Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) dodatočne zaslal poslancom svoje stanovisko k rozpočtu na budúci rok. Kontrolóri v ňom upozorňujú na nejasnosti pri výpočte a uplatňovaní výnimky z dlhovej brzdy. Predseda úradu Ľubomír Andrassy priblížil, že ministerstvo financií im napriek opakovaným žiadostiam neposkytlo podklady, na základe ktorých vláda aktivovala takzvanú únikovú doložku vo výške 3,21 percenta HDP.
Bez týchto dôkazov a jasných prepočtov podľa NKÚ nemožno povedať, či návrh rozpočtu vychádza z ústavných a zákonných predpokladov. Problém však vidia aj do budúcnosti, keďže bez podkladov nebude možné ani spätne zúčtovať, ako štát v roku 2027 použil verejné peniaze. Úrad preto konštatuje, že nebolo možné jednoznačne posúdiť, či vláda dodržala ústavné princípy, zákony a medzinárodné pravidlá. STVR požiadala ministerstvo financií o reakciu.
Stanovisko prišlo až po schválení
Kontrolóri sa k rozpočtu vyjadrujú neskoro z jednoduchého dôvodu. Vláda návrh schválila v pondelok 5. októbra a už 7. októbra o ňom začal rokovať parlament. Od schválenia vládou po predloženie výboru pre financie tak uplynulo len 48 hodín. Za taký čas podľa NKÚ nie je možné pripraviť riadne posúdenie, a poslanci preto prvýkrát rozhodovali o rozpočte bez odborného stanoviska úradu, hoci si ho zákon vyžaduje. Národná rada medzitým rozpočet na rok 2027 definitívne schválila, a to v stredu 14. októbra. Hlasovalo zaň 76 zo 78 prítomných poslancov, zatiaľ čo opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Stanovisko kontrolórov teda na výsledku už nič nezmení, môže však zohrať úlohu v spore, ktorý sa vedie okolo spomínanej výnimky.
Čo je úniková doložka a prečo je sporná
Dlhovú brzdu zaviedol ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý od roku 2012 tvorí základné fiškálne pravidlo Slovenska. Stanovuje pásma zadlženosti a s rastúcim dlhom sprísňuje sankcie. Tie siahajú od písomného zdôvodnenia v parlamente cez zmrazenie platov a výdavkov až po zákaz predložiť rozpočet so schodkom. V najvyššom pásme musí vláda dokonca požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Slovensko sa dnes nachádza práve v tom najprísnejšom.
Zákon však počíta aj s výnimkami. Najprísnejšie sankcie sa neuplatnia napríklad pri výraznom prepade ekonomiky alebo vtedy, keď výdavky na záchranu bánk, odstraňovanie následkov katastrof a plnenie medzinárodných zmlúv spolu prekročia tri percentá HDP. Vláda tvrdí, že práve túto hranicu prekonala. Výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, najmä na obranu v rámci NATO, vyčíslila na 4,4 miliardy eur, teda 3,21 percenta HDP. Na tomto základe potom postavila rozpočet so schodkom.
S takýmto výkladom však nesúhlasí opozícia. Až 45 jej poslancov sa 1. októbra obrátilo na Ústavný súd. Ten má rozhodnúť, či sa do trojpercentnej hranice môžu započítať všetky výdavky s oporou v medzinárodnej zmluve, alebo len tie nepredvídateľné a mimoriadne. Opozícia upozorňuje, že pri širokom výklade by sa z dočasnej výnimky stalo trvalé pravidlo.
Deficit takmer 5 percent, dlh 100 miliárd
Rozpočet na rok 2027 počíta s príjmami verejnej správy 63,343 miliardy eur a výdavkami 70,786 miliardy eur. Schodok tak dosiahne 7,443 miliardy eur, čo zodpovedá 4,94 percenta HDP. Je to viac ako tento rok, kedy sa deficit očakáva na úrovni približne 4,4 percenta HDP. S rastúcim schodkom sa zvyšuje aj dlh. Celkový štátny dlh by sa na konci budúceho roka mohol priblížiť k 100 miliardám eur, čo je približne 18 500 eur na každého obyvateľa. Citeľne rastú aj náklady na jeho splácanie. Kým v roku 2023 na ne štát minul miliardu eur, budúci rok to bude takmer 2,5 miliardy. Na obsluhu dlhu tak štát minie zhruba 2,5-krát viac než pred štyrmi rokmi.
RRZ hovorí o účelovom použití výnimky
Kriticky sa k rozpočtu stavia aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa jej predsedu Jána Tótha vláda uplatnila ochrannú klauzulu účelovo, pretože podmienky na výnimku sa podľa rady nepreukázali. Vláda si zároveň opäť nesplnila ústavnú povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu.
Rada pritom upozorňuje, že bez ďalších krokov budú verejné financie len horšie. Hrubý dlh sa má v roku 2027 priblížiť k 66 percentám HDP, pričom bez dodatočnej konsolidácie by v roku 2029 prekročil 73 percent. Aby vláda splnila vlastné ciele, bude podľa RRZ v rokoch 2028 a 2029 potrebovať opatrenia až za 3,4 miliardy eur, teda 2,1 percenta HDP. Na stabilizáciu dlhu by bolo treba stlačiť deficit až na úroveň okolo 2,5 percenta HDP.
Tóth už pri predstavení návrhu poznamenal, že rozpočet neprináša žiadnu konsolidáciu ani úspory. Podľa neho by z približne 100 miliárd eur dlhu bolo nad bezpečnou úrovňou zhruba 25 miliárd. O tom, či vláda mohla výnimku z dlhovej brzdy použiť, napokon rozhodne Ústavný súd.
