Trhy s energiami majú za sebou ďalší nepríjemný, respektíve rastový týždeň. Ceny elektriny aj zemného plynu na európskych burzách znova vystrelili smerom nahor a momentálne sa držia na úrovniach, ktoré sme nevideli takmer dva roky. Pre koncových odberateľov aj podniky ide o dôležitý signál, pretože vývoj na burze má priamy vplyv na budúce náklady na vykurovanie a bežnú prevádzku.
Plyn oproti minulému týždňu poskočil o takmer 1,5 percenta. Ešte výraznejší pohyb však zaznamenala elektrická energia, ktorej cena stúpla o viac ako 2,3 percenta, čím prekonala psychologickú hranicu 130 eur za jednu megawatthodinu (MWh), upozorňuje spravodajský portál agentúry TASR.
Plyn hlási dvojročný rekord
Na kľúčovom holandskom virtuálnom uzle TTF, ktorý slúži ako hlavné cenové meradlo pre celú Európu, sa zemný plyn s dodaním na nasledujúci mesiac predával v piatok (28. augusta) za 66,979 eura za MWh. V piatok predtým (21. augusta) stál 66,002 eura.
Trh pritom zažil najväčší cenový tlak hneď v úvode týždňa. V pondelok (24. augusta) totiž burzová cena plynu vystrelila až na 68,457 eura za MWh, čo bola vôbec najvyššia hodnota za posledné dva roky. Hoci do konca týždňa sa ceny trochu upokojili, napätie pretrváva.
Elektrina prekročila hranicu 130 eur
Ruka v ruke s plynom stúpa aj cena elektriny. Budúcoročná energia pre slovenský trh sa minulý týždeň na pražskej burze PXE predávala za 130,39 eura za MWh. Ešte o týždeň skôr, konkrétne 21. augusta, sa pritom jej hodnota pohybovala na úrovni 127,44 eura.
Cenový súvis medzi oboma komoditami nie je náhodný. Značná časť európskej výroby elektriny sa totiž stále spolieha na plynové elektrárne. Tie v mnohých prípadoch fungujú ako takzvané záverné zdroje, ktoré pri pokrývaní spotreby štartujú ako posledné. A práve ich vysoké výrobné náklady často určujú konečnú trhovú cenu elektriny na celej burze.
Faktúry sa zatiaľ prepisovať nebudú
Pre nás tieto čísla znamenajú hlavne to, že na najbližšie obdobie netreba rátať s tým, že by sme sa dočkali lacnejších energií. Aj keď je pravda, že výkyvy na burzách sa na našich faktúrach neprejavia zo dňa na deň, vývoj na trhoch priamo určuje, koľko budeme za elektrinu a plyn platiť v nasledujúcich mesiacoch či rokoch. Dodávatelia totiž nakupujú energie pre domácnosti s predstihom. A logicky, ak nakúpia za drahšie, premietne sa to do cenových návrhov pre regulačný úrad (ÚRSO).
Ako tak dobrou správou je, že pri elektrine je situácia čiastočne stabilizovaná vďaka vládnym dohodám so Slovenskými elektrárňami na dodávku silovej elektriny. Ak sa však burzová cena bude dlhodobo držať nad 130 eurami za MWh, bude to znamenať značný tlak na ostatné zložky koncovej ceny, napríklad na distribučné poplatky a systémové služby.
Tou citlivou témou je teda skôr zemný plyn a teplo z centrálnych zdrojov. Ak sa plyn udrží na dvojročných maximách, pre domácnosti, ktoré plynom vykurujú rodinné domy alebo ohrievajú vodu, to znamená riziko vyšších platieb (keď sa skončia vládne dotácie). To isté platí pre ľudí v bytovkách, ktoré sú napojené na centrálne zásobovanie teplom (CZT), kde cena plynu tvorí najväčšiu časť účtu za kúrenie.
Navyše, aj keď by hneď nedošlo na priame zdražovanie pre domácnosti, vyššie ceny pocítime cez ceny tovarov a služieb. Keďže firmy nakupujú energie za čisté burzové ceny (bez štátnej regulácie pre domácnosti), vyššie náklady na elektrinu a plyn premietnu do cien potravín, pečiva, služieb či stavebných materiálov.
