Koľko by ste si mali odložiť z výplaty? Vypočítali presné sumy

Pri prechode z aktívneho pracovného života do dôchodku sa treba pripraviť hlavne na to, že vám bude každý mesiac chodiť na účet podstatne menej peňazí. Ľudia často zostanú zaskočení, keď zistia, že dôchodok z prvého piliera im dokáže pokryť len zhruba polovicu ich doterajšieho hrubého príjmu. Dokonca ani peniaze, ktoré si našetrili v druhom pilieri, vo väčšine prípadov nedokážu tento výpadok dorovnať.

Ako to riešiť? Odborníci na financie sa zhodujú na tom, že jedinou cestou k starobe bez strachu z otázky “ako vyžijem” je vybudovať si vlastnú rezervu, a to prostredníctvom pravidelného investovania, píše Finsider.

Kľúčom je správne načasovanie a budovanie návykov

Základom úspechu pri príprave na dôchodok je pravidelnosť a správne určené percento z vašej výplaty, ktoré budete následne investovať. Maroš Ovčarik, riaditeľ pre rozvoj investícií zo spoločnosti Brokeria, odporúča, aby si rodiny odkladali ideálne pätinu svojho čistého príjmu. 

Zásadnú úlohu tu však zohráva váš vek, čo potvrdzuje aj Matej Bajzík zo spoločnosti Finportal. Ak s odkladaním začnete už v dvadsiatke, vďaka dostatku času a efektu zloženého úročenia vám postačí vyčleniť si 10 až 15 percent zo mzdy. 

Kto však investovanie príliš odkladá a spamätá sa až dajme tomu až v štyridsiatke, musí počítať s tým, že bude “musieť” investovať až pätinu svojho platu.

Ján Tonka, analytik spoločnosti Finax, taktiež deklaruje, že najdôležitejšie je vybudovať si zdravé finančné návyky čo najskôr. Aj keď máte čerstvo po škole a váš príjem nie je najvyšší, investovať môžete aj tak. Aj menšie sumy okolo 30 až 50 eur mesačne sú lepšie ako nič. 

Ako pri väčšine vecí, aj pri investovaní je najťažšie vôbec začať. Pomôcť môže nastaviť si trvalý príkaz, a to tak, aby peniaze odišli na investičný účet ihneď po výplate. Vďaka tomuto jednoduchému triku si vytvoríte pevný zvyk a neskôr, keď vám plat stúpne, budete túto sumu postupne zvyšovať.

Ako nastaviť tú správnu sumu?

Skôr než začnete niekam posielať peniaze, musíte si aspoň zhruba určiť vašu investičnú cieľovú métu. V prvom kroku sa zamyslite nad tým, aký príjem budete potrebovať na pokrytie vašich potrieb. Všeobecne sa odporúča mieriť na 60 až 80 percent aktuálneho zárobku. 

Pri tomto plánovaní určite zohľadnite aj to, či už budete mať splatenú hypotéku, prípadne finančne osamostatnené deti. Nezabudnite ani na prípadné vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť alebo cestovanie. 

Následne si cez výpis zo Sociálnej poisťovne a vašej dôchodkovej spoločnosti zistite, akú sumu vám vyplatí štát a druhý pilier. Stačí približne. Rozdiel medzi vašou cieľovou sumou a tým, čo vám pošle štát, sú tie peniaze, ktoré by ste mali vykryť z vlastných investícií.

Pre lepšiu predstavu môže poslúžiť príklad človeka, ktorý zarába 2 000 eur v čistom, minie 1 500 eur a zvyšných 500 eur pravidelne investuje. Ak by chcel tento človek na dôchodku pokryť aspoň polovicu svojich dnešných výdavkov, čo je 750 eur, potreboval by nahromadiť majetok vo výške približne 225-tisíc eur. Z takto vybudovaného kapitálu by si následne mohol vyplácať rentu 750 eur mesačne. 

Ján Tonka pri tomto prepočte vychádza z overeného pravidla, kedy z nasporenej sumy každý rok vyberiete štyri percentá a túto sumu postupne navyšujete o mieru inflácie.

Matematika nepustí

Predstavme si teraz tridsiatnika, ktorý by chcel k svojmu budúcemu dôchodku od štátu poberať ďalších 500 eur mesačne po dobu 20 rokov. V dnešných cenách by na to potreboval nasporiť približne 150-tisíc eur, keďže treba rátať aj s infláciou, 500 eur bude mať o 35 rokov podstatne nižšiu hodnotu. Odborníci preto radia počítať radšej s cieľovou sumou na úrovni 170 až 200-tisíc eur. 

