Cesta k prvému vlastnému bývaniu je pre mnohých Slovákov prinajmenšom tŕnistá. Musia zápasiť nielen s neustále rastúcimi cenami na realitnom trhu, ale aj s výraznou konkurenciou zo strany kupujúcich, ktorí už nejakú nehnuteľnosť vlastnia. Podľa aktuálnych štatistických údajov Národnej banky Slovenska (NBS) končí v rukách takýchto opakovaných kupujúcich alebo investorov viac ako 56 percent zo všetkých predaných nehnuteľností. A presne tento trend sa po novom pokúsi skrotiť, informuje STVR.
Odborníci na reality čoraz viac upozorňujú na smutný fakt, že ľudia, ktorí sa chystajú na kúpu prvého domu či bytu, nevyhnutne potrebujú adresnejšiu a výraznejšiu podporu nielen zo strany štátu, ale aj finančných inštitúcií.
Problémy majú dokonca aj vzdelaní mladí ľudia s vyšším platom. Dobrým príkladom je prípad vysokoškolsky vzdelaného a slobodného IT špecialistu Adama Hanzela, ktorý napriek nadštandardnému príjmu jednoducho nemá dosť peňazí na to, aby si mohol dovoliť vlastné bývanie v hlavnom meste. Bežný dvojizbový byt v Bratislave sa dnes predáva v rozmedzí od 200-tisíc do 250-tisíc eur, pričom často nejde o novostavby, ale o staršie nehnuteľnosti v panelových domoch na sídliskách.
Na to, aby komerčná banka žiadateľovi schválila úver v takejto výške, musí jeho čistý mesačný príjem dosahovať približne od 2 000 do 2 500 eur.
Problémom teda nie je iba samotná výška platu, ale hlavne extrémne vysoké ceny bytov. V tomto bode však vstupuje do hry NBS. Prišla totiž s návrhom, ktorý by mal cestu k vlastnej streche nad hlavou pre prvých kupujúcich citeľne zjednodušiť. Podľa nového zámeru by mala hypotéka pre túto skupinu žiadateľov pokryť až 90 percent z celkovej hodnoty kupovaného bytu.
Riaditeľ odboru finančnej stability NBS Marek Ličák vysvetlil, že práve vďaka tomuto kroku by mohol stúpnuť podiel úverov poskytnutých mladším ročníkom.
Vlastný kapitál je hlavnou prekážkou
Navýšenie úverov na 90 percent je rozhodne veľká pomoc, no stále to úplne nerieši problém vlastného kapitálu. Aj tých zvyšných 10 percent sumy je totiž stále veľká suma. Napríklad pri nehnuteľnosti v hodnote 250-tisíc eur to znamená povinnosť našetriť si 25-tisíc eur. Zhromaždiť takúto sumu z bežného platu je pre mladého človeka, ktorý je spravidla na začiatku kariéry, mimoriadne zložité, ba až nemožné, hlavne s ohľadom na skutočnosť, že byty nie sú to jediné, čo na Slovensku priebežne (a výrazne) zdražuje.
Aj šéf portálu Bezrealitky.sk Miroslav Kadleček potvrdil, že práve získanie prvotného kapitálu býva najväčšou bariérou pri kúpe bývania.
Odborníci sa zároveň zhodujú v tom, že koreň problému nespočíva v nedostatku stavaných bytov. Aktuálne sa dokonca buduje vyšší počet bytových jednotiek, než aký je čistý prírastok obyvateľstva. Bytový fond je teda dostatočný, hlavnou výzvou teda zostáva nastavenie takých podmienok, aby sa mladá generácia dokázala k týmto novým či existujúcim bytom vôbec dostať.
Tisícky bytov sú prázdne
Zaujímavý pohľad na vec ponúkajú aj dáta NBS o energetickej spotrebe nehnuteľností. Len na území Bratislavy sa nachádza viac ako 27-tisíc bytov, ktoré majú až mimoriadne nízku spotrebu elektriny. Počet takýchto nehnuteľností sa pritom za posledných 5 rokov zvýšil o takmer 4 000. Podľa prepočtov realitných odborníkov by v týchto priestoroch dokázalo nájsť domov približne 70-tisíc obyvateľov.
Pre upresnenie, nízka spotreba elektriny naznačuje, že tieto byty pravdepodobne nie sú obývané, teda že ich vlastníci ani neponúkajú ani na prenájom. Kadleček v tejto súvislosti naznačil možné riešenie v podobe úprav daňovej politiky. Ak by majitelia takýchto nehnuteľností čelili vyššej dani z držania prázdneho bytu, mohlo by ich to aspoň do istej miery motivovať k tomu, aby nehnuteľnosti ponúkli na trh, či už vo forme predaja alebo dlhodobého prenájmu.
Zvýhodnenie na úkor investičných nákupov
Navrhovaná úprava z dielne NBS konkrétne počíta s nastavením rozdielnych podmienok pre rôzne skupiny kupujúcich. Zatiaľ čo pri prví kupujúci by hypotekárny úver mohol dosiahnuť spomínaných 90 percent hodnoty nehnuteľnosti, pri majiteľoch, ktorí už vlastnia inú nehnuteľnosť, by sa tento limit výrazne skresal. Pre záujemcov o ďalšie bývanie by hypotéka dokázala pokryť maximálne 70 percent z hodnoty kupovaného objektu.
NBS od tohto opatrenia očakáva aspoň mierny pokles investičných nákupov a špekulatívnych hypoték. Uvoľnený priestor na trhu by tak mali prirodzene zaplniť práve mladí ľudia, ktorým by sa uľahčil prístup k financovaniu.
Potreba systémových zmien je o to akútnejšia, že ceny bývania na Slovensku dlhodobo a nepretržite rastú. Údaje Štatistického úradu ukázali, že hneď v prvom štvrťroku bývanie medziročne zdraželo o viac ako 14 percent. Najhoršia situácia je v Bratislavskom kraji, kde nehnuteľnosti medziročne zdraželi o 20 percent.
Za týchto okolností sú úpravy úverových pravidiel skutočne jedným z mála nástrojov, ako aspoň čiastočne zvrátiť nedostupnosť bývania pre nastupujúcu generáciu.
