Štátny rozpočet má za sebou mimoriadne úspešných 8 mesiacov. Do jeho kasy totiž priteká oveľa viac peňazí ako v minulom roku, pričom celkový hrubý výnos daní stúpol k 31. augustu o viac ako 1,72 miliardy eur. To v praxi znamená medziročný nárast o rovných 11 percent.
Samotné daňové príjmy štátneho rozpočtu si polepšili o 1,29 miliardy eur, čo predstavuje rast o 9,8 percenta. Hlavnými ťahúňmi boli predovšetkým vyšší výber dane z pridanej hodnoty a príjmy z firemných daní.
Rast bez zmeny sadzieb
Všetky tieto a ďalšie čísla môžeme priamo a férovo porovnať s minulým rokom. Všetky údaje sa totiž vyhodnocujú pri úplne rovnakých daňových sadzbách a v rovnakom legislatívnom prostredí, takže nejde o umelý nárast, ktorý by spôsobilo vyššie daňové zaťaženie. Prezident finančnej správy Jozef Kiss potvrdil, že rastúce čísla budujú výborný základ pre stabilný vývoj štátnej kasy aj po zvyšné mesiace tohto roka.
Celkové plnenie daňových príjmov dosiahlo k záveru augusta úroveň 98,6 percenta, čo znamená, že štát ide takmer presne podľa naplánovaného rozpočtu. Do pomyselnej stovky chýba približne 202,9 milióna eur. Za týmto rozdielom však stojí do veľkej miery technické nastavenie systému, ktorý od mája automaticky posiela podiely z daní fyzických osôb priamo samosprávam.
Mestá, obce a župy tak dostali vopred o 159,8 milióna eur viac, pričom táto suma by sa mala vyrovnať v posledných mesiacoch. Do konca decembra štát z tejto sumy postupne vyrovná zvyšných 119,8 milióna eur.
DPH-čke sa náramne darí
Priaznivý vývoj vykazuje predovšetkým DPH, kde neustále stúpa priznaná aj reálne zaplatená daň. K tomuto výsledku prispelo hneď niekoľko faktorov súčasne. Peniaze do ekonomiky nalieva čerpanie financií z Plánu obnovy a odolnosti, no vplyv majú aj pretrvávajúce vyššie ceny energií či pohonných hmôt.
Zároveň sa naplno prejavilo nové pravidlo, ktoré platí od mája. Obchodníci a poskytovatelia služieb totiž musia zákazníkom povinne umožniť bezhotovostnú platbu pri každom nákupe nad 1 euro. Vďaka tomu sa obmedzili platby na ruku a vďaka tomu do štátneho rozpočtu prišlo viac peňazí.

Niekde úspech, inde stále je čo dobiehať
Viaceré dane prekonali pôvodné odhady a priniesli do rozpočtu viac, než sa čakalo. Daň z príjmov pracujúcich ľudí priniesla 66,3 milióna eur navyše, za čo môžu hlavne legislatívne úpravy v daňovom bonuse. Spotrebné dane z tabaku a minerálnych olejov prekonali pôvodný plán o 33,5 milióna eur, zatiaľ čo osobitný odvod firiem v regulovaných odvetviach priniesol ďalších 35 miliónov eur navyše.
Vyšší výber dividend pomohol zrážkovej dani, ktorá skončila v pluse 19 miliónov eur, kým daň z poistenia pridala 4,2 milióna eur a nová daň zo sladených nápojov priniesla navyše 2,7 milióna eur.
Na druhej strane stoja dane, ktoré mali hlásiť vyššie “tržby”. Firmy odviedli na dani z príjmov právnických osôb o 59,9 milióna eur menej. Má to ale vysvetlenie. mMnohé podniky očakávajú za tento nižší zisk, preto si znížili daňové preddavky. Celková DPH zaostala za plánom o 61,9 milióna eur, hoci samotný august priniesol do kasy o 113,8 milióna eur viac, ako predpokladal rozpočet.
Dorovnávacia daň priniesla o 47,6 milióna eur menej, pretože väčšina spoločností využila zákonnú výnimku pri výpočte. Zoznam uzatvára daň z motorových vozidiel so stratou 9,1 milióna eur, čo zapríčinili nižšie preddavky a vyššie vracanie preplatkov.
Správny výber je dôležitý
Dane má v láske asi málokto, hlavne tí, ktorí ich platia. Treba si ale uvedomiť, že toto sú v podstate pozitívne čísla. Ak štát ide podľa plánu, čo sa rozpočtu týka, malo by to znamenať menej problémov v budúcnosti.
Dane, ak sú vyberané správne, možno chápať ako motor, vďaka ktorému môže celá krajina normálne fungovať. Z týchto peňazí štát každý mesiac platí bežný chod nemocníc, škôl, polície či hasičov, ale aj údržbu a výstavbu nových ciest. To všetko sú oblasti, ktoré už nutne potrebujú renovácie. Ak do rozpočtu pritečie presne toľko peňazí, koľko sa naplánovalo, vláda nemusí v panike siahať po škrtoch vo verejných službách.
Stabilný vývoj je pritom celkom paradoxne dôležitý aj pre naše vlastné peňaženky. Keď štát dokáže vyberať dane spoľahlivo a bez výpadkov, nevytvára si zbytočne obrovský deficit, ktorý by si potom musel draho požičiavať na finančných trhoch. Vyššie dlhy totiž štát v konečnom dôsledku vždy prenáša na občanov. Inak povedané, vďaka dobrým číslam nie je tlak na ďalšie plošné uťahovanie opaskov taký silný. Netreba okamžite vymýšľať nové poplatky či opakovane zvyšovať sadzby.
Z úspešného výberu potom priamo ťažia aj mestá a dediny, v ktorých žijeme. Práve samosprávy totiž dostávajú významnú časť z vybraných daní, z ktorých potom platia opravy miestnych chodníkov, kosenie zelene, fungovanie materských škôl alebo odvoz odpadu. Keď teda štátna kasa funguje podľa plánu, samosprávy majú istotu, že dokážu udržať základné služby bez výpadkov a nebudú musieť obyvateľom dvíhať lokálne dane.

