Priemerný zamestnanec v Európskej únii zarobí za rok takmer 40-tisíc eur. Slovák? Len o niečo viac ako polovicu. Rozdiel je však menší, ako sa zdá, keď sa zohľadnia ceny. Pozreli sme sa na priemerné mzdy, minimálnu mzdu aj na to, koľko si toho za svoje peniaze naozaj kúpite.
Podľa Eurostatu dosiahol v roku 2024 priemerný ročný plat zamestnanca v EÚ 39 800 eur. Oproti roku 2023, keď to bolo 37 800 eur, ide o nárast o 5,2 percenta. Po prepočte na mesiac to vychádza približne na 3 317 eur v hrubom. Eurostat pritom počíta s takzvaným prepočtom na plný úväzok, čo znamená, že priemer nestláčajú nadol čiastočné úväzky. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú pritom obrovské. Najviac zarábajú ľudia v Luxembursku, kde priemerný ročný plat dosiahol 83-tisíc eur. Nasleduje Dánsko so 71 600 eurami a Írsko so 61 100 eurami. Na opačnom konci rebríčka je Bulharsko s 15 400 eurami, Grécko s 18-tisíc eurami a Maďarsko s 18 500 eurami.
Slovensko je v tom istom porovnaní až štvrté od konca. Priemerný ročný plat slovenského zamestnanca dosiahol 20 287 eur, teda približne 1 691 eur mesačne. To je len 51 percent priemeru únie. Za nami skončili už len Maďarsko, Grécko a Bulharsko. Zaostávame pritom aj za susedmi. V Česku dosiahol priemerný ročný plat 23 998 eur, čo je asi o 18 percent viac ako na Slovensku. Poliaci zarobili 21 246 eur, teda zhruba o 5 percent viac. Iba Maďari sú so sumou 18 461 eur o kúsok za nami. Najväčší kontrast je s Rakúskom. Tamojší priemerný plat 58 600 eur je takmer trojnásobkom slovenského.
Údaje Eurostatu sú však za rok 2024, aktuálnejšie čísla ponúka Štatistický úrad SR. Ten počíta priemernú mzdu inou metódou, a tak sa jeho čísla od európskych mierne líšia. Za celý rok 2025 dosiahla priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 620 eur. Medziročne stúpla o 6,3 percenta, no po zohľadnení inflácie si zamestnanci reálne polepšili len o 2,2 percenta. Háčik je v tom, že priemer skrýva veľké rozdiely medzi regiónmi aj odvetviami. Najviac sa vlani zarábalo v Bratislavskom kraji s priemernou mzdou 1 949 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 285 eur v Prešovskom kraji po 1 522 eur v Trenčianskom kraji. Zamestnanci vo financiách a poisťovníctve mali v priemere vyše 2 600 eur. V ubytovaní a stravovaní to bolo len 969 eur.
Čo sa týka tohto roka, rast miezd výrazne spomalil. V druhom štvrťroku dosiahla priemerná mzda 1 707 eur v hrubom a medziročne stúpla len o 3,2 percenta. Ceny však rástli rýchlejšie, takže reálna mzda klesla o 0,5 percenta. Zamestnanci si tak za svoju výplatu kúpili o niečo menej ako pred rokom.
Minimálna mzda sa blíži k tisícke
Zákonnú minimálnu mzdu malo k 1. júlu 2026 zavedenú 22 z 27 krajín EÚ. Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú a mzdy v nich určujú kolektívne zmluvy. Na Slovensku je minimálna mzda v tomto roku na úrovni 915 eur mesačne. Oproti vlaňajšku stúpla takmer o 100 eur, z 816 eur. Ak nedôjde k dohode, jej výšku určuje automat, podľa ktorého predstavuje 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2027 sa preto zvýši na 972 eur, čo je o 57 eur, teda o 6,2 percenta viac. Za minimálnu mzdu pritom v roku 2025 pracovalo takmer 129-tisíc zamestnancov, čo je 6,7 percenta všetkých zamestnancov.
Smutným faktom je, že aj z tohto hľadiska sa ocitáme v spodnej skupine krajín, kde je minimálna mzda nižšia ako 1 000 eur. Tesne nad nami je Česko s 923 eurami, tesne pod nami Maďarsko s 906 eurami. Poľsko je so sumou 1 119 eur o vyše 200 eur pred nami. Najvyššiu minimálnu mzdu má Luxembursko s 2 771 eurami, čo je trojnásobok slovenskej. Nemecko má 2 343 eur. Najnižšia je v Bulharsku, kde dosahuje 620 eur.
Čo si reálne kúpite
Porovnávať priemerné mzdy v eurách je však trochu zavádzajúce. Za rovnakú sumu si totiž v Bratislave kúpite viac ako v Luxemburgu či Kodani. Preto Eurostat používa aj štandard kúpnej sily (PPS), teda umelú menu, ktorá zohľadňuje rozdielne cenové hladiny v jednotlivých krajinách. Jeden PPS si teoreticky kúpi všade rovnaké množstvo tovarov a služieb.
Po takomto prepočte sa rozdiely medzi krajinami o čosi menšie. Kým v eurách zarába priemerný Luxemburčan viac ako päťnásobok Bulhara, v PPS sa priemerné ročné platy pohybujú od 21 644 v Grécku po 55 051 v Luxembursku. Rozdiel medzi najvyšším a najnižším platom tak klesá na 2,5-násobok. No žiaľ, Slovensko ani v tomto porovnaní nevychádza úplne dobre. Spolu s Gréckom, Maďarskom, Bulharskom a Estónskom patrí medzi päť krajín, kde priemerný plat nedosahuje ani 28-tisíc PPS.
A pri minimálnych mzdách je to podobne. V eurách bola na začiatku roka 2026 najvyššia minimálna mzda v EÚ až 4,4-krát vyššia ako najnižšia. Po prepočte na kúpnu silu sa pohybovala od 886 PPS v Estónsku po 2 157 PPS v Nemecku. Slovenská minimálna mzda sa vďaka tohtoročnému zvýšeniu prvýkrát dostala nad hranicu 1 000 PPS mesačne, spolu s Bulharskom a Českom.
V PPS máme lepší výsledok ako v eurách z toho dôvodu, že ceny sú u nás stále nižšie ako v priemere únie. Podľa Eurostatu patrí Slovensko spolu s Českom, Portugalskom, Gréckom, Litvou a Lotyšskom medzi krajiny, kde sú cenové hladiny o menej ako 20 percent nižšie ako priemer EÚ. Rozdiel teda nie je taký veľký, ako by ste možno čakali.
Celkový obraz
Okrem miezd sa na životnú úroveň dá pozrieť aj cez hrubý domáci produkt na obyvateľa v paritách kúpnej sily. Ten v roku 2025 dosiahol na Slovensku podľa predbežných údajov Eurostatu 75 percent priemeru únie. Za nami boli z krajín EÚ už len Lotyšsko, Grécko a Bulharsko. Maďarsko dosiahlo 76 percent, Poľsko 81 percent. Na čele je Luxembursko s 239 percentami a Írsko s 237 percentami.
Výkon slovenskej ekonomiky na obyvateľa teda dosahuje tri štvrtiny európskeho priemeru, no priemerný plat v eurách len polovicu. Časť tohto rozdielu síce kompenzujú nižšie ceny, no ani po ich zohľadnení sa Slovensko nevie vyšvihnúť z chvosta rebríčka. Rozhodne teda stále máme čo dobiehať.
