Od roku 2028 sa emisné povolenky z Európskej únie premietnu aj do ceny benzínu, nafty, plynu a uhlia pre domácnosti. Slovensko spolu s ďalšími piatimi krajinami žiadalo ďalší odklad, no na októbrovom samite neuspelo. Pri tankovaní to podľa štátnych analytikov môže znamenať zhruba 12 až 15 centov na liter navyše a pri kúrení plynom desiatky až stovky eur ročne. Najviac zaplatia ľudia v starých nezateplených domoch.
Európska únia má systém emisných povoleniek od roku 2005. Doteraz sa však týkal najmä elektrární, teplární, veľkých fabrík a letectva. Kto vypúšťa oxid uhličitý, musí mať na každú tonu jednu povolenku, a ak ich nemá dosť, musí si ich dokúpiť. Nový systém s názvom ETS2 rozširuje tento princíp na budovy a cestnú dopravu, teda na kúrenie a tankovanie.
Povolenky nebudeme kupovať, zarátajú nám ich do cien
Samotné domácnosti si povolenky kupovať nebudú. Túto povinnosť budú mať dodávatelia palív, teda firmy, ktoré predávajú zemný plyn, uhlie, vykurovací olej, benzín a naftu. Náklad za povolenky si však započítajú do ceny, takže ho napokon zaplatí ten, kto tankuje alebo kúri. Dodávatelia sa pritom na systém pripravujú už teraz. Od roku 2025 musia mať povolenie a každý rok vykazovať, koľko emisií ich palivá vyprodukovali. Cieľom je, aby emisie z budov a dopravy klesli do roku 2030 o 42 percent v porovnaní s rokom 2005. Tiež treba myslieť na to, že povoleniek bude obmedzený počet a ten sa bude postupne znižovať, takže fosílne palivá budú časom ešte drahšie.
Štart sa posunul na rok 2028
Pôvodne mal systém začať v roku 2027. Členské štáty a Európsky parlament sa však koncom roka 2025 dohodli, že ho o rok odložia. nariadenie, ktoré štart posunulo na rok 2028, platí od apríla 2026. Aukcie povoleniek sa napriek tomu začnú už v januári 2027. Povoleniek na rok 2028 sa navyše vydraží o 30 percent viac, aby ich bolo na trhu na začiatku dosť.
Slovenská vláda chcela ešte dlhší odklad. Premiér Robert Fico začiatkom októbra uviedol, že krajiny V4 presadzujú odklad až na obdobie po roku 2030. Na samite lídrov EÚ 15. a 16. októbra žiadali odklad aspoň do roku 2030 Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko a Grécko. Proti sa postavilo Nemecko a ďalšie krajiny, takže odklad neprešiel. Český premiér Andrej Babiš po samite povedal, že diskusia bola veľmi náročná, o záveroch sa vrah hádali až do polnoci.
Do záverov samitu sa V4 podarilo dostať aspoň výzvu, aby Európska komisia znovu posúdila dopady ETS2, najmä jeho nastavenie a ochranné mechanizmy. Dokedy to má urobiť, nevieme. Ministri energetiky krajín V4 sa potom 19. októbra stretli v Bratislave a v spoločnej deklarácii opäť žiadali zmierniť pravidlá uhlíkového trhu. Klimatický komisár Wopke Hoekstra však podľa portálu Systémy logistiky ďalšie zmeny ETS2 neplánuje.
45 eur nie je pevný strop
Koľko budú povolenky stáť, dnes nikto presne nevie, pretože cenu určí trh. EÚ však má pripravenú poistku proti prudkému zdraženiu. Ak cena v prvých rokoch prekročí 45 eur za tonu v cenách roku 2020, z rezervy sa uvoľnia ďalšie povolenky, ktoré majú cenu stlačiť. Keďže sa táto suma prepočítava o infláciu, v roku 2028 bude hranica v skutočnosti vyššia. Nejde však o pevný strop. Cena môže hranicu prekročiť, rezerva ju len pribrzdí. Rada EÚ pritom 9. októbra schválila posilnenie tejto rezervy. Pri prekročení hranice sa po novom uvoľní 40 miliónov povoleniek namiesto 20 miliónov a rezerva bude fungovať aj po roku 2030. Pre porovnanie, Nemecko má na palivá vlastný národný systém a tona oxidu uhličitého tam tento rok stojí 55 až 65 eur.
