Národná rada má dnes dopoludnia, presnejšie o 11:00, hlasovať o štátnom rozpočte na rok 2027. Vláda v ňom počíta so schodkom verejných financií 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. Koalícia má na schválenie len tesnú väčšinu, pričom opozícia už rozpočet napadla na Ústavnom súde.
Poslanci o vládnom návrhu rozpočtu diskutovali od 7. októbra. Rozpravu uzavreli v utorok 13. októbra popoludní a hlasovať majú najskôr dnes, v stredu 14. októbra. Hlasovanie, ako sme spomenuli o pár riadkov vyššie, je naplánované na 11:00. Predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter v utorok povedal, že koalícia je presvedčená o schválení rozpočtu. Garantovať ho však podľa neho vopred nemožno, pretože by to zasahovalo do mandátu poslancov, ktorý chráni ústava.
Neistota je zrejme na mieste. Koaličná väčšina sa po návrate Tomáša Tarabu do parlamentu a odchode Petra Slyšku z klubu Hlasu zúžila zo 78 na 76 poslancov. Taraba zatiaľ nepotvrdil, či za rozpočet zahlasuje. Má totiž zásadnú podmienku, a to zrušenie transakčnej dane. Opozícia medzitým požiadala Ústavný súd, aby rozpočet preskúmal, pretože spochybňuje výnimku, o ktorú sa vláda opiera, keď nepredložila vyrovnaný rozpočet. Premiér Robert Fico v pondelok vyzval poslancov, aby rozpočet podporili. Varoval, že Slovensko by sa inak dostalo do rozpočtového provizória, o čom sme vás podrobnejšie informovali v samostatnom článku.
Rozpočet má ďaleko od idálneho
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 schválila vláda 5. októbra. Príjmy verejnej správy majú v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami 27,911 miliardy eur, výdavkami 35,666 miliardy eur a schodkom 7,754 miliardy eur. Ak schodok verejnej správy rozpočítate na celý rok, štát bude každý deň míňať v priemere približne o 20 miliónov eur viac, ako vyberie.
Najväčšie čiastky má zhltnúť zdravotníctvo. Výdavky na tento sektor majú v budúcom roku dosiahnuť 11,1 miliardy eur, čo je medziročne o 429 miliónov eur, teda o 4,03 percenta viac. Platba štátu za jeho poistencov, napríklad dôchodcov či deti, má dosiahnuť 2,12 miliardy eur. Na obranu vláda plánuje vynaložiť 2,20 percenta HDP, čím plní záväzok voči NATO. Kapitola ministerstva obrany má rozpočet 3 miliardy eur, o 132 miliónov eur viac ako tento rok, a počíta aj s obstaraním ďalších štyroch stíhačiek F-16.
Rozpočet ďalej pokračuje v energopomoci, na ktorú vláda vyčlenila 250 miliónov eur. Ministerstvo pôdohospodárstva má 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu a na zadržiavanie vody v krajine. Na zmeny v sociálnej oblasti rozpočet počíta so sumou 482 miliónov eur. Do tejto skupiny patrí príspevok pri odkázanosti na starostlivosť, reforma sociálnych služieb aj jednorazové pomoci, ako vyšší príspevok pre prvákov či príspevok pri narodení dieťaťa. Odbory zároveň upozornili, že v návrhu nie je zapracovaná možná dohoda o valorizácii platov vo verejnom sektore.
Deficit je vysoký, podľa rezortu financií to má dôvod
Minister financií Ladislav Kamenický deficit 4,94 percenta HDP obhajuje tým, že je v súlade s fiškálnymi pravidlami Európskej únie. Mala by ho akceptovať ako Európska komisia, tak aj finančné trhy. Pôvodný cieľ vlády, teda dostať sa na 3 percenta HDP, podľa neho nie je reálny, hlavne pre nepriaznivé vonkajšie prostredie. Zároveň dodal, že deficit by bol bez doterajších konsolidačných opatrení nad 7 percentami HDP a ak by vyhovel všetkým požiadavkám koaličných partnerov, mohol by sa vyšplhať až na 8 percent HDP. Nižší schodok by si údajne vyžadoval napríklad zrušiť 13. dôchodky či energopomoc, siahnuť na sociálne dávky a bezplatné obedy alebo zvýšiť DPH.
