Starobné dôchodky v susednom Česku by mali od januára stúpnuť len minimálne, teda aspoň podľa bežných pravidiel. Zákonný valorizačný vzorec aktuálne počíta so zvýšením o zhruba 300 českých korún, čo je v prepočte približne 12 eur. Išlo by tak onajslabší rast penzií od roku 2017, za čím stojí najmä spomalenie inflácie a pomalší prenos reálnych miezd do výpočtu.
Do hry však vstúpil minister práce a sociálnych vecí Aleš Juchelka, ktorý apeluje na vládu, aby sa využila mimoriadna výnimka. Vďaka nej by sa mohlo tempo valorizácie zdvojnásobiť, čím by sa medziročné prilepšenie vyšplhalo na 600 korún mesačne, teda približne 24 eur.
Nad rámec bežného vzorca
Podľa predbežných prepočtov vychádza štandardná valorizácia na úroveň 1,4 percenta. Pre štátnu kasu by takýto krok znamenal ročný výdavok okolo 10 miliárd českých korún. Vládny kabinet však disponuje zákonnou právomocou, ktorá mu umožňuje prijať osobitné nariadenie a zdvihnúť valorizačné percento až na 2,7 percenta. Týmto spôsobom by priemerný starobný dôchodok poskočil o spomínaných 600 korún.
Minister Juchelka potvrdil, že osobne je za to, aby sa penzie zvýšili čo najviac. Zároveň však zdôraznil, že konečné slovo bude mať vládna koalícia po vzájomnej dohode. Definitívne čísla a parametre pre januárové úpravy by pritom mali byť jasné v priebehu tohto mesiaca, kedy Český štatistický úrad zverejní oficiálne údaje o mzdovom vývoji v národnom hospodárstve.
Boja sa vplyvu na štátnu kasu
Háčik je v tom, že zdvojnásobenie plánovanej valorizácie by zo štátneho rozpočtu odčerpalo ďalších 10 miliárd korún navyše. Práve to vyvoláva obavy ako medzi ekonómami, tak aj medzi politikmi.
Aj samotná ministerka financií Alena Schillerová nateraz vyššie sumy pre seniorov odmieta sľúbiť, pretože stále dokončuje návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok.
Proti zásahom nad rámec zákona sa ostro stavajú viacerí odborníci. Predseda parlamentného rozpočtového výboru Vladimír Pikora upozorňuje, že takéto zvyšovanie vytvára trvalý mandátny výdavok, na ktorý musí štát nájsť stabilné a dlhodobé krytie.
Hlavný analytik Banky Creditas Petr Dufek tiež varuje pred prehĺbením deficitu verejných financií a nárastom štátneho dlhu. Podľa neho by išlo o čisto politické rozhodnutie, ktorému chýba reálny ekonomický základ.
Ochrana seniorov, záťaž pracujúcich
Zvyšovanie dôchodkov je všeobecne veľmi citlivá téma. Na jednej strane je valorizácia kľúčová, keďže chráni seniorov pred chudobou a znehodnocovaním úspor vplyvom inflácie. Seniori navyše nemajú priestor privyrobiť si ďalšou prácou či zmenou zamestnania, takže sú plne závislí od štátu. K tomu všetkému ešte čelia rastúcim výdavkom na lieky, zdravotnú starostlivosť a energie.
Na druhej strane, priebežný dôchodkový systém naráža na demografické limity, čo majú Česko a Slovensko spoločné. Súčasní pracujúci priamo financujú dnešných dôchodcov zo svojich odvodov. Populácia však rýchlo starne. Počet seniorov rastie oveľa rýchlejšie ako počet ľudí v produktívnom veku. Ak teda štát zvyšuje dôchodky nad rámec ekonomických možností, vytvára dlhy, ktoré budú musieť zaplatiť práve mladšie generácie, ktoré sú populačne slabšie.
