Rast hospodárstva na Slovensku sa počas druhej štvrtiny tohto roka prepadol na slimačie tempo. Podľa rýchleho odhadu, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR, a na ktoré upozornil spravodajský portál agentúry TASR, stúpol hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách počas druhého štvrťroka medziročne len o 0,7 percenta. Ide o najslabší výkon našej ekonomiky za posledné štyri štvrťroky, teda celý rok. Keď sa pozrieme na porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom, náš hospodársky rast dosiahol len žalostné dve desatiny percenta.
Čo rástlo?
Keď sa na výkon ekonomiky pozrieme v bežných cenách, na Slovensku sa za sledované obdobie vyprodukoval tovar a služby v celkovej hodnote 35,9 miliardy eur. To je o 1,7 miliardy eur viac oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Po prepočte do stálych cien, ktoré očisťujú výsledky o infláciu, dosiahol hrubý domáci produkt 26,4 miliardy eur. To znamená, že reálny medziročný nárast predstavoval necelých 187,5 milióna eur.
Štatistici vysvetľujú, že hlavným oporným pilierom tohto slabšieho rastu bola vyššia konečná spotreba v jarných mesiacoch, teda to, čo preinvestovali domácnosti a štát. Na druhej strane však došlo k utlmeniu investícií. Aj keď si zahraničný obchod udržal kladnú bilanciu, čo znamená, že sme vyviezli sme viac, než doviezli, celkový prebytok bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka výrazne nižší.
Trh práce bez väčšieho pohybu
Dobrou správou je aspoň to, že spomalenie hospodárskeho rastu sa zatiaľ neprejavilo na zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti ľudí. V druhom štvrťroku tohto roka pracovalo na Slovensku celkovo 2,428 milióna osôb, čo znamená, že celková zamestnanosť sa udržala na presne rovnakej úrovni, na akej bola rok dozadu.
Mierny posun bolo vidieť len pri medzikvartálnom porovnaní po očistení o sezónne vplyvy, kedy počet pracujúcich v porovnaní s prvými tromi mesiacmi roka stúpol, hoci len o desatinu percenta. Trh práce tak zatiaľ zostáva stabilný a kopíruje opatrný vývoj, aký možno pozorovať v celej našej ekonomike.
Zlyhanie konsolidácie?
Toto napadne asi každému, no vysvetlenie toho, prečo ekonomika Slovenska rastie tak žalostným tempom, je trochu komplikovanejšie. Treba si uvedomiť, že hlavným cieľom konsolidácie verejných financií je znížiť štátny dlh a ušetriť peniaze v rozpočte, nie okamžite nakopnúť hospodársky rast. Keď štát šetrí, znižuje svoje výdavky a zároveň vyberá vyššie dane či poplatky, čo zvyčajne prejaví práve dočasným utlmením ekonomickej aktivity, čo má logicky vplyv aj na jej rast.
Spomalenie na 0,7 percenta tak do veľkej miery odzrkadľuje fakt, že úsporné opatrenia naplno presakujú do reálneho života. Štát menej investuje a domácnosti aj firmy majú kvôli vyšším nákladom menej peňazí na ľubovoľné utrácanie. Zároveň treba brať do úvahy, že naša ekonomika je silne naviazaná na zahraničnú dopyt, najmä z Nemecka, ktoré sa rovnako borí so slabším rastom. Výsledok teda nie je ani tak o tom, že by konsolidácia nefungovala, ale skôr potvrdením, že uťahovanie opaskov si pýta svoju daň.
Paniku zatiaľ netreba, opatrnosť áno
Uvedené čísla rozhodne majú ďaleko od pozitívnych, nieto ešte ideálnych. Mali by však byť skôr výzvou k opatrnosti, než k panike. Dobrou správou je, že trh práce drží a zamestnanosť nerastie. Ľudia prácu nestrácajú, čo potvrdzujú aj stabilné čísla o celkovom počte pracujúcich.
Na druhej strane, spomalenie rastu v kombinácii s vyššou spotrebou naznačuje, že hoci ľudia v obchodoch míňajú, dávajú za tovary a služby viac peňazí kvôli cenám, nie preto, že by si domov nosili väčšie nákupy. Slabšie investície firiem tiež znamenajú, že podnikatelia momentálne skôr čakajú a odkladajú napríklad rozširovanie výroby či nabiehanie na nové projekty na neskoršie termíny, keď budú podmienky výhodnejšie.
Výsledok preto treba brať skôr ako výzvu na rozvážnejšie narábanie s rodinným rozpočtom a tvorbu finančných rezerv pre prípad, že by obdobie pomalšieho rastu trvalo dlhšiu dobu. Žiaľ, aj tento scenár je možný.
