Slovensko by sa mohlo zaradiť medzi krajiny, ktoré sa pokúsia vyťažiť z prudkého rozmachu umelej inteligencie. Vláda vidí príležitosť v budovaní veľkých dátových centier, ktorých počet po celom svete rýchlo rastie. Takéto investície však neprinášajú iba servery a peniaze. Potrebujú nepretržitý prísun obrovského množstva elektriny a pri niektorých spôsoboch chladenia aj vody.
Na plány upozornila STVR. Štát podľa nej už uvažuje aj nad konkrétnymi lokalitami. Prvé veľké dátové centrum by mohlo vzniknúť v Bratislave a ďalšia možnosť sa spája s pripravovanou prečerpávacou vodnou elektrárňou Málinec.
Vláda považuje Slovensko za zaujímavé najmä pre stabilnú výrobu elektriny z jadra. Práve dostupnosť veľkého a spoľahlivého zdroja energie sa pri rozhodovaní technologických gigantov stáva jedným z najdôležitejších faktorov. Výhodou má byť aj plánovaný nový jadrový blok.
V hre je aj Málinec
Zaujímavou lokalitou môže byť pripravovaná prečerpávacia elektráreň Málinec. Štát vidí možnosť spojiť energetickú infraštruktúru so zdrojom vody, ktorú by bolo možné využiť pri chladení technologického zariadenia. Práve chladenie je pri výkonných dátových centrách zásadný problém. Tisíce grafických akcelerátorov a ďalších serverov premieňajú značnú časť spotrebovanej elektriny na teplo, ktoré treba nepretržite odvádzať. Moderné zariadenia preto využívajú vzduchové, kvapalinové alebo odparovacie chladiace systémy.
Ich spotreba vody sa môže dramaticky líšiť podľa použitej technológie a podnebia. Pri systémoch založených na odparovaní však môže ísť o milióny litrov ročne aj pri relatívne malom dátovom centre. Pri veľkých kampusoch sa nároky násobia. Práve preto odborníci upozorňujú, že o podobných projektoch nemožno rozhodovať iba podľa dostupnosti elektriny. Slovensko v posledných rokoch zažíva aj obdobia výrazného sucha a veľký nový odberateľ vody môže byť v konkrétnom regióne citeľným zásahom.
AI potrebuje čoraz viac elektriny
Energetické nároky dátových centier rastú mimoriadne rýchlo. Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že ich celosvetová spotreba elektriny sa môže do roku 2030 viac než zdvojnásobiť na približne 945 TWh ročne. Hlavným motorom rastu má byť práve umelá inteligencia. Pre predstavu, celé Slovensko spotrebovalo v roku 2025 približne 27,5 TWh elektriny. Veľkosť jednotlivých dátových centier sa však extrémne líši. Bežné zariadenie nemožno automaticky prirovnávať k polovici spotreby celej krajiny.
Takéto rozmery začínajú byť reálne až pri najväčších AI kampusoch na svete, ktorých plánovaný príkon sa počíta v gigawattoch. Neustály odber približne 1,6 GW by za rok zodpovedal zhruba polovici dnešnej slovenskej spotreby elektriny. Ide však o mimoriadne veľký projekt svetového významu, nie o typické dátové centrum.
O rastúcich nárokoch sme písali už v marci. Veľké AI centrá môžu okrem elektriny a vody priniesť okoliu aj nepretržitý hluk a vyžadujú výrazné investície do rozvodných sietí. Slovensko však má jednu vlastnosť, ktorá je pre technologické firmy čoraz cennejšia. Veľká časť elektriny pochádza zo stabilných jadrových zdrojov a krajina vyrába viac elektriny, než sama spotrebuje. To môže byť pri snahe prilákať AI infraštruktúru silným argumentom.