Dobrou správou však podľa Bajzíka je, že ak tento pomyselný tridsiatnik začne už dnes pravidelne investovať 150 až 200 eur, pri priemernom výnose 7 až 8 percent tento cieľ dosiahne bez problémov. Ak do rovnice započítame stabilnú 2-percentnú infláciu, z dnešných 500 eur bude musieť byť tisícka a na účte bude potrebovať rovno 300-tisíc eur.

Zaujímavá je aj situácia bežného tridsiatnika, ktorý má priemernú hrubú mzdu 1 700 eur, pričom na staré kolená si chce zachovať aspoň 60 percent tohto príjmu, čo je približne 1 020 eur. Štátny dôchodok mu pokryje zhruba 730 eur, takže z vlastných zdrojov bude musieť každý mesiac doplácať necelých 300 eur. 

Na to bude potrebovať celkový kapitál od 72 do 90-tisíc eur. Pri takto dlhom horizonte a zhodnotení okolo 8 percent mu na to postačí mesačne investovať 100 až 130 eur. Ak by chcel získať celých 730 eur len z vlastných peňazí, musel by si odkladať rádovo 200 až 250 eur mesačne.

Nie je to ani tak o sumách

Všetky tieto prepočty ukazujú, že tým najlepším spojencom pri budovaní stabilnej staroby je čas. Ak si 25-ročný človek začne poctivo odkladať čo i len 150 eur mesačne, pri 6-percentnom zhodnotení (očistenom o infláciu) môže mať tesne pred dôchodkom nachystaných 288-tisíc eur. 

Pokiaľ sa však pre rovnakú sumu rozhodne človek v 45-ke, jeho úspory sa vyšplhajú len na zhruba 68-tisíc eur. Ešte priepastnejší je rozdiel u 55-ročného pracujúceho, ktorému pri rovnakej investícii stihne majetok narásť len na 25-tisíc eur. Inak povedané, čím skôr začnete, tým lepšie sa budete mať. Chce to len čas a disciplínu.

Na čo si dať pozor?

Investovanie je teda aktuálne v podstate jedinou spoľahlivou cestou, ako si zabezpečiť slušný dôchodok. Majte však na pamäti, že hoci výsledky vyzerajú sľubne, cesta k nim má určité úskalia. 

Myslite aj na riziká. Tým hlavným, s ktorým sa stretne asi každý, sú prirodzené výkyvy na trhoch. Ceny akcií či fondov sa neustále hýbu oboma smermi, pričom z času na čas príde aj nejaký výraznejší prepad, či už pre recesiu, nečakané globálne udalosti, alebo iné faktory.

Pri dlhodobom investovaní je kľúčové, aby ste v takýchto prípadoch nepodľahli panike. Ak trhy klesnú a vy svoje investície zo strachu predáte, v podstate sa tým sami okradnete. Historické dáta ukazujú, že trhy sa skôr či neskôr vždy zotavia.

Množstvo ľudí robí chybu aj v tom, že stavia všetky svoje peniaze na jednu kartu. Kúpia si akcie jedinej obľúbenej technologickej firmy s vidinou rýchleho zisku, čo je mimoriadne nebezpečné. Ak sa danej spoločnosti prestane dariť alebo ju prevalcuje konkurencia, váš majetok sa môže rýchlo vypariť. 

Riešením je diverzifikácia, teda rozloženie peňazí. Namiesto jednej firmy je bezpečnejšie zvoliť široké indexové fondy, v ktorých sú poskladané stovky firiem z rôznych kútov sveta. Ak jedna skrachuje, ostatné jej výpadok vykompenzujú.

Zabúdať by ste nemali ani na menové a inflačné riziko. Keďže veľká časť investícií sa obchoduje v amerických dolároch, vaše konečné výnosy ovplyvní aj to, ako sa hýbe kurz eura voči doláru. 

V neposlednom rade vie byť zradná aj samotná inflácia. Ak totiž držíte peniaze len v mimoriadne konzervatívnych produktoch s minimálnym úrokom, vaše úspory potichu strácajú svoju kúpnu silu. 

Pri výbere investície zároveň riadne zvážte, ako rýchlo dokážete svoj majetok premeniť späť na hotovosť. Kým akcie či ETF fondy viete predať takmer okamžite, z investičného bytu peniaze zo dňa na deň nedostanete, teda pokiaľ ho nechcete predať hlboko pod cenu.