Strata životného partnera je nesmierne náročná situácia, a preto sa štát snaží pozostalým aspoň čiastočne pomôcť po finančnej stránke, konkrétne cez vdovské dôchodky. Mnoho ľudí však zostane zaskočených, keď im na účet nepríde plná suma, s ktorou pôvodne rátali. Ak totiž popri vdovskom dôchodku dostávate aj svoj vlastný dôchodok, platia tu pomerne prísne pravidlá krátenia. Inak povedané, Sociálna poisťovňa vám nevyplatí obe tieto dávky v ich plnej výške.
Pravidlo polovičnej dávky
Základný princíp pri súbehu dvoch dôchodkov je vlastne celkom jednoduchý. Sociálna poisťovňa sa pozrie na sumy oboch vašich dávok a porovná ich. Ten dôchodok, ktorý je vyšší, vám ponechajú v plnej sume. Pri tom druhom, ktorý je nižší, však automaticky pristúpia ku kráteniu a znížia ho presne na polovicu.
Toto pravidlo pritom neplatí len pri klasickej starobnej penzii. S rovnakým postupom treba rátať aj vtedy, ak poberáte predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
Mohlo by vás zaujímať
Môže sa samozrejme stať aj taká situácia, že oba vaše dôchodky vychádzajú na úplne rovnakú sumu. V takomto prípade má štát taktiež jasne stanovený postup. Sociálna poisťovňa vtedy na polovicu skráti vždy vdovský dôchodok. Váš vlastný dôchodok vám teda úradníci vyplatia celý, zatiaľ čo z peňazí po zosnulom dostanete 50 percent.
Ako to funguje pri troch a viacerých dôchodkoch?
Systém sa trochu viac zamotáva v momente, keď máte nárok na viac ako dve rôzne dávky súčasne. Môže ísť napríklad o kombináciu vdovského dôchodku, vášho invalidného dôchodku a k tomu ešte aj sirotských dôchodkov.
Aj v tomto prípade si Sociálna poisťovňa najprv vyberie tú dávku, ktorá je finančne najvýhodnejšia (pre vás), a túto sumu vám pošle v plnej výške. Všetky ostatné dôchodky, na ktoré máte nárok, automaticky klesnú na polovicu. Ak by náhodou viaceré z nich mali rovnakú hodnotu, na polovicu sa skráti vdovský aj sirotský dôchodok.
Toto prísne pravidlo však počíta aj s jednou dôležitou výnimkou. Konkrétne sa týka situácie, keď poberáte výhradne vdovský dôchodok a k nemu sirotské dôchodky. Základný princíp zostáva rovnaký, takže najvyššia dávka sa vypláca celá. Ak však majú tieto dôchodky rovnakú hodnotu, úradníci vám dajú na výber. Vdova sa môže sama slobodne rozhodnúť, ktorý z týchto dôchodkov jej Sociálna poisťovňa skráti.
Výpočet prebehne automaticky
V tomto bode vás asi zaujíma, z čoho sa samotná suma pre vdovu vlastne počíta. Vdovský dôchodok vždy predstavuje presne 60 percent z dôchodku, na ktorý mal zosnulý manžel nárok v deň svojho úmrtia.
Výpočet sa robí z jeho starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku. Hlavným zmyslom tejto dávky, ktorá sa vypláca každý mesiac, je aspoň čiastočne nahradiť rodinný príjem, o ktorý domácnosť prišla po smrti manžela.
Na záver je dôležité dodať, že celé toto krátenie prebieha z pohľadu úradov úplne automaticky. Vdova nemusí vypĺňať žiadne špeciálne tlačivá, nemusí o nič žiadať a nemusí túto skutočnosť úradom ani nijako iniciatívne oznamovať. Sociálna poisťovňa má všetky údaje vo svojom systéme a úpravu súm vykoná sama. Na druhej strane to však znamená, že kráteniu nedokážete nijako zabrániť, pokiaľ naň podľa platných zákonov vznikne dôvod.
Krátia sa aj dôchodky z vysokých príjmov
Toto pritom nie je jediný prípad, kedy štát kráti penzie. Menej peňazí vyplatí aj tým, ktorí počas produktívneho života zarábali či zarábajú nadpriemerné sumy. Ak máte plat, ktorý dosahuje 2- či 3-násobok priemernej mzdy, asi by ste rátali s tým, že rovnako bude vyšší aj váš dôchodok. Tak to ale nefunguje.
Ako sme vám ozrejmili v samostatnom článku, dôležité je pochopiť výpočet penzie. Štát pozerá na váš priemerný mzdový bod, celkový počet odpracovaných rokov a aktuálnu dôchodkovú hodnotu, pričom kľúčovú úlohu zohráva práve osobný mzdový bod. Ak poberáte priemerný plat, dosahuje presne hodnotu jeden. Ale pozor. Ak máte 2-násobok priemeru, mzdový bod nestúpne na hodnotu dva.
Štát plnú hodnotu mzdového bodu uzná len do úrovne 1,25. Z časti platu, ktorá presahuje túto hranicu (až po 3-násobok priemernej mzdy) uzná iba 68 percent. Všetko nad 3-násobok priemeru v podstate ignoruje.
Pre lepšie porozumenie, ak ste napríklad celý život zarábali 2-násobok priemernej mzdy, vo finále váš koeficient dosiahne hodnotu 1,76, ak 3-násobok priemeru, tak len 2,44. Tento systém funguje na princípe solidarity, no zároveň nie je úplne férový voči tým, ktorí vďaka svojej šikovnosti zarábajú nadpriemerné čiastky. Do kontextu tiež treba zahrnúť vymieravací základ pre sociálne odvody, ktorý je nastavený na 16 764 eura mesačne.
A kam idú tie peniaze „navyše“? Tu sa vraciame k spomínanej solidarite. Štát z nich financuje dôchodky pre občanov, ktorí mali podpriemerné mzdy, teda ktorých mzdový bod nedosiahol ani len úroveň jeden.