Pre pracujúcich to v podstatne znamená vyššie dane a odvody, prípadne horšiu dostupnosť verejných služieb. Peniaze viazané v povinných dôchodkových výdavkoch totiž následne chýbajú pri opravách ciest, v školstve, zdravotníctve alebo pri podpore mladých rodín.
Dá sa to riešiť, no nie jednoducho
Riešenie tejto situácie si vyžaduje dôsledné systémové kroky a ústupky. Českej ekonomike by v najbližšom období pomohlo najmä dodržiavanie automatického valorizačného vzorca. Výpočet by sa tak opieral výlučne o objektívne ekonomické dáta, akými sú inflácia a rast miezd, bez politických zásahov a predvolebných darčekov. V takom prípade by si však seniori veľmi nepolepšili.
Ďalšou možnosťou je zavedenie adresnejšej sociálnej pomoci. To je scenár, ktorého sa politici boja, čo je ďalšia podobnosť so Slovenskom. Dávalo by to však zmysel. Namiesto plošného navyšovania pre všetkých by štát mohol poslať viac peňazí tým, ktorí poberajú najnižšie dôchodky a naozaj žijú na hranici chudoby.
Významnú úlohu zohráva aj postupné naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, čo pomáha udržať vyvážený pomer medzi rokmi v práci a obdobím na dôchodku.
Ako presne by pomohol adresnejší model
Pri klasickej percentuálnej valorizácii platí jednoduchá matematika. Človek s dôchodkom 900 eur dostane v absolútnej sume omnoho viac ako senior, ktorý poberá len 450 eur, hoci práve ten druhý reálne zápasí s cenami potravín, liekov či energií.
Ak by štát peniaze rozdeľoval adresne, rovnaký celkový balík peňazí by priniesol oveľa väčší sociálny efekt. Namiesto toho, aby sa miliardy rozptýlili medzi všetkých poberateľov, vrátane tých s nadpriemernými príjmami, najväčšiu finančnú injekciu by dostali tí s najnižšími príjmami. Pre štátnu kasu by to znamenalo menší tlak na deficit a pre dôchodcov reálnu pomoc.
Ako sme však spomenuli, politici sa tomuto riešeniu skôr vyhýbajú. Boja sa hlavne straty hlasov strednej a vyššej príjmovej vrstvy dôchodcov. Seniori patria k najdisciplinovanejším voličom, teda majú najvyššiu účasť pri voľbách. Ak vláda povie, že ľuďom s priemerným alebo vyšším dôchodkom nepridá takmer nič, okamžite si proti sebe poštve státisíce aktívnych voličov. Plošné pridávanie alebo jednorazové plošné bonusy sa na tlačových konferenciách komunikujú oveľa ľahšie.
Nie je to však len o hlasoch. Je to aj o takzvanom princípe zásluhovosti. Ľudia, ktorí desiatky rokov poctivo pracovali a odvádzali do sociálneho systému vysoké odvody, prirodzene očakávajú, že ich dôchodok tomu bude zodpovedať. Ak by štát začal peniaze prerozdeľovať príliš rovnostársky, u pracujúcich by to znížilo motiváciu platiť odvody a viedlo by to k pocitu nespravodlivosti, čo v minulosti viackrát riešili dokonca aj ústavné súdy.
A samozrejme, zabúdať netreba ani na to, že adresné dôchodky by boli náročnejšie z hľadiska administratívy. Inak povedané, znamenali by viac byrokracie. Zistiť skutočnú sociálnu situáciu človeka nie je jednoduché. Senior s nízkym dôchodkom môže vlastniť niekoľko nehnuteľností alebo mať finančné úspory, zatiaľ čo senior s priemerným dôchodkom môže platiť vysoký nájom.
Nastaviť spravodlivý systém overovania majetku je administratívne veľmi drahá a komplikovaná záležitosť, preto politici radšej siahajú po jednoduchých, teda plošných vzorcoch.
