Slovensko má za sebou roky zvyšovania daní, odvodov a konsolidačných opatrení. Napriek všetkým týmto opatreniam bojuje s rovnakým problémom verejných financií. Štát stále míňa podstatne viac, než vyberie, verejný dlh rastie a v nasledujúcich desaťročiach sa k tomu pridá jeden z najväčších problémov krajiny, ktorým je prudké starnutie obyvateľstva.
Vláda na tento problém mohla reagovať pri vytváraní rozpočtu pre roky 2027 až 2029, ktorý nakoniec schválila ešte 5. októbra. Rozpočet teda síce naozaj schválili, jeho podoba sa však nepozdáva expertom z rôznych odvetví. Jedným orgánom, ktorý je voči rozpočtu najkritickejší, je aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá po jeho zverejnení upozornila, že dokument nezastavuje rast dlhu a neukazuje cestu k jeho stabilizácii.
Dlh má stúpnuť takmer na 72 % HDP
Návrh totiž v roku 2027 počíta s deficitom 4,94 % HDP, čo je približne 7,4 miliardy eur. Vláda pritom pre tento rok očakáva schodok 4,4 % HDP. Namiesto ďalšieho poklesu by sa teda deficit opäť zväčšil. Hrubý verejný dlh má podľa rozpočtového návrhu vzrásť zo 61,4 % HDP na konci roka 2025 až na 71,8 % HDP v roku 2029.
RRZ upozorňuje, že na stabilizáciu dlhu by bolo potrebné dostať deficit približne k 2,5 % HDP. To je asi o 3,7 miliardy eur menej než schodok plánovaný na budúci rok. Navyše, ciele na roky 2028 a 2029 nie sú podľa Rady podložené konkrétnymi opatreniami za 1,2 a 2,3 miliardy eur. Ministerstvo financií situáciu hodnotí výrazne priaznivejšie a uvádza, že návrh rešpektuje fiškálne pravidlá EÚ. RRZ však upozorňuje na nesúlad s požiadavkami slovenského ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a vážne pochybnosti má aj z pohľadu ústavnej ochrany dlhodobej udržateľnosti.
Slovensko podľa RRZ hrozí vysoké riziko
Dlhodobá situácia je ešte náročnejšia. RRZ hodnotí udržateľnosť slovenských verejných financií ako vysoké riziko. Ukazovateľ za rok 2025 dosiahol 5,5 % HDP, čo znamená, že na trvalé ozdravenie financií nestačí jednorazovo nájsť niekoľko stoviek miliónov eur v rozpočte. Jednou z najväčších budúcich záťaží sú totiž dôchodky. Slovensko má priebežný systém, v ktorom dnešní pracujúci aspoň sčasti financujú dnešných penzistov. Demografia však zaužívanému systému nehrá do karát, práve naopak. Podľa projekcie Európskej komisie pripadalo v roku 2022 na 100 ľudí vo veku 20 až 64 rokov približne 29 ľudí nad 65 rokov. V roku 2070 ich však už má byť takmer 60.
Štatistický úrad SR uvádza, že na konci júna 2026 malo Slovensko 5 403 009 obyvateľov, medziročne o 10 591 menej. Rok 2025 zároveň priniesol najnižšiu pôrodnosť v novodobej histórii krajiny. Menej ľudí v produktívnom veku a viac seniorov znamená vyšší tlak na dôchodky, zdravotníctvo aj dlhodobú starostlivosť.
