Majitelia plynových kotlov sa nemusia obávať, že by im Európska únia od roku 2040 jednoducho zakázala kúriť a prinútila ich zariadenie vyhodiť. Takéto plošné pravidlo neexistuje. Smer, ktorým sa Európa uberá, je však jasný. Fosílne palivá majú z vykurovania budov postupne zmiznúť a členské štáty musia pripraviť vlastné opatrenia, ako tento cieľ dosiahnu.
Základom je smernica o energetickej hospodárnosti budov EPBD, ktorá platí od roku 2024. Členským krajinám ukladá pripraviť národné plány obnovy budov a zahrnúť do nich politiky a opatrenia smerujúce k úplnému útlmu samostatných kotlov na fosílne palivá do roku 2040.
To však nie je to isté ako celoeurópsky zákaz, ktorý by v konkrétny deň vyradil všetky plynové kotly v domácnostiach. O tom, aké opatrenia zavedie Slovensko, bude rozhodovať predovšetkým národná legislatíva a slovenský plán dekarbonizácie budov.
Prvá zmena už platí
Jedno konkrétne obmedzenie už EÚ zaviedla. Od 1. januára 2025 členské štáty nesmú poskytovať finančné stimuly na inštaláciu nových samostatných kotlov spaľujúcich fosílne palivá. Týka sa to napríklad plynu, uhlia či vykurovacieho oleja. Výnimkou môžu byť staršie projekty, pri ktorých bola podpora schválená ešte pred týmto termínom. Naďalej možno podporovať aj hybridné systémy, ktoré kombinujú kotol s významným podielom obnoviteľného zdroja, napríklad s tepelným čerpadlom alebo solárnym systémom.
Pre človeka, ktorý už plynový kotol doma používa, sa tým nič automaticky nemení. Zariadenie môže ďalej fungovať a európska smernica nestanovuje dátum, ku ktorému ho musí domácnosť povinne odstrániť. Dlhodobý tlak na zmenu však bude rásť. EÚ chce do roku 2050 dosiahnuť prakticky dekarbonizovaný fond budov a výrazne urýchľuje aj rozširovanie tepelných čerpadiel. Tie majú byť jednou z hlavných alternatív k plynu.
Rok 2040 nie je deň zákazu
Práve rok 2040 býva pri tejto téme často nesprávne interpretovaný. Smernica od členských štátov požaduje, aby pripravili politiky smerujúce k úplnému postupnému vyradeniu kotlov na fosílne palivá do tohto obdobia.
Rozdiel môže byť dôležitý aj pri budúcnosti samotnej plynárenskej infraštruktúry. Fosílny zemný plyn nie je to isté ako biometán alebo ďalšie obnoviteľné plyny. Európska legislatíva je postavená najmä na odstránení emisií z fosílnych palív, nie na plošnom zákaze každej technológie, v ktorej sa spaľuje plyn. To však neznamená, že každý dnešný plynový kotol bude automaticky vhodný aj o pätnásť rokov. Technická kompatibilita s vyšším podielom vodíka alebo inými plynmi sa medzi zariadeniami líši a budúca podoba distribučných sietí zatiaľ nie je definitívna.
Novostavby budú mať prísnejšie pravidlá
Podstatne jasnejšie pravidlá čakajú nové budovy. Od roku 2028 majú byť nové budovy vo vlastníctve verejných orgánov bezemisné. Od 1. januára 2030 sa táto požiadavka rozšíri na všetky nové budovy. Bezemisná budova nesmie počas prevádzky produkovať na mieste emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív. Pri novej rodinnej novostavbe preto bude klasický kotol spaľujúci zemný plyn čoraz problematickejšou voľbou.
Pri existujúcich domoch je prístup podstatne miernejší. EÚ tlačí na postupnú renováciu a znižovanie spotreby energie, no domácnostiam neurčuje jednu technológiu, ktorú si musia kúpiť.
Slovensko ešte nemá všetko hotové
Členské štáty mali väčšinu smernice EPBD preniesť do národnej legislatívy do 29. mája. Nestihla to však žiadna krajina v plnom rozsahu, a tak Európska komisia ešte v júli začala konanie voči všetkým 27 členským štátom vrátane Slovenska. Slovensko navyše už predtým meškalo s odovzdaním návrhu národného plánu obnovy budov. Práve tento dokument má ukázať, akým tempom chce krajina renovovať domy, znižovať spotrebu a postupne ustupovať od fosílnych zdrojov vykurovania.
Pre slovenské domácnosti je preto dnes najdôležitejšie nepanikáriť, ale zároveň počítať s tým, že podmienky sa budú v nasledujúcich rokoch meniť. Pre mnohé rodiny bude najväčším problémom cena prechodu na alternatívny zdroj vykurovania, keďže tepelné čerpadlo môže stáť niekoľko tisíc eur.
