Európsky parlament 22. októbra podporil, aby priemyselné podniky dostali do roku 2030 takmer 100 miliónov emisných povoleniek navyše zadarmo. Slovenské zamestnávateľské zväzy to považujú za krok správnym smerom, ktorý môže firmám uľaviť od vysokých nákladov a udržať výrobu v Európe. Zároveň však upozorňujú, že základný problém to nerieši, keďže emisné povolenky predražujú aj elektrinu. Rada EÚ pritom chce firmám dať ešte viac, približne 121 miliónov povoleniek.
Za každú tonu oxidu uhličitého, ktorú vypustí elektráreň, oceliareň či cementáreň, musí firma v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS) odovzdať jednu povolenku. Časť povoleniek však priemysel dostáva zadarmo, aby európske firmy neprehrávali s konkurenciou z krajín, kde za emisie nikto neplatí. Práve o tieto bezplatné povolenky sa teraz v Bruseli vedie spor.
Europoslanci prijali novú pozíciu pomerne jasne, keďže za hlasovalo 474 poslancov, proti bolo 82 a 28 sa zdržalo. Parlament v nej podporil návrh Európskej komisie, aby sa na bezplatné prideľovanie využili všetky zostávajúce povolenky, ktorých je približne 88 miliónov. K nim chce pridať ďalších 11 miliónov povoleniek, ktoré firmy pôvodne nedostali, pretože nesplnili podmienky systému. Spolu je to teda takmer 100 miliónov povoleniek na roky 2026 až 2030. Takýchto nepridelených povoleniek je však spolu približne 33 miliónov, zvyšok chce parlament rozdeliť medzi dva európske fondy. Po 11 miliónov povoleniek by dostal Modernizačný fond, z ktorého sa financuje modernizácia energetiky v chudobnejších krajinách EÚ vrátane Slovenska, a Inovačný fond, ktorý podporuje nízkouhlíkové technológie. Poslanci zároveň chcú, aby niektoré odvetvia, napríklad výroba keramiky a žiaruvzdorných materiálov, dostali vlastné pravidlá výpočtu, ak im tie všeobecné výrazne nesedia.
Firmy chcú povolenky z jasného dôvodu
Koľko povoleniek firma dostane zadarmo, sa určuje podľa takzvaných referenčných hodnôt. Ide o množstvo emisií, ktoré vypustia najlepšie podniky v danom odvetví, takže firma, ktorá je od nich horšia, musí zvyšok povoleniek dokúpiť. Európska komisia 29. júna 2026 tieto hodnoty na roky 2026 až 2030 aktualizovala. Pri dvoch z nich, ktoré sa používajú pre výrobky bez vlastnej referenčnej hodnoty a počítajú sa podľa spotrebovaného tepla a paliva, malo ísť o pokles o 34 percent. Celkovo malo bezplatné prideľovanie v roku 2026 klesnúť v priemere o vyše 16 percent oproti roku 2021. Na to sa sťažovali najmä energeticky náročné odvetvia, preto Komisia 17. júla navrhla tieto dve referenčné hodnoty opäť zvýšiť. Rada EÚ sa na svojej pozícii dohodla 16. septembra. Okrem približne 88 miliónov dostupných povoleniek chce firmám prideliť aj všetkých 33 miliónov povoleniek, ktoré podniky predtým nedostali pre nesplnené podmienky. Spolu by to bolo približne 121 miliónov povoleniek. Podľa odhadu Komisie ušetrí už samotných 88 miliónov dotknutým odvetviam približne 6 miliárd eur.
Pre kontextu, cena povolenky sa v októbri pohybovala okolo 82 až 88 eur za tonu. Pri cene 85 eur by takmer 100 miliónov povoleniek malo hodnotu približne 8,4 miliardy eur, pričom pri 121 miliónoch by to bolo zhruba 10,3 miliardy eur.