Koľko si priplatíme?
Podrobnejšie prepočty pre Slovensko vykonal Inštitút digitálnych a regionálnych politík (IDRP), analytický útvar ministerstva investícií. Počíta s dvomi cenami povolenky, so 45 a 85 eurami za tonu. Pri 45 eurách by benzín zdražel o 12 až 13 centov na liter a nafta o 14 až 15 centov, a to vrátane DPH. Plná 50-litrová nádrž by tak stála o šesť eur viac pri benzíne a o sedem eur viac pri nafte. Ak by povolenka stála 85 eur, nádrž benzínu by zdražela o 11 až 12 eur. Benzín 95 stál na Slovensku v poslednom októbrovom týždni v priemere 1,785 eura za liter a nafta 1,979 eura. Pri dnešných cenách by teda ETS2 (pri lacnejšej povolenke) zdvihol cenu paliva približne o sedem percent. Ak teda autom so spotrebou sedem litrov na 100 kilometrov najazdíte za rok 15-tisíc kilometrov, spálite asi 1 050 litrov benzínu, takže zaplatíte navyše zhruba 130 eur ročne.
Pri vykurovaní sú rozdiely oveľa väčšie, pretože závisia od toho, koľko plynu alebo uhlia spotrebuje daný dom. Starší rodinný dom s rozlohou 150 štvorcových metrov, ktorý je už zateplený, by podľa IDRP zaplatil navyše približne 280 eur ročne pri lacnejšej povolenke a 523 eur pri drahšej. Byt s rozlohou 80 štvorcových metrov s vlastným plynovým kotlom by pri drahšej povolenke zaplatil asi 200 eur ročne. Ako sme už spomenuli v úvode, ešte viac to dopadne na nezateplené domy. Pri rovnakej rozlohe a povolenke za 45 eur by si ich majitelia priplatili 380 až 580 eur ročne. V najhoršej energetickej triede to môže byť cez 900 eur a pri drahšej povolenke až takmer 2 900 eur pri veľkom dome s rozlohou 250 štvorcových metrov. Pre predstavu, rodinných domov postavených pred rokom 2000, ktoré nemajú žiadne úsporné opatrenia, je na Slovensku približne 228-tisíc.
Niektorých ľudí však ETS2 pri kúrení priamo nezasiahne. Ide o domácnosti, ktoré kúria elektrinou, napríklad tepelným čerpadlom. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky sa to týka aj zhruba polovice domácností v bytových domoch, ktoré dostávajú teplo z veľkých teplární. Tie už dnes platia povolenky v pôvodnom systéme.
Analytici VÚB banky zároveň odhadujú, že ETS2 zvýši infláciu o 0,5 až 1 percentuálny bod. V priemere by tak každý obyvateľ zaplatil o 70 až 155 eur ročne viac.
Slovensko dostane takmer 1,3 miliardy eur
Časť peňazí z povoleniek sa však má ľuďom vrátiť, a to cez Sociálno-klimatický fond. Ten má na roky 2026 až 2032 k dispozícii 65 miliárd eur z rozpočtu EÚ, spolu s príspevkami štátov najmenej 86,7 miliardy eur. Slovensku z neho patrí 2,36 percenta. Pri pôvodnom štarte systému to malo byť 1,53 miliardy eur, po odklade na rok 2028 je to 1,28 miliardy eur, teda približne 183 miliónov eur ročne. Tieto peniaze sú určené pre zraniteľné domácnosti, ľudí, ktorí sú závislí od auta, a mikropodniky. Štát ich môže použiť na zatepľovanie, výmenu kotlov, sociálne bývanie, verejnú dopravu alebo príspevky na elektromobily a bicykle. Časť môže ísť aj priamo ľuďom ako príspevok na vyššie účty, najviac však 37,5 percenta. Aby však Slovensko peniaze dostalo, musí mať schválený vlastný Sociálno-klimatický plán.
