Už o pár dní tu máme 15. september a s ním návrat situácie, ktorú sme zažili 8. mája. Vláda mala pôvodne úplne jasný plán. Chcela zrušiť deň voľna, aby ľudia išli normálne do práce a štátna kasa vďaka tomu viac zarobila. Tento zámer sa však veľmi nepodaril. V schválenom zákone totiž zostala diera, ktorá zamotala hlavu mnohým firmám aj samotným pracovníkom.
Celý problém vznikol ešte pri schvaľovaní veľkého konsolidačného balíčka, ktorý má ozdraviť verejné financie. Politici sa rozhodli škrtnúť dva štátne sviatky, a to konkrétne 8. máj a 15. september. Mali v pláne urobiť z nich úplne obyčajné pracovné dni. Pri týchto zmenách však akosi pozabudli upraviť samotný Zákonník práce. Vo výsledku tak na papieri oba dátumy stále svietia ako riadne štátne sviatky.
Pre bežného človeka to znamená jednu veľmi dôležitú vec. Ráno musí nastúpiť na svoju zmenu presne tak, ako v ktorýkoľvek iný pracovný deň v týždni. Keďže je však tento deň v Zákonníku práce stále zapísaný ako sviatok, patrí mu k bežnej výplate aj špeciálny 100-percentný príplatok.
Za svoju prácu tak v podstate dostane zaplatený dvojnásobok. Pre samotné firmy to pochopiteľne až také výhodné nie je, pretože im kvôli tomuto omylu výrazne stúpnu výdavky na ľudí, respektíve na mzdy.
Z chyby sa stal dobrý úmysel
Reakcie politikov na tento zmätok sa postupne menili. Minister práce Erik Tomáš na začiatku tvrdil, že počas písania zákona nastal omyl. Sľuboval, že túto technickú chybu vláda rýchlo opraví ešte pred májovým termínom. K žiadnej oprave však nakoniec neprišlo. Onedlho sa postoj vládnych predstaviteľov sa neskôr úplne otočil. Premiér Robert Fico s odstupom času vyhlásil, že o žiadnu chybu vlastne nešlo a vláda to presne takto chcela od samého začiatku.
Do debaty sa zapojil aj minister financií Ladislav Kamenický. Ten situáciu obhajoval s tým, že vyššie výplaty pomôžu našej ekonomike, pretože ľudia nakoniec viac minú v obchodoch. Zamestnávateľom jednoducho odkázal, že tieto príplatky majú zaplatiť zo svojich ziskov. Zároveň však musel priznať, že aj samotný štát minie na platoch úradníkov o 10 miliónov eur viac.
Mnohé firmy radšej nechajú ľudí doma
8. máj nám však celkom jasne ukázal, že firmy na túto zmenu reagovali trochu inak, než štát pôvodne očakával. Mnohé podniky jednoducho radšej prerušili svoju prevádzku, pretože dvojnásobné mzdy by pre ne boli príliš drahé. Podobne sa zachovali aj viaceré školy, ktoré radšej vyhlásili riaditeľské voľno. Ekonómovia preto varujú, že je dosť možné, že štát na tejto zmene v konečnom dôsledku nezarobí vôbec nič.
Martin Šuster, ktorý pôsobí v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, vysvetlil, že firmy hľadajú cesty, ako nechať svojich ľudí doma. Namiesto očakávaného rastu tak naša ekonomika skončí v lepšom prípade na nule, v tom horšom prípade pôjde dokonca do mínusu. Oficiálne čísla o reálnom dopade na štátny rozpočet ministerstvo financií zatiaľ neukázalo.
Dvojaký meter
Určitý kontrast do celej situácie prinieslo riešenie, ktoré zvolili priamo na Úrade vlády. Kým súkromným firmám štát odkázal, aby ľuďom príplatky zaplatili, pre svojich vlastných zamestnancov našiel úplne inú cestu. Vedenie úradu podpísalo dohodu s odborármi a svojim ľuďom udelilo služobné voľno s plnou náhradou mzdy. Títo štátni zamestnanci tak zostanú doma, no stále dostanú riadne zaplatené.
Ak pracujete v súkromnej firme, v podstate sa treba pripraviť na dva možné scenáre. Pokiaľ vaša prevádzka funguje nepretržite, pôjdete normálne do práce a dostanete k platu 100-percentný príplatok. Ak však váš zamestnávateľ nechce platiť vyššie mzdy, môže vás nechať doma na náhradnom voľne, prípadne vám priamo nariadi čerpanie dovolenky.
Ako vlastne fungujú príplatky?
Sviatočný príplatok vo výške 100 percent nie je jediný bonus, ktorý vám slovenský Zákonník práce garantuje. Štát totiž myslí na všetkých ľudí, ktorí musia ísť do zamestnania v čase, keď iní bežne oddychujú, alebo robia v náročnejších podmienkach.
Zo zákona máte nárok na peniaze navyše napríklad vtedy, ak vaša pracovná zmena pripadne na víkend, teda na sobotu alebo na nedeľu. Rovnaké pravidlo platí pre nočnú prácu. Tá sa v našich končinách štandardne počíta od 22. hodiny večer do 6. hodiny ráno.
Zamestnávateľ vám musí priplatiť aj v situácii, keď od vás žiada nadčasy. Ak teda zostanete v práci dlhšie, než sa píše v zmluve, patrí vám k bežnej výplate aj príslušný finančný bonus. Zoznam povinných bonusov kompletizuje práca v sťaženom alebo zdraviu škodlivom prostredí, kde zamestnanci čelia rôznym rizikám, napríklad hluku alebo chemikáliám.
Výška týchto jednotlivých príplatkov sa bežne odvíja od aktuálnej minimálnej mzdy. Presné sumy a percentá závisia aj od toho, či máte riadny trvalý pracovný pomer, alebo pracujete len na dohodu.
Dobrou správou je, že od januára 2027 sa minimálna mzda opäť zvyšuje podľa zákonného automatu. Síce stále neprekoná 1 000 eur (k tomu by malo dôjsť v roku 2028), stále pôjde o príjemné prilepšenie, a to nielen pre tých, ktorí robia za minimálku, ale práve aj pre tých, ktorí pracujú v neštandardných hodinách či dňoch.