Pomoc musí prísť včas
Slovenské zamestnávateľské zväzy sa k návrhu vyjadrili pre agentúru TASR. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR ho podľa hovorkyne Miriam Filovej vníma ako krok správnym smerom. Firmám môže znížiť náklady, pomôcť im udržať sa v konkurencii a zmenšiť riziko, že výrobu presunú mimo EÚ. Je však dôležité, aby politika reagovala včas, teda ešte predtým, než podniky začnú výrobu obmedzovať alebo ju presúvať inam. AZZZ zároveň pripomína, že energeticky náročné firmy potrebujú predvídateľné podmienky, elektrinu za konkurencieschopné ceny a systémové kompenzácie. Európsky priemysel by mal mať také podmienky, aby obstál vo svetovej konkurencii a mal z čoho investovať do modernizácie a znižovania emisií.
Nie dar, ale menší náklad
Klub 500, ktorý združuje veľkých zamestnávateľov, návrh taktiež víta. Jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor ho však berie aj ako potvrdenie, že súčasné nastavenie systému je pre európsky priemysel vážnym problémom. Podľa neho nejde o skutočnú podporu priemyslu, ale len o čiastočné zníženie nákladov, ktoré firmám vytvorila samotná Únia. Európske podniky totiž za emisie oxidu uhličitého platia, kým mnohí ich konkurenti vo svete nie. Hodnotí kladne, že Rada EÚ chce dať firmám ešte viac povoleniek ako parlament. Výsledná dohoda by mala firmy čo najviac ochrániť pred tým, aby sa výroba a s ňou aj emisie presunuli mimo EÚ. Samotné povolenky navyše však zrejme hlavný problém nevyriešia, pretože systém ovplyvňuje aj ceny elektriny. Elektrárne, ktoré spaľujú uhlie alebo plyn, si totiž náklady na povolenky započítavajú do veľkoobchodnej ceny elektriny, takže drahšiu elektrinu platia aj firmy, ktoré samy veľa nevypúšťajú.
Klub 500 preto chce, aby Komisia pri revízii systému prehodnotila aj to, ako rýchlo ubúdajú bezplatné povolenky, a aby po roku 2030 zásadne zmenila nastavenie systému.
Na priemysle sme závislí
Podobne to vidí aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Jej generálny sekretár Andrej Lasz uvítal, že parlament podporil zvýšenie, keďže emisné povolenky prispievajú k vysokým cenám elektriny v EÚ. Európske firmy sú preto znevýhodnené oproti konkurencii z Ázie či Ameriky. Viac bezplatných povoleniek môže podľa Lasza pomôcť európskym firmám, aby ostali konkurencieschopné a vyrábali ďalej v Európe. Pre Slovensko, ktorého ekonomika veľmi závisí od priemyselnej výroby, je to obzvlášť dôležité.
Komisia navrhla aj väčšiu zmenu
Návrh na povolenky navyše nie je jediná zmena, o ktorej sa momentálne rozhoduje. Európska komisia 17. júla predstavila aj veľkú revíziu celého systému na roky po 2030, ktorá v mnohom ide smerom, aký žiadajú zväzy. Bezplatné povolenky by firmy mohli dostávať až do roku 2040, no od roku 2031 len vtedy, ak predložia overený plán investícií do znižovania emisií. Počet povoleniek na trhu by navyše klesal pomalšie ako doteraz. Kým dnes sa limit znižuje o viac ako štyri percentá ročne, v rokoch 2031 až 2035 by to bolo o 3,7 percenta a od roku 2036 len o 1,7 percenta.
Komisia napokon myslí aj na odvetvia, ktorých sa týka uhlíkové clo CBAM, teda napríklad na výrobu ocele, cementu, hliníka či hnojív. Dovozcovia týchto výrobkov z krajín mimo EÚ majú za emisie platiť podobne ako európski výrobcovia, a preto európske firmy v týchto odvetviach postupne prichádzajú o bezplatné povolenky. Komisia však navrhuje, aby sa im od roku 2028 vrátilo 15 percent povoleniek, o ktoré už prišli. Od roku 2028 má navyše vzniknúť banka na dekarbonizáciu priemyslu, pre ktorú chce Komisia vyčleniť 400 miliónov povoleniek. Firmy z nej majú dostávať peniaze na investície do čistejšej výroby.
Analytici po tomto návrhu znížili odhady ceny povoleniek. Podľa ankety agentúry Reuters medzi deviatimi analytikmi by mala povolenka tento rok stáť v priemere necelých 80 eur a budúci rok zhruba 89 eur.