Fico rozpočet opísal ako „rozpočet dobrých správ“, ktorý neznižuje sociálne štandardy a nezvyšuje dane ani odvody. Aj podľa neho by vyrovnaný rozpočet znamenal škrty za približne 8 miliárd eur.
Inak povedané, uťahovanie opaskov sa tak presúva na ďalšie roky. Aby deficit v roku 2028 klesol na 4,5 percenta HDP a v roku 2029 na 4 percentá HDP, bude vraj potrebné prijať ďalšie opatrenia, a to vo výške 0,8 percenta HDP v roku 2028 a 1,4 percenta HDP v roku 2029. Bez nich by schodok namiesto poklesu stúpol na 5,26 percenta, respektíve 5,41 percenta HDP.
Dlh bude rásť, hrozí aj spor o ústavu
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je voči návrhu celkom kritická. Jej predseda Ján Tóth ho zhrnul tak, že neobsahuje žiadnu konsolidáciu, žiadne úspory a žiadnu nádej na ozdravenie verejných financií. Dlh by mal budúci rok dosiahnuť približne 100 miliárd eur, pričom zhruba 25 miliárd z toho je podľa neho nad úrovňou, ktorú možno považovať za bezpečnú. Deficit je podľa Tótha takmer o 3 miliardy eur vyšší, než by zodpovedalo pôvodnému cieľu, čiže 3 percentám HDP.
Podľa RRZ by hrubý dlh stúpol z 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 71,8 percenta HDP v roku 2029. Ak vláda prijme sľúbené, no zatiaľ nekonkretizované opatrenia, mal by byť na úrovni 69,6 percenta HDP. Na stabilizáciu dlhu by bolo potrebné znížiť deficit približne na 2,5 percenta HDP, teda o zhruba 3,7 miliardy eur viac, ako navrhuje vláda. Slovensko je pritom podľa rady už šiesty rok v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, ktorej horná hranica bude od roku 2027 na úrovni 50 percenta HDP. Výnimku, o ktorú sa vláda opiera, považuje za nepodloženú. Pochybnosti má aj voči súladu návrhu s článkom 55a ústavy. Kamenický však tvrdí, že vláda má na výnimku svoj právny názor a je pripravená na akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu.
Vyhliadky nie sú ružové
Prvý rozpočet súčasnej vlády na rok 2024 parlament schválil v decembri 2023 s plánovaným deficitom 5,97 percenta HDP, teda 7,84 miliardy eur. Napokon to ale dopadlo lepšie, keďže schodok podľa záverečného účtu dosiahol 6,9 miliardy eur, teda 5,27 percenta HDP, po revízii štatistikov 5,35 percenta HDP. Rozpočet na rok 2025 počítal s deficitom 4,7 percenta HDP, s príjmami 59,9 miliardy eur a výdavkami 66,5 miliardy eur. Skutočný schodok napokon dosiahol 6,09 miliardy eur, teda 4,45 percenta HDP, a dlh 61,39 percenta HDP.
Na tento rok parlament schválil rozpočet s deficitom 4,1 percenta HDP, teda 5,9 miliardy eur, s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami 67,9 miliardy eur. Podľa aktuálneho odhadu však deficit skončí na 4,37 percenta HDP.
Kým plánovaný schodok v rokoch 2024 až 2026 klesal z 5,97 percenta na 4,1 percenta HDP, na rok 2027 opäť stúpa na 4,94 percenta HDP. V absolútnych číslach je plánovaný deficit o 1,54 miliardy eur vyšší ako v rozpočte na tento rok. Výdavky verejnej správy oproti rozpočtu na rok 2026 rastú o približne 2,89 miliardy eur, teda o 4,3 percenta, kým príjmy len o 1,34 miliardy eur, čiže o 2,2 percenta. Oproti rozpočtu na rok 2024 sú plánované výdavky vyššie o 9,47 miliardy eur, teda o viac ako 15 percenta.
