Platobná karta, mobil ani hodinky vám pri vážnejšom výpadku nemusia byť nič platné. Európske centrálne banky preto čoraz otvorenejšie odporúčajú držať doma aj fyzické peniaze. Z bankomatov však pritom nemusíte vyberať tisícky eur. Holanďania pre dvojicu rodičov s dvoma deťmi odporúčajú hotovostnú rezervu vo výške približne 200 eur a má pokryť prvé tri dni krízovej situácie.
Dôvodom pritom nie je očakávaný kolaps bánk. Ide o obyčajnú pripravenosť na situáciu, keď náhodou prestane fungovať elektrina, internet, platobné terminály alebo bankomaty. Digitálne peniaze na účte vám vtedy zostanú, no dočasne sa k nim nemusíte vedieť dostať.
Takýto prístup zapadá aj do širšej stratégie Európskej únie. Európska komisia chce, aby boli domácnosti schopné zvládnuť najmenej 72 hodín bez bežne dostupných základných služieb. Okrem vody, jedla či liekov môže byť súčasťou takejto rezervy práve hotovosť.
Holandsko už vypočítalo, koľko peňazí mať doma
S najpresnejšou sumou pritom prišlo Holandsko. Tamojšie Národné fórum pre platobný systém spolu s centrálnou bankou odporúča domácnostiam držať 70 eur na každého dospelého a 30 eur na každé dieťa. Suma má vystačiť približne na 72 hodín. Pre jedného človeka teda nejde o veľkú rezervu. Dvojica potrebuje približne 140 eur a rodina s dvoma dospelými a dvoma deťmi približne 200 eur. Holanďania zároveň odporúčajú nemať celú sumu vo veľkých bankovkách, ale kombinovať menšie bankovky a mince.
Odporúčanie už nezostalo iba na papieri. Prieskum holandskej centrálnej banky z februára ukázal, že o ňom vie 71 percent spotrebiteľov a 58 percent už odporúčanú hotovosť skutočne doma má.
Švédsko počíta až s týždňom
Ešte väčšiu rezervu odporúčajú Švédi. Riksbank od marca 2026 radí domácnostiam držať doma hotovosť v hodnote približne 90 eur na každého dospelého. Táto suma má slúžiť ako orientačná rezerva na základné nákupy približne na jeden týždeň. Švédska centrálna banka pritom neodporúča spoliehať sa iba na bankovky. Domácnosť by mala mať niekoľko spôsobov platenia, ideálne fyzické platobné karty, karty rozdielnych platobných sietí, mobilnú platobnú službu a hotovosť. Cieľom je, aby výpadok jedného systému neodrezal človeka od všetkých peňazí.
Práve fyzická karta môže byť užitočnejšia, než sa zdá. Niektoré terminály totiž dokážu za určitých podmienok spracovať platbu aj bez okamžitého internetového spojenia. Mobil alebo inteligentné hodinky však nemusia byť ideálnou jedinou zálohou, najmä pri dlhšom výpadku elektriny.
Na Slovensku presná suma stále chýba
Národná banka Slovenska zatiaľ neurčila domácnostiam konkrétnu sumu, ktorú by mali držať doma pre prípad výpadku. NBS aj Európska centrálna banka však naďalej zdôrazňujú význam fyzických peňazí. Hotovosť totiž na rozdiel od väčšiny elektronických platieb nepotrebuje internet ani elektrinu. Táto vlastnosť naberá na význame aj v čase, keď slovenské banky postupne rušia hotovostné pokladnice na časti svojich pobočiek a klientov presúvajú k bankomatom a digitálnym službám.
