Vláde chýbajú peniaze v štátnej kase, a tak opäť hľadá spôsoby, ako ju naplniť. Jednou z najnovších úvah je ďalšie zvýšenie bankového odvodu, s čím však finančné inštitúcie absolútne nesúhlasia. Bolo by to totiž v priamom rozpore s tým, čo politici sľubovali verejnosti ešte na jar.
Aby sme boli konkrétnejší, v marci minister práce Erik Tomáš ľudí ubezpečoval, že ďalšie šetrenie sa už nedotkne ani ich peňaženiek, ani rozpočtov firiem. Tvrdil, že prípadný ďalší konsolidačný balíček sa zameria výlučne na škrty v štátnych výdavkoch a na upratovanie v systémoch.
Dnes je však situácia iná a na rozpočet pre budúci rok tlačia úplne nové položky. Vláda potrebuje nutne financovať svoje hlavné priority. Medzi tie patria riešenie problémov so suchom, rozvoj dopravy či stavba nového jadrového zdroja, píše STVR.
Do toho všetkého hrozí aj výpadok príjmov z plánovaného zrušenia transakčnej dane, hoci nie je úplne isté, že sa naozaj zruší, súdiac podľa nedávneho príspevku premiéra Roberta Fica na sociálnych sieťach. Tak či onak, štát musí niekde nájsť náhradné zdroje, aby dokázal zaplatiť všetky svoje plány.
Banky majú nízke zisky
Niektorí vládni predstavitelia majú o riešení celkom jasnú predstavu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nevidí dôvod, prečo by banky a zbrojárske fabriky nemohli platiť špeciálny odvod, keď reálne dosahujú zisky.
Peniaze, ktoré by takto štát od firiem získal, by podľa neho mohli smerovať k rodinám, policajtom či dôchodcom. Slovenská banková asociácia však tieto a podobné nápady rázne odmieta. Vláde pripomína, že jej predstavy o realite bankového trhu sú trochu skreslené.
Bankári argumentujú tým, že finančné domy na Slovensku majú dlhodobo jedny z najnižších ziskov v celej Európskej únii. Výkonný riaditeľ asociácie Marcel Klimek to ilustroval na konkrétnom príklade od našich susedov. Jedna česká banka totiž dokáže vygenerovať vyšší zisk ako celý bankový sektor na Slovensku dokopy. Tento obrovský nepomer podľa neho platil pre celý minulý rok, pričom rovnaký trend ukázal aj prvý polrok 2026.
Účet za nové dane zaplatia klienti
Samotné banky varujú pred ďalším zdaňovaním a pripomínajú vláde jej vlastný, ktorý hovoril práveže o znižovaní odvodu, nie o jeho zvyšovaní. Ak štát bankám predsa len priškrtí zisky, v konečnom dôsledku na to pravdepodobne doplatia bežní klienti.
Finančný analytik Matej Dobiš vysvetľuje, že ľudia by to rýchlo pocítili na drahších hypotékach a spotrebných úveroch. Zhoršili by sa tiež podmienky pri sporení, keďže úroky na vkladových účtoch by išli dole.
Zároveň upozorňuje, že takéto nečakané zásahy škodia stabilite celého finančného sektora. Vo výsledku to tlmí celkovú ekonomickú aktivitu a poškodzuje aj samotné príjmy štátu. S týmto názorom súhlasí aj poslanec Marián Viskupič, podľa ktorého nedokáže žiadna ekonomika fungovať bez zdravých a ziskových bánk. Jedinou správnou cestou podľa neho je, aby vláda dodržala svoje pôvodné slovo a bankový odvod postupne znižovala.
O tom, kde nakoniec štát vezme chýbajúce peniaze, rozhodne koaličná rada na svojom najbližšom stretnutí. Premiér Robert Fico v tejto súvislosti odkázal svojim koaličným partnerom celkom jasnú správu. Podľa jeho slov nemôžu neustále navrhovať nové výdavky, predbiehať sa v rušení daňových príjmov a čakať, že to niekto zaplatí.
K tomu dodal, že zodpovednosť za hľadanie peňazí a štátny rozpočet nemôže zostať výlučne na pleciach jeho strany.
