Predseda SNS Andrej Danko v stredu (23. septembra) v Národnej rade otvorene priznal, že o štátnom rozpočte na budúci rok ešte neexistuje žiadna koaličná dohoda. Zároveň naznačil, že transakčnej dani skutočne odzvonilo, len sa čaká, kým sa kompletne vyškrtne. No sám nevie, kedy to príde. “Vie” len toľko, že to príde.
Danko sa v parlamente vyjadril k celej téme dosť priamo. Podľa jeho slov je verejnosť zavádzaná, pretože žiadna finálna dohoda o rozpočte v koaličnej rade zatiaľ neexistuje. Ako povedal, koaliční partneri sa doteraz bavili len o rámcoch spolupráce a príprave rozpočtu, nie o konkrétnych detailoch. Priznal, že sám je zvedavý, s čím vlastne príde minister financií. Na základe informácií agentúry TASR to píše denník Pravda.
Čo je transakčná daň?
Ide o daň z finančných transakcií, ktorá zaťažuje platby odchádzajúce z bankových účtov podnikateľov a firiem. Zákon ju zaviedol ako súčasť konsolidačného balíka, prvýkrát reálne začala platiť od 1. apríla 2025. Zdaňujú sa všetky debetné transakcie z účtu daňovníka, teda bankové prevody, úhrady faktúr aj výbery hotovosti, či už na pobočke alebo z bankomatu.
Sadzba dane sa líši podľa typu transakcie. Pri bezhotovostných platbách ide o 0,4 percenta zo sumy, maximálne však 40 eur na jednu transakciu. Pri výbere hotovosti je sadzba vyššia, konkrétne 0,8 percenta zo sumy. Tu už žiadny horný limit neplatí. Prakticky to znamená, že napríklad pri výbere 2 000 eur v hotovosti zaplatí firma na transakčnej dani 16 eur.
Nešetril kritikou ani smerom k tomu, ako sa o transakčnej dani komunikuje navonok. Poukázal na to, že raz sa verejnosti povie, že daň sa ruší, pretože taká bola dohoda, a potom sa nakoniec neruší. Podľa vlastných slov mu to už samotnému začína pripadať zmätočné.
Transakčná daň skončí, len sa nevie kedy
Čo sa týka samotnej transakčnej dane, Danko bol v tomto bode celkom jednoznačný. Povedal, že principiálne táto daň neprežije. Otázkou je vraj len to, kedy presne skončí, či už v blízkom období, alebo až o rok. Sám by osobne uprednostnil, ak by sa zrušila okamžite.
Zaujímavé je, že si vie predstaviť aj alternatívny postup, teda takzvané etapovité rušenie dane. To by znamenalo, že by sa daň neodstránila naraz, ale postupne, v niekoľkých krokoch. Tiež pripustil, že pokiaľ by požiadavky SNS neboli splnené, jednou z možností, ktoré má strana na stole, je aj blokovanie celého rozpočtu.
Má aj iné požiadavky
Zrušenie transakčnej dane síce je hlavnou témou diskusie, no zďaleka nie je jedinou vecou, ktorú chce SNS v rozpočte presadiť. Danko medzi principiálnymi požiadavkami strany spomenul aj zvýšenie dôchodkov pre seniorov nad 85 rokov, čo by malo pomôcť najstarším ľuďom v spoločnosti.
Rovnako dôležitá je pre stranu aj otázka platov vo verejnom sektore. SNS presadzuje 10-percentné navýšenie miezd v štátnej správe, a to isté navýšenie požaduje aj pre policajtov. Okrem toho chce zaviesť daňové licencie pre živnostníkov s nízkym príjmom, čo by malo predstavovať isté minimálne zdanenie aj pre tých, ktorí zarábajú menej.
Danko spomenul aj tému vyššieho zdanenia bánk a energetického sektora, teda odvetví, ktoré strana dlhodobo považuje za tie, ktoré by mali do štátneho rozpočtu prispievať viac. Napokon dodal, že vie si predstaviť aj adresnejšie nastavenie 13. dôchodkov, čo by znamenalo, že by táto dávka mierila hlavne k tým, ktorí ju naozaj potrebujú najviac, a nie rovnako ku všetkým dôchodcom, bohatým aj chudobným.
Je čo kritizovať
Koniec transakčnej dane je niečo, čo si želá ako opozícia a Danko, tak aj verejnosť a podnikateľský sektor. Jej najviac slabím miestom je, že sa platí bez ohľadu na to, či firma reálne zarába, alebo je v strate. Zdaňuje sa totiž samotný pohyb peňazí, nie zisk, takže postihuje aj podniky, ktoré práve prechádzajú ťažkým obdobím.
Kritici okrem toho poukazujú na to, že daň zvyšuje administratívnu záťaž a komplikuje bežné fungovanie firiem, pretože banky musia zrážku počítať pri každej jednej debetnej operácii.
Za rok a pol existencie prešla transakčná daň niekoľkými úpravami, ktoré ju postupne zmierňovali. Kľúčový zmena nastala od 1. januára 2026, keď boli od platenia dane úplne oslobodené fyzické osoby – podnikatelia, teda živnostníci. Táto výnimka sa vzťahuje aj na ďalšie špecifické profesie, ako sú advokáti, daňoví poradcovia, lekári, architekti alebo poľnohospodári zapísaní v príslušnom registri.
Právnickým osobám, teda firmám a spoločnostiam, povinnosť platiť daň naďalej zostáva, hoci zákon postupne pridával aj pre ne ďalšie výnimky. Od zavedenia dane totiž postupne narástol počet výnimiek na 34. Medzi ne patria napríklad platby súvisiace s odvodmi do Sociálnej poisťovne, platby cez Slovenskú poštu, platobné operácie súdnych exekútorov, verejných vysokých škôl alebo zdravotných poisťovní pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Vláda si teda problémy s daňou uvedomovala už dávno predtým, než Danko túto tému otvoril v parlamente. Otázkou teraz zostáva len to, či sa daň zruší naraz, alebo, ako navrhuje Danko, postupne v niekoľkých krokoch.
Prečo nemôže skončiť hneď?
Samotné zrušenie dane by z rozpočtu vytrhlo približne pol miliardy eur, ktoré minister financií Ladislav Kamenický zatiaľ nemá čím nahradiť. Práve tento výpadok v rozpočte je jadrom aktuálnych sporov v koalícii, o ktorých hovorí aj Danko. Hoci sa politici zhodujú, že daň má zaniknúť, financovanie štátneho rozpočtu bez nej ešte nie je vyriešené.
