Prezident Peter Pellegrini v stredu 28. októbra podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2027, ktorý poslanci schválili už 14. októbra. Štát bude budúci rok hospodáriť so schodkom 7,443 miliardy eur, čo je 4,94 percenta HDP a viac ako tento rok. Aby deficit v ďalších rokoch klesal, bude potrebné ďalšie šetrenie, ktoré však v rozpočte zatiaľ nie je.
Podpisom prezidenta sa definitívne končí prípravná fáza rozpočtu, ktorý bude platiť od 1. januára. V Národnej rade prešiel 14. októbra azda najtesnejšou možnou väčšinou, keď zaň hlasovalo 76 zo 78 prítomných poslancov a dvaja sa zdržali. Poslanci spolu s ním schválili aj pozmeňujúci návrh z výborov, podľa ktorého sa od 1. júla 2027 zvýšia platy zamestnancov v štátnej a verejnej správe o 8,4 percenta.
Samotný štátny rozpočet ráta s príjmami 27,911 miliardy eur a výdavkami 35,666 miliardy eur, z čoho vyplýva, že hotovostný schodok štátu má byť 7,754 miliardy eur. Pre porovnanie s inými krajinami a pre pravidlá EÚ je však dôležitejší výsledok celej verejnej správy, kam patria aj samosprávy, zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa. Tá má dosiahnuť príjmy 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur, čo znamená deficit 7,443 miliardy eur.
Pre lepšiu predstavu to znamená, že štát bude míňať približne o 20 miliónov eur denne viac, ako vyberie. Zo schodku 4,94 percenta HDP zároveň vyplýva, že ministerstvo financií počíta s výkonom ekonomiky okolo 151 miliárd eur. Deficit pritom oproti tomuto roku stúpne. Na rok 2026 vláda pôvodne plánovala schodok 4,1 percenta HDP, no podľa aktuálneho odhadu bude 4,37 percenta. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyčíslila, že v eurách stúpne schodok medziročne zo 6,3 na 7,4 miliardy eur.
Kam pôjdu všetky tie peniaze
Okrem vyšších platov vo verejnej správe rozpočet počíta so zachovaním 13. dôchodku a s pokračovaním v dotovaní cien energií, respektíve energopomoci. Na kompenzáciu vysokých cien energií je vyčlenených 250 miliónov eur. Ministerstvo pôdohospodárstva dostane 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu, na zadržiavanie vody v krajine a na boj s dôsledkami klimatickej zmeny. Ďalších 482 miliónov eur je pripravených na zákony, ktoré sa ešte len chystajú. Podľa ministerstva financií ide najmä o sociálnu oblasť a rodinnú politiku, napríklad o príspevok na pomoc pri odkázanosti a o reformu sociálnych služieb. Z tejto sumy sa majú pokryť aj jednorazové formy pomoci, ako je vyšší príspevok pre prvákov a príspevok pri narodení dieťaťa.
Koalícia rozpočet obhajuje tým, že nezvyšuje dane ani odvody a nezavádza nové dane. Premiér Robert Fico pri schvaľovaní zdôraznil, že platy rastú a vláda nikomu neublížila. Líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka naopak rozpočet považuje za zničujúci a varuje, že dlh sa nebezpečne blíži k 100 miliardám eur.
Ďalšie šetrenie až po roku 2027
Podľa plánu by mal deficit v roku 2028 klesnúť na 4,5 percenta HDP a o rok neskôr na 4 percentá. To sa však bez ďalších úsporných krokov nestane. Ministerstvo financií samo vyčíslilo, že bude potrebovať opatrenia v rozsahu 0,8 percenta HDP v roku 2028 a 1,4 percenta HDP v roku 2029. Ak by ich neprijalo, schodok by naopak rástol na 5,26 a 5,41 percenta HDP.
RRZ je vo svojom odhade prísnejšia. Podľa jej hodnotenia z 13. októbra by bez ďalších opatrení deficit v roku 2029 dosiahol 6,1 percenta HDP a pri naplnení rizík až 6,5 percenta. Na splnenie cieľov vlády tak podľa predsedu rady Jána Tótha bude treba v rokoch 2028 a 2029 dodatočne ušetriť až 2,1 percenta HDP, teda približne 3,4 miliardy eur. Medzi riziká rada zaradila aj zrušenie transakčnej dane, na ktorom sa koalícia dohodla od januára 2028. Samotný cieľ na rok 2027 považuje RRZ za reálny, ale len vtedy, ak vláda nevyužije rozpočtovú rezervu a dodávky vojenskej techniky budú nižšie, ako sa plánovalo.
Dlh bude rásť ešte niekoľko rokov
Ministerstvo financií priznáva, že zastaviť rast verejného dlhu bude pri súčasných hospodárskych podmienkach trvať viacero volebných období. Konsolidácia jeho rast síce brzdí, no na úplné zastavenie by musel celkový schodok klesnúť hlboko pod 3 percentá HDP. Podľa rezortu dosiahne hrubý dlh na konci obdobia rozpočtu, teda v roku 2029, 69,6 percenta HDP, ak sa ciele splnia aj s dodatočným šetrením. Bez neho by prekročil 70 percent. RRZ odhaduje, že dlh na konci budúceho roka 2027 dosiahne 65,9 percenta HDP, čo je približne 98,4 miliardy eur. Bez ďalšej konsolidácie by v roku 2028 dosiahol 70 percent a v roku 2029 až 73,5 percenta HDP. Aby sa dlh aspoň stabilizoval, musel by deficit klesnúť približne na 2,5 percenta HDP, teda zhruba na polovicu plánovaného schodku na budúci rok.
Rada tiež upozorňuje, že rozpočet nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, teda s takzvanou dlhovou brzdou. Slovensko je už šiesty rok v jej najvyššom sankčnom pásme a od roku 2027 sa horná hranica brzdy znižuje na 50 percent HDP. Pri takej výške dlhu by vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet, čo sa nestalo, a podľa RRZ opäť nepredložila ani opatrenia na zníženie dlhu. Rozpočet podľa nej veľmi pravdepodobne nie je v súlade ani s článkom 55a Ústavy SR, ktorý chráni dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Ratingové agentúry aj Brusel
Samozrejme, na rozpočet sa pozerajú aj ratingové agentúry. Agentúra S&P v posledných dňoch potvrdila Slovensku rating A so stabilným výhľadom, potom ako ho v apríli znížila z úrovne A+. Minister financií Ladislav Kamenický rozhodnutie privítal a spojil ho so schválením rozpočtu. Opozícia na druhej strane upozorňuje, že ide o najnižšie hodnotenie od roku 2014. Slovensko je zároveň od júla 2024 v procedúre nadmerného deficitu Európskej únie, ktorá sa otvára krajinám so schodkom nad 3 percentá HDP. Pre krajinu to znamená, že Európska komisia a Rada EÚ jej hospodárenie sledujú prísnejšie a krajina im musí pravidelne podávať správy o tom, ako deficit znižuje. Posledná takáto správa je z apríla tohto roka.
