Geopolitické trenice, hoci sú tisíce kilometrov od našich hraníc, môžu opäť nepríjemne zasiahnuť naše peňaženky. Komplikácie v oblasti Hormuzského prielivu totiž neohrozujú iba cenovky na čerpacích staniciach, ale aj mesačné platby v bankách. Ak zdražie ropa a plyn, okamžite to rozdúcha infláciu v celej Európe. Európska centrálna banka (ECB) by tak mohla zareagovať ďalším pritiahnutím menových kohútikov, na čo v analýze upozornila investičná spoločnosť Across Private Investments, píše Finsider.
Drahé palivá spúšťajú reťazovú reakciu
Hormuzský prieliv predstavuje kľúčovú dopravnú tepnu pre globálny trh s ropou aj skvapalneným zemným plynom. Stačí len náznak rizika či hrozba zablokovania dodávok a ceny týchto surovín okamžite rastú. Na Slovensku už tento vývoj cítiť priamo na čerpačkách. Cena nafty sa blíži k hranici dvoch eur za liter, zatiaľ čo benzín sa drží okolo úrovne 1,75 eura.
Drahšie tankovanie pritom nebolí len vodičov. Vyššie účty za pohonné hmoty totiž musia platiť aj autodopravcovia, poľnohospodárske podniky, stavebné firmy či bežní obchodníci. Logicky, aby tieto podniky prežili, postupne začínajú zvýšené náklady prenášať do koncových cien tovarov, stavebných materiálov a služieb v obchodoch. V konečnom dôsledku tak vyššie účty nezatiahne nik iný, než koncový spotrebiteľ, teda zákazník.
Jakub Timčák, analytik Across Private Investments, upozorňuje, že ak vysoké ceny energií budú trvať dlhšie, z nateraz lokálneho energetického problému sa veľmi rýchlo stane plošný inflačný, ktoré sa prehrnie naprieč celým hospodárstvom.
ECB rieši zvýšenie sadzieb
Čísla z európskej ekonomiky pritom už potvrdzujú, že tempo rastu cien opäť zrýchľuje. Inflácia v eurozóne podľa predbežných augustových údajov stúpla na 3,3 percenta. Pre porovnanie, ešte v júli sa držala na hodnote 2,9 percenta. Finančné trhy preto predpokladajú, že Európska centrálna banka (ECB) v reakcii na tento vývoj už počas tohto týždňa rozhodne o zvýšení základnej úrokovej sadzby, údajne o štvrť percentuálneho bodu.
Pre nás ako bežných ľudí to znamená predovšetkým nulovú šancu na lacnejšie úvery na bývanie (hypotéky). Prísnejšie podmienky nezasiahnu síce všetkých majiteľov hypoték naraz, no postihnú nových žiadateľov a ľudí, ktorým práve končí dohodnutá fixácia.
Pri modelovej hypotéke vo výške 100-tisíc eur so splatnosťou na 30 rokov predstavuje nárast sadzby o štvrť percenta nárast mesačnej splátky o približne 14 eur. Ak splácate úver vo výške 200-tisíc eur, mesačne si priplatíte približne 28 eur.
Zvýšenie sadzieb zo strany ECB pritom neovplyvní iba dlžníkov, ale zamieša karty aj na finančných trhoch. Trh s dlhopismi síce môže pri náraste úrokových sadzieb krátkodobo vykázať pokles cien, no pre nových investorov prinesú čerstvé emisie zaujímavejšie výnosy. Akciový trh bude naopak pod väčším tlakom, pričom najväčšiemu riziku čelia firmy s vysokým zadlžením a drahé rastové tituly, ktorým drahší kapitál uberá zo ziskov.
Na druhej strane, ak ropa zostane drahá dlhší čas, z celej situácie môžu profitovať energetické koncerny.
Na čo sa treba pripraviť
Asi ani netreba hovoriť, že tieto čísla nie sú príjemné. Minimálne v najbližšom období treba zabudnúť na čoraz lacnejšie hypotéky. Každý, kto plánuje kúpu nehnuteľnosti alebo mu v najbližších mesiacoch končí fixácia, by si mal prepočítať rodinný rozpočet a nastaviť o čosi konzervatívnejšiu rezervu. Zdraženie hypotéky síce na prvý pohľad predstavuje „len“ pár desiatok eur mesačne navyše, no keď to skombinujeme s drahším tankovaním a ďalším zdražovaním potravín či služieb, z desiatok eur sa rýchlo posúvame k stovkám.
Situácia sa otočiť určite môže, no kľúč k tomu nedrží ani ECB, ani samotné komerčné banky. Aby sme videli nižšie úroky a lacnejšie energie, musí skončiť napätie Blízkom východe, konkrétne v okolí Hormuzského prielivu. Ak pominie hrozba vojenského konfliktu a riziko zablokovania tankerov, z cien ropy sa postupne škrtne takzvaná vojnová, respektíve riziková prirážka.
Akonáhle by cena ropy na svetových trhoch klesla, spustil by sa presne opačný dominový efekt, aký vidíme teraz. Lacnejšia ropa by znížila náklady dopravcom, poľnohospodárom aj výrobcom, čo by rýchlo schladilo infláciu v celej eurozóne späť smerom k stabilnej 2-percentnej úrovni. ECB by tak nemala dôvod držať prísnu menovú politiku a mohla by sa vrátiť k postupnému znižovaniu sadzieb.
Druhým, hoci menej príjemným scenárom otočenia trendu, môže byť ochladenie európskej ekonomiky. Ak by vysoké ceny energií a drahé úvery začali príliš dusiť hospodársky rast a viedli by k hrozbe recesie či rastu nezamestnanosti, ECB by bola nútená začať sadzby opäť znižovať bez ohľadu na energie, aby ekonomiku podporila. Ľuďom by to síce prinieslo lacnejšie úvery, no často za cenu neistejšej situácie na trhu práce.
