Začiatkom budúceho roka čaká Slovensko ďalšia úprava minimálnej mzdy, ktorá by sa mala po novom vyšplhať na úroveň 972 eur. Tento krok, ktorý má pomôcť hlavne ľuďom s najnižšími príjmami, však so sebou prináša obrovský dominový efekt, ktorý nebude pre každého výhodný. Na základnú mzdu sú totiž priamo napojené všetky zákonné príplatky za prácu v noci, cez víkendy a počas sviatkov.
Práve toto prepojenie vyvoláva obrovské vrásky na čele slovenským pekárom. Tí upozorňujú, že až 82 percent celkovej výroby chleba, čerstvého pečiva a koláčov prebieha výlučne v neštandardných časoch. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) preto varuje pred extrémnym nárastom výrobných nákladov, ktorý tento systém spôsobí.
Mzdy vystrelia aj na dvojnásobok
Slovenský systém odmeňovania má jedno zásadné špecifikum. Ak zamestnanec odpracuje zmenu, na ktorú sa vzťahuje viacero príplatkov naraz, tieto bonusy sa neprekrývajú, ale sa k sebe pripočítavajú. To znamená, že ak pekárovi vyjde nočná zmena presne na víkend a do toho sa pridá ešte aj štátny sviatok, jeho hodinová sadzba môže okamžite poskočiť až o 240 percent.
Pre lepšiu predstavu, ak má zamestnanec v pekárni základnú hrubú mzdu 1 000 eur, vďaka kumulácii príplatkov (za nočné a víkendové zmeny) sa jeho výsledný zárobok môže vyšplhať na takmer 2 000 eur. Pre výrobné podniky, v ktorých cena ľudskej práce tvorí v priemere až polovicu všetkých nákladov, ide priam o devastačný zásah do rozpočtu.
Takýto náhly skok vo výdavkoch nedokáže žiadna pekáreň vykryť z vlastných rezerv, čo logicky znamená len jediné. Zvýšené náklady sa budú musieť premietnuť priamo do cien, za ktoré pečivo dodávajú obchodníkom.
Účet zaplatia zákazníci, zisky zhltne štát
Či si za ranné rožky a chlieb priplatíme, však nakoniec nezávisí len od samotných pekárov, ale najmä od cenovej politiky obchodných reťazcov. Výrobcovia totiž tovar odovzdávajú za odbytové ceny a konečnú sumu na pulte tvorí až obchodná prirážka predajcu. Práve tieto marže sú podľa zväzu pekárov na Slovensku často násobne vyššie v porovnaní s tým, čo tie isté nadnárodné reťazce uplatňujú v iných členských štátoch.
Predseda zväzu Milan Lapšanský navyše upozorňuje na jeden dôležitý paradox. Z týchto ohromných príplatkov totiž nemajú plný úžitok ani samotní zamestnanci. Viac ako polovicu z týchto peňazí si okamžite zoberie späť štát, konkrétne vo forme daní a vysokých odvodov.
Domáci producenti tak postupne strácajú konkurencieschopnosť v boji so zahraničnými firmami. Dôkazom je aj skutočnosť, že dovoz trvanlivého a mrazeného pečiva na Slovensko vo veľkom rastie, pričom len vlani presiahol hodnotu 200 miliónov eur. Výrobcovia v iných európskych štátoch totiž využívajú oveľa flexibilnejšie modely odmeňovania pre nepretržité prevádzky. Nemusia čeliť takémuto odvodovému zaťaženiu.
Zmena ovplyvní množstvo profesií
Pekári už dlhšiu dobu apelujú na štát, aby systém príplatkov konečne prispôsobil realite odvetví, ktoré jednoducho musia fungovať nepretržite, aby dokázali zabezpečiť čerstvé potraviny pre obyvateľstvo.
Zväz, ktorý zastrešuje viac ako 520 členov od malých živnostníkov až po veľké fabriky a zamestnáva vyše 12 200 ľudí, pripomína, že tento problém sa netýka len ich. Do rovnakej pasce padajú aj energetici, záchranári, bezpečnostné zložky či celý sektor služieb.
Na druhej strane, úprava minimálnej mzdy skutočne pomôže širokému spektru ľudí. Automaticky si polepšia zamestnanci na najslabšie platených pozíciách, no vďaka koeficientom náročnosti práce stúpnu garantované platy aj vyššie postaveným pracovníkom. Vyššie príplatky za nočné a víkendy pocítia hlavne zamestnanci v priemyselných trojzmenných prevádzkach, logistike, gastre, hotelierstve, maloobchode, ale aj zdravotníci či opatrovatelia.
Tešiť sa môžu aj takzvaní dohodári, ktorí taktiež majú nárok na tieto bonusy. Celkový finančný prínos však nakoniec čiastočne stlmia nielen vyššie odvody do poisťovní, ale aj celkové zdražovanie tovarov a služieb. Vyššie mzdy sú totiž pre firmy vyššie náklady. A keď rastú náklady, spravidla rastú aj ceny.
