Súkromné nemocnice, ambulancie aj dodávatelia liekov (ako aj mnoho ďalších) žijú s transakčnou daňou už takmer rok a pol. Od vlaňajšieho apríla museli podnikatelia odvádzať štátu poplatky z každej jednej finančnej operácie, čo zvýšilo ich pravidelné výdavky. Zdravotnícky sektor pritom na tento problém opakovane poukazoval a žiadal kompetentných o nápravu. Teraz to vyzerá tak, že sa lekári aj nemocnice konečne dočkajú zmeny, keďže daň má od nového roka definitívne skončiť. No je tu háčik.
Podľa najnovších vyjadrení vlády by mala povinnosť zaniknúť od 1. januára 2027. Premiér Robert Fico potvrdil, že pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2027 požiadal vedenie ministerstva financií, aby nachystalo všetky potrebné legislatívne aj technické kroky, aby sa stihol uvedený termín.
Zástupcovia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tento krok vítajú, pretože nová daňová záťaž zasiahla ich každodennú prevádzku na viacerých frontoch, píše STVR.
Aj drahé lieky pre pacientov
Zavedenie transakčnej dane prinieslo neštátnym zdravotníckym zariadeniam ďalší nepríjemný náklad navyše. Poplatky museli odvádzať pri platbách za energie, prenájmy priestorov, bežný zdravotnícky materiál, služby či pri nákupe moderných prístrojov.
Špecifický problém však nastal pri drahých liekoch, ktoré ambulancia najskôr nakúpi od dodávateľa, podá ich pacientovi a až následne ich preplatí zdravotná poisťovňa. Poisťovňa však uhradila iba samotný liek. Daň z transakcie zostala na pleciach lekára.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová zdôraznila, že na to, ako veľmi je celý tento systém nelogický, upozorňovali už od začiatku. Považuje za nesystémové, aby neštátne zariadenia platili daň z peňazí, ktoré pochádzajú z verejného zdravotného poistenia a slúžia priamo na liečbu ľudí. Zrušenie dane preto považuje za správne rozhodnutie, ktoré odstráni aspoň časť finančného tlaku na už tak trápiaci sa sektor.
Miliónové straty, nerovné podmienky
Pozitívne reaguje aj Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá dlhodobo kritizovala dvojaký meter tohto systému. Pre lepšie porozumenie, zatiaľ čo neštátne nemocnice museli transakcie zdaňovať, štátne zariadenia mali výnimku a poplatky neplatili. Asociácia sa preto už pred rokom a pol obrátila so sťažnosťou na Európsku komisiu. Zdaňovaniu totiž podliehali úplne všetky finančné toky, vrátane výplat pre personál alebo úhrad faktúr dodávateľom.
Igor Pramuk, prvý podpredseda asociácie, pripomenul, že pre ich členské nemocnice išlo o výpadok niekoľkých miliónov eur ročne. A čo navyše, tento výpadok mal veľmi zlé načasovanie. Zariadenia totiž s ťažkosťami hľadajú peniaze čo i len na základné mzdy zamestnancov.
Zrušenie dane považuje za dôležité aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, podľa ktorého sa tým konečne zjednotia pravidlá pre štátne aj neštátne nemocnice (spomínaný dvojaký meter). Zároveň však podotkol, že bude pozorne sledovať, či sa zrušenie dane prejaví aj v praxi, respektíve pri poplatkoch.
Pre pacientov nemajú dobré správy
Kde je ten háčik, ktorý sme spomenuli v úvode? Hoci ministerstvo očakáva, že zrušenie transakčnej dane prinesie určitý pokles cien, ambulancie to vidia inak. Zástupcovia lekárov otvorene hovoria o tom, že pacienti by nemali rátať so znižovaním poplatkov ani s lacnejšími službami.
Zrušenie transakčnej dane síce odstráni jednu konkrétnu nákladovú položku, no ambulancie stále čelia mnohým ďalším vysokým výdavkom, ktoré im bránia v plošnom znižovaní cien. Zrušenie dane tak lekárom iba pomôže udržať súčasnú prevádzku, no k poklesu cien pri návšteve lekára nepovedie.
Nie iba zdravotníctvo
A tu je ešte jeden háčik. Scenár, ktorý avizuje zdravotníctvo, nie je (nebude) ojedinelý. Práve naopak, v ekonomike je pomerne bežný. Nazýva sa cenová nepružnosť smerom nadol.
Keď podnikateľom stúpnu náklady, veľmi rýchlo ich premietnu do koncových cien, aby prežili, respektíve aby si zachovali zisk. Keď však daný náklad alebo daň neskôr klesne, ceny sa automaticky nevrátia na pôvodnú úroveň. Dôvodom je, že ušetrené peniaze firmy prednostne použijú na vykrytie iných rastúcich výdavkov, napríklad drahších energií, vyšších miezd či inflácie.
Okrem zdravotníctva sa tento jav veľmi často prejavuje v gastro sektore a hotelierstve. Skvelým príkladom bývajú úpravy sadzieb DPH pri reštauračných službách. Keď sa daň zníži, majitelia podnikov málokedy prepisujú jedálne lístky na nižšie sumy. Rozdiel v sadzbe takmer vždy využijú na stabilizáciu vlastných marží, splatenie starších záväzkov alebo na udržanie personálu.
Podobne to potom funguje aj v maloobchode s potravinami a v poľnohospodárstve. Dodávateľský reťazec pri potravinách má obrovské množstvo medzičlánkov, od poľnohospodárov cez spracovateľov až po logistiku a samotné supermarkety. Ak štát zníži daňové zaťaženie na jednom konci alebo zruší plošnú transakčnú daň, úspora sa v reťazci postupne rozplynie. Inak povedané, koncový zákazník pri pokladni neuvidí žiadnu zásadnú zmenu.
Veľmi citlivým odvetvím je aj doprava a logistika. Prepravné spoločnosti síce pri poklese daňového zaťaženia (alebo pri zrušení transakčných poplatkov) ušetria pri prevádzke vozového parku, no čelia iným výzvam. Investície do obnovy vozidiel, rastúce ceny mýta, poistenia a servisných dielov. To všetko vedie k tomu, že ceny za prepravu tovaru či cestovné lístky budú naďalej zafixované na vyšších hodnotách.
Transakčná daň skončí, no niečo ju nahradí
A napokon netreba zabúdať na to, že hoci transakčná daň skončí, konsolidácia verejných financií. Štát si stanovil určité ciele, ktoré bude chcieť dodržať. Koniec transakčnej dane pritom znamená veľkú dieru v rozpočte, ktorú bude treba vyplniť. Čím konkrétne?
Ako sme vás informovali v samostatnom článku, možností je viacero. Asi najjednoduchším riešením (pre štát) bude úprava nepriamych daní, teda napríklad zmena sadzieb DPH, prípadne navýšenie spotrebných daní na tabakové výrobky, alkohol, sladené nápoje a podobne.
Vláda sa tiež zamerať na vysoko ziskové odvetvia cez sektorové dane a odvody, prípadne sprísniť alebo predĺžiť mimoriadne zdanenie bánk, energetických gigantov, telekomunikačných operátorov či veľkých obchodných reťazcov.
