Ak sa zástupcovia zamestnancov a podnikov nedokážu zhodnúť na kompromise, rozhodovanie preberajú vopred schválené pravidlá. Presne tento scenár nastal pri určovaní zárobkov na rok 2027. Do hry konkrétne vstúpil legislatívny mechanizmus, ktorý presadila vláda a ktorý funguje bez ohľadu na to, aký pohľad na vec majú jednotlivé zúčastnené strany.
Výsledkom je citeľný posun v najnižších platoch. A to množné číslo je v tomto kontexte veľmi dôležité. Nárast v tej či onej miere pocítia desaťtisíce až státisíce ľudí. To však znamená, že podnikatelia sa musia pripraviť na vyššie mzdové náklady. A nielen to.
Celý výpočet stojí na jednoduchom pravidle, ktoré berie do úvahy 60 percent z priemernej mzdy za rok 2025. Štatistici vtedy vykázali priemerný zárobok na úrovni 1 620 eur. Po dosadení do vzorca vyšla základná suma 972 eur v hrubom, čo oproti súčasným 915 eurám znamená prilepšenie o 57 eur mesačne. V percentuálnom vyjadrení je to zhruba 6,2-percentný rozdiel.
Keď sa od tejto sumy odpočítajú povinné odvody a daň z príjmov, človek na základnej tarife dostane na ruku približne 770 až 772 eur.
Garancia podľa profesie
Ako však upozorňuje magazín Peniaze, minimálna mzda neplatí plošne, teda pre každého bez rozdielu. Realita je trochu iná, komplikovanejšia. Zákonník práce totiž rozdeľuje pozície do šiestich kategórií podľa toho, akú mentálnu námahu, samostatnosť a mieru rizika daná činnosť obnáša.
Spomínaných 972 eur je tá najnižšia hranica. Je určená pre prvý stupeň, kde zamestnanci vykonávajú pomocné úlohy pod priamym dohľadom. Do tejto skupiny patria napríklad dokladači tovaru v obchodoch, upratovačky, vrátnici alebo pomocná sila na stavbách či v reštauráciách.
Akonáhle sa od pracovníka vyžaduje samostatné dodržiavanie postupov či remeselná zručnosť, posúva sa do vyššej kategórie. V druhom stupni, kde nájdeme predavačov, čašníkov, skladníkov, kuchárov alebo kaderníčky, musí zamestnávateľ garantovať aspoň 1 088 eur mesačne.
Tretí stupeň potom zahŕňa profesie s vyššou odbornou agendou a čiastočnou zodpovednosťou za chod zverených zariadení. Sem patria účtovníci, vodiči mestskej hromadnej dopravy, grafici či šoféri vysokozdvižných vozíkov. Tí majú zákonom stanovené minimum vo výške 1 204 eur v hrubom.

V tých vyšších poschodiach mzdovej tabuľky sa sumy posúvajú na úrovne, ktoré výrazne prevyšujú bežnú minimálku. Štvrtý stupeň totiž zohľadňuje už aj zvýšenú duševnú námahu, systémové myslenie a riadenie procesov. IT špecialisti, projektoví koordinátori, zdravotnícki odborníci alebo stredný manažment budú mať v ďalšom roku nárok na hrubú mzdu najmenej 1 320 eur.
Posúvame sa k predposlednému, teda piatemu stupňu. V tom už zamestnanec nesie priamu zodpovednosť za veľké majetky či ľudské zdravie. Architekti, lekári, vedúci komplexných projektov a finanční analytici preto nesmú zarobiť menej než 1 436 eur v hrubom.
Na samom vrchole je šiesty stupeň, ktorý pokrýva najnáročnejšie strategické riadenie celej organizácie. Pre generálnych riaditeľov, hlavných architektov a vrcholových manažérov štát predpísal spodnú hranicu odmeny vo výške 1 552 eur.
Reťazová reakcia
Pre samotných zamestnancov znamená každý posun v tabuľke viac peňazí, a teda aj viac istoty. Pre podniky to však až tak dobrá správa nie je, pretože musia nové čísla zapracovať do nákladov.
Výplata na papieri totiž neodráža skutočný účet, ktorý firma za človeka zaplatí. Pri započítaní odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne sa celková cena práce už pri najnižšej tarife vyšplhá na 1 323,86 eura mesačne. Každé zvýšenie základnej sumy tak automaticky nafukuje aj odvody, ktoré sa platia do štátnej kasy.

Taktiež stojí za zmienku, že navýšenie minimálnej mzdy neovplyvní len najnižšie možné zárobky. Na minimálnu mzdu je napojený celý rad príplatkov, ktoré kompenzujú prácu počas nocí, sobôt, nedieľ a štátnych sviatkov, jednoducho netradičných časov.
A jednoduchá matematika nám hovorí, že keď stúpne hodinový základ, automaticky stúpnu aj všetky zmeny mimo bežného pracovného času. Zamestnávatelia vo fabrikách, v doprave či v pohostinstve teda musia rátať s tým, že doplácať nebudú len rozdiely v minimálkach, ale aj v príplatkoch a odvodoch.

