, že rozpočet neznižuje sociálne štandardy ani nezvyšuje dane a odvody. Ministerstvo financií zdôrazňuje, že zachováva 13. dôchodky, energopomoc a ďalšie sociálne opatrenia. Konkrétne na kompenzáciu vysokých cien energií je vyčlenených 250 miliónov eur. Trinásty dôchodok však zostáva zmrazený na 667,30 eura. Vyplácať sa teda bude aj naďalej, len nie v čoraz vyššej, valorizovanej sume.
Na sociálnu oblasť pôjde 28,6 miliardy eur, z toho 14,6 miliardy na dôchodky, čo je medziročne o 443 miliónov eur viac. Ďalších 482 miliónov eur je rezervovaných na pripravované sociálne a prorodinné zmeny. Sem možno zaradiť príspevok pri odkázanosti na starostlivosť, reformu sociálnych služieb a jednorazové pomoci, ako napríklad vyšší príspevok pre prvákov či príspevok pri narodení dieťaťa. Výdavky na zdravotníctvo majú stúpnuť na 11,1 miliardy eur, teda o 429 miliónov eur, čiže o 4,03 percenta.
Do rozpočtu sa na poslednú chvíľu dostala aj zmena, ktorú pocítia zamestnanci štátu. Pozmeňujúci návrh výborov zvyšuje platy v štátnej a verejnej správe, a to plošne o 8,4 percenta od od 1. júla 2027. Keďže zvýšenie začne platiť v polovici roka, v celoročnom vyjadrení to za rok 2027 predstavuje približne polovicu, teda okolo 4,2 percenta. Od januára sa taktiež zvyšuje minimálna mzda, a to na 972 eur mesačne, čo je 60 percent priemernej mzdy z roku 2025 vo výške 1 620 eur. Tá sa síce neurčuje rozpočtom, no zvýši príjmy najmenej zarábajúcich aj príplatky za nočnú prácu.
Firmy si na úľavy musia počkať
Podnikateľov asi najviac zaujíma osud transakčnej dane, ktorú dlhodobo kritizujú. Firma ju totiž platí bez ohľadu na to, či je zisková alebo stratová. Výber navyše zaostáva za očakávaniami. Za rok 2025 namiesto odhadovaných 574 miliónov eur priniesla len okolo 339 miliónov eur. Premiér Robert Fico v auguste ohlásil, že ju vláda zruší už od januára 2027, no koaličná dohoda z 2. októbra rozhodla inak. Daň skončí až v roku 2028. Firmy ju teda budú platiť ešte celý budúci rok.
Na konci roka 2027 má potom skončiť aj ďalšia dočasná záťaž. Od roku 2024 platia zamestnávatelia na zdravotnom poistení 11 percent z hrubej mzdy namiesto 10 percent a živnostníci 15 percent namiesto 14 percent. Presne tieto zvýšené sadzby skončia k 31. decembru 2027. Na druhej strane, podnikatelia určite pocítia spomínanú vyššiu minimálnu mzdu, keďže od nej sa odvíjajú mzdové náklady aj príplatky. Živnostníkom sa medzitým podľa prepočtov Jozefa Mihála zvýšia minimálne odvody do Sociálnej poisťovne na 322,21 eura mesačne. Energeticky náročné podniky môžu počítať s kompenzáciou nákladov.
Zatiaľ bude ticho, hluk príde neskôr
Rozpočet je postavený tak, aby bol budúci rok relatívne pokojný ako pre ľudí, tak aj pre firmy. Daňová záťaž sa nezvyšuje, sociálne opatrenia zostávajú a verejný sektor dostane viac peňazí. RRZ to opisuje ako expanzívnu fiškálnu politiku a prerušenie konsolidácie.
Deficit sa medziročne zvýši o 0,4 percenta HDP, teda o viac ako miliardu eur, a to napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a lepším daňovým prognózam. Rast výdavkov na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy podľa rady zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,6 percenta HDP.
Rozpočet má teda ďaleko od ideálneho, no pre súčasnú vládu je dôležité to, že sa jeho dôsledky nedostavia okamžite. Účet za to príde v ďalších rokoch. Aby deficit v roku 2028 klesol na 4,5 percenta HDP a v roku 2029 na 4 percentá HDP, vláda, či už znova na čele s Ficom alebo úplne nová, zrejme bude musieť prijať ďalšie úsporné opatrenia. V roku 2028 by mali vychádzať na 0,8 percenta HDP, v roku 2029 na 1,4 percenta HDP. Bez nich by totiž schodok stúpol na 5,26 percenta, respektíve 5,41 percenta HDP. V eurách ide o približne 1,2 miliardy eur v roku 2028 a 2,3 miliardy eur v roku 2029, ktoré zatiaľ nie sú ničím kryté. Nie je pritom jasné, čo to bude. Môžu to byť vyššie dane, nižšie výdavky alebo kombinácia oboch. Isté je len to, že o tom bude rozhodovať vláda po parlamentných voľbách, ktorá sa budú konať v priebehu nasledujúceho roka.
Ak sa transakčná daň od roku 2028 skutočne zruší a niektoré výdavky budú pokračovať aj po roku 2027, deficit by mohol podľa RRZ v tom období dosiahnuť až 6 percent HDP. Zrušenie dane, ktoré firmám uľaví, tak môže pokojne skončiť tým, že výpadok príjmov sa bude hľadať inde, prípadne aj znova u nich. Nič je isté, kým definitívne nevieme, ako sa pokryje výpadok v rozpočte.
Za zmienku tiež stojí dlh verejnej správy, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť 98,4 miliardy eur, teda 65,9 percenta HDP. Pre lepšie porozumenie, za bezpečnú granicu sa považuje hodnota približne 74,7 miliardy eur. Vyšší dlh znamená vyššie úroky, ktoré štát platí zo spoločných peňazí, a menej priestoru na investície či pomoc v krízach. Zhoršenie ratingu by navyše zdražilo úvery nielen štátu, ale aj firmám a domácnostiam pri hypotékach.
Na budúci rok si teda väčšina ľudí a firiem nepohorší. Asi ale treba rátať s tým, že ten ďalší rok už taký zhovievavý nebude.
