Pomoc s cenami energií bude pokračovať aj v roku 2027, no znovu v inej podobe. Premiér Robert Fico chce zrušiť adresnú energopomoc, ktorá platí od januára tohto roku, a vrátiť sa k plošnému modelu, v ktorom dostane pomoc každá domácnosť bez ohľadu na príjem. Adresný systém podľa neho sprevádzali zmätky, keďže štát nemá dostatočne presné údaje.
S myšlienkou návratu k plošnému modelu prišiel premiér koncom septembra v relácii V politike na TA3. Domácnostiam sľúbil, že ceny elektriny, plynu ani tepla v budúcom roku nestúpnu. Adresná pomoc sa podľa neho ministerstvu hospodárstva príliš nevydarila, čo sme mohli vidieť na vlastné oči. A mnohí to aj pocítili na vlastnej koži, respektíve na vlastných účtoch.
Zdôvodnil to tým, že ak má štát pomáhať cielene, potrebuje mať o domácnostiach presné údaje, a tie jednoducho nemá. Lepšie je vraj preto dať pomoc každému. Fico sa označil za zástancu takzvaných helikoptérových peňazí, teda plošnej pomoci pre celé Slovensko. Výhody adresného modelu síce chápe, no iba vtedy, ak by bola dostatočne riadne pripravená.
Nevidí pritom veľký rozdiel medzi tým, či štát adresne pomôže 90 percentám domácností, alebo dotuje energie všetkým. Peniaze na pomoc chce vláda pokryť aj z dane z finančných transakcií. Tá sa mala podľa dávnejších vyjadrení premiéra na sociálnych sieťach zrušiť, no nakoniec sa tak nestane. Je zahrnutá v rozpočte na budúci rok, pričom skončiť by podľa nových prognóz mala začiatkom 2028.
V rozpočte je zakotvená aj samotná energopomoc. V návrhu stojí, že pre pretrvávajúci vplyv vyšších cien energií sa počíta s pokračovaním kompenzácií aj v budúcom roku, na čo vláda vyčlenila 250 miliónov eur. Návrh však ešte musí prejsť parlamentom. Rokovať sa o ňom má v najbližších dňoch, záverečné hlasovanie sa očakáva na prelome novembra a decembra.
Adresná energopomoc bola samý zmätok
Štát fungoval na plošných dotáciách až do konca 2025. Pri teple to fungovalo tak, že dodávateľ mal od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) schválenú vyššiu cenu, no domácnostiam fakturoval nižšiu, zastropovanú sumu, pričom rozdiel mu doplatil štát.
Od januára tohto roku sa prešlo na adresnú energopomoc, ktorá je určená domácnostiam s trvalým pobytom priamo na adrese odberného miesta. Vzťahuje sa na elektrinu, plyn aj teplo z centrálneho zásobovania. Domácnosti o ňu nemuseli žiadať, štát si údaje overoval sám z registrov. Nárok sa posudzoval podľa takzvanej bonity domácnosti, do ktorej boli zahrnuté hrubé mzdy, základy dane z podnikania, dôchodky aj dividendy, ktoré sa následne prepočítali podľa počtu členov domácnosti. Ak výsledok neprekročil hranicu 1 930 eur mesačne, domácnosť získala nárok na dotácie.
Háčik bol v tom, že táto hranica bola nastavená príliš vysoko. Napríklad 4-členná rodina s dvoma menšími deťmi mohla mať hrubý príjem zo zamestnania až 5 211 eur mesačne a stále dosiahla na pomoc. Adresný model teda nebola veľmi adresný. Ako sme už spomenuli, pokryl približne 90 percent domácností. Pri elektrine a plyne si oprávnené domácnosti udržali zvýhodnené ceny priamo na faktúre. Napríklad silová elektrina pre ne stála 72,70 eura za megawatthodinu, kým domácnosti bez nároku platili 103,94 eura. Zhruba desatina domácností s najvyššími príjmami tak prešla na trhové ceny, pri ktorých im elektrina zdražela o 23 percent a plyn o 29 percent.
Pri teple sa to riešilo inak. Dodávatelia už fakturujú plnú cenu podľa rozhodnutia regulátora, štát vracia rozdiel formou energopoukážok, známych aj ako energošekov, ktoré si ľudia vyberajú na pošte. Tento rok prišli v troch vlnách. Prvá pokrývala prvé tri mesiace roka, druhá ďalších päť mesiacov a posledná zvyšné štyri mesiace. Priemerná výška pomoci na teplo je podľa rezortu hospodárstva 310 eur.
Adresnosť systému skomplikovali štátne registre. Štát musel prepojiť údaje o vyše 5,5 milióna obyvateľov, milióny záznamov z katastra a údaje o takmer 3,9 milióna odberných miest elektriny a plynu. Ministerstvo hospodárstva priznalo, že v tomto procese narazilo na množstvo nezrovnalostí. Len chýbajúce číslo bytu v evidencii trvalého pobytu identifikovalo približne v 120-tisíc prípadoch. Domácnostiam, pri ktorých tento údaj bránil prepojeniu osoby, bytu a odberného miesta, začali posielať výzvy, aby číslo bytu doplnili na ohlasovni pobytu. Výzvy pritom dostávali aj ľudia, ktorí bývajú v rodinnom dome, a teda nemajú číslo bytu.
Ďalším problémom boli rozdielne zápisy tej istej nehnuteľnosti v rôznych registroch. Ten istý dom bol napríklad v jednom registri vedený pod číslom 123 a v inom pod číslom 30123. Rezort však aspoň ubezpečil verejnosť, že pre tieto nezrovnalosti nikto o pomoc nepríde a v prípade pochybností sa postupuje v prospech domácnosti. Mnohí ľudia však kvôli tomu museli zbytočne pobehovať po úradoch.
Napokon sa komplikácie objavili aj pri samotnom vyplácaní. Niektoré domácnosti pre chýbajúce údaje nedostali poukážky na teplo včas. Úrady ich museli vystavovať dodatočne. Väčšina domácností navyše v septembri dostala nižšie sumy než pri májovej výplate. Vláda pritom menila zákony a nariadenia o energopomoci už viackrát, no aj tak nevyriešila všetky problémy.
Jednoduchšie riešenie
Z tohto hľadiska sa teda úmysel vrátiť sa k plošnému modelu zdá byť rozumný. Štát takto nemusí overovať príjmy, prepájať registre ani riešiť, či má niekto v evidencii správne číslo bytu. Pomoc dostane každá domácnosť automaticky. To ušetrí prácu úradom aj ľuďom, ktorí by inak museli riešiť rôzne výzvy, podávať námietky alebo chodiť na ohlasovne pobytu.
Rozdiel oproti súčasnému systému by nebol až taký veľký. Keďže adresnú pomoc tento rok dostávalo približne 90 percent domácností, zmena by sa týkala hlavne zhruba desatiny domácností s najvyššími príjmami a tých, ktorým systém nárok zamietol pre chybné údaje.
Jedinou nevýhodou sú náklady. Štát potrebuje šetriť, keďže deficit verejnej správy aj verejný dlh rastú. Ak sa energie budú dotovať všetkým, nebude to lacné. Súčasný adresný model síce taktiež nestál málo, no skôr kvôli tomu, že nebol nastavený správne. Ak by pomoc dostali skutočne len tí, ktorí ju potrebujú najviac, výrazne by sa ušetrilo. Štát na to ale očividne nemá kapacity.
