Platy Slovákov čaká zásadná zmena. Národná rada Slovenskej republiky schválila 15. apríla zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorý prezident následne podpísal, konkrétne 22. apríla. Zákon implementuje európsku smernicu o transparentnosti odmeňovania a zavádza konkrétne povinnosti pre zamestnávateľov, od zverejňovania miezd v pracovných ponukách až po pravidelné reportovanie údajov o odmeňovaní štátnym inštitúciám, píšu Správy STVR.
Cieľom je znížiť pretrvávajúci rozdiel v platoch mužov a žien, ktorý je na Slovensku výrazne vyšší ako priemer Európskej únie. Pre mnohých zamestnancov to bude prvýkrát, čo budú mať nárok vedieť, koľko zarábajú ich kolegovia na porovnateľnej pozícii.
Dekády trvajúci problém
Rozdiel v platoch mužov a žien na Slovensku sa pohybuje medzi 16 a 19 percentami, pričom priemer Európskej únie je okolo 11 percent. V roku 2024 mal byť priemerný mesačný plat muža okolo 2 100 eur, zatiaľ čo priemerný plat ženy dosiahol necelých 1 600 eur, čo je rozdiel takmer 500 eur každý mesiac. Tento nepomer pritom pretrváva už veľmi dlhú dobu. Za posledné desaťročie sa pritom znížil len minimálne. Pre porovnanie, v roku 2013 zarábali ženy na Slovensku o 22,6 percenta menej ako muži.
HR riaditeľka Maxin’s Group Anna Brozák vysvetlila, že tieto rozdiely sú v slovenských firmách „hlboko zakorenené“. Poukazuje na kombináciu faktorov viacerých faktorov, medzi ktorými vystupujú pretrvávajúce vnímanie niektorých pozícií ako čisto mužských alebo ženských, jedna z najdlhšie trvajúcich materských dovoleniek v EÚ, systémové zaradenie žien na nižšie platené pracovné miesta a predsudky, s ktorými sa ženy stretávajú po návrate do práce. Hlavnou príčinou platových rozdielov je podľa Brozák neschopnosť zamestnávateľa objektívne vysvetliť, prečo rozdiely v mzdách vôbec existujú.
Informačná povinnosť
Zákon zavádza informačnú povinnosť zamestnávateľa voči uchádzačom o zamestnanie aj voči existujúcim zamestnancom. Pred vznikom pracovného pomeru bude musieť zamestnávateľ poskytnúť informáciu o výške mzdy alebo jej rozpätí, ako aj o podmienkach variabilnej zložky odmeny. To je podľa Brozák zásadný obrat oproti doterajšej praxi, v ktorej zamestnávatelia variabilnú zložku odmietali alebo nemohli oznámiť vopred. Zamestnanci sa ju teda dozvedeli až z pracovnej zmluvy.
Firmy budú tiež povinné zaviesť transparentné systémy odmeňovania postavené na jasných kategóriách a princípoch rodovej rovnosti. Zamestnávatelia s 250 a viac zamestnancami budú ako prví povinní nahlasovať rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a to štyri roky po nadobudnutí účinnosti zákona. P
okuta za nesplnenie tejto povinnosti bola pritom výrazne sprísnená: pôvodne stanovené rozpätie od 500 do 4 000 eur nahradzuje nová výška od 4 000 do 8 000 eur, čo je suma zodpovedajúca pokutám za nelegálne zamestnávanie.
Zamestnávatelia budú navyše povinní reagovať na žiadosti zamestnancov o vysvetlenie rozdielov v platoch a v prípade zistených nezrovnalostí budú musieť situáciu riešiť formou spoločných rokovaní.
Zmeny v pohovoroch a pracovných inzerátoch
Nové pravidlá zasiahnu aj do priebehu pracovných pohovorov a formulácie pracovných inzerátov. Inzeráty budú musieť obsahovať informáciu o mzde alebo jej rozpätí a byť formulované rodovo neutrálne. Na pohovore bude môcť uchádzač priamo pýtať na podmienky odmeňovania vrátane variabilnej zložky odmeny.
Neprehliadnite
Zároveň sa ruší na Slovensku dlhodobo bežná prax: zamestnávateľ sa nebude smieť pýtať uchádzača na výšku mzdy u predchádzajúceho zamestnávateľa. „V inzeráte by mala byť uvedená mzda a rozpätie. Variabilná zložka môže byť uvedená na pracovnom pohovore,“ spresnila Brozák. Táto zmena má zabrániť prenášaniu platovej nerovnosti z jedného zamestnania do ďalšieho, teda javu, ktorý postihuje výrazne viac ženy ako mužov.
Firmy nie sú pripravené
Napriek tomu, že európska smernica o transparentnosti odmeňovania bola prijatá už v máji 2023 a Slovensko malo niekoľko rokov na prípravu, zamestnávatelia podľa Brozák na nové pravidlá stále nie sú adekvátne pripravení.
Dôvodom je sú viaceré faktory, ako napríklad veľké množstvo ďalších povinností, ktoré firmám pribudli od začiatku roka 2026, chýbajúce metodické usmernenia zo strany štátu a krátky čas na implementáciu. KROS vo svojej analýze upozorňuje, že zákon prináša pre zamestnávateľov päť kľúčových noviniek, pričom mnohé firmy ešte len začínajú chápať ich skutočný rozsah.
Poradenská spoločnosť Deloitte zase zdôrazňuje, že od polovice roka 2027 budú povinné aj rozsiahlejšie výkazové povinnosti súvisiace s rodovou rovnosťou v odmeňovaní. Firmy, ktoré začnú s implementáciou neskoro, pritom riskujú nielen pokuty, ale aj reputačné škody v očiach uchádzačov a verejnosti.
Zamestnanci navyše získajú právo žiadať prehľad priemerných platov na porovnateľných pozíciách rozdelených podľa pohlavia, teda nie individuálne výplaty kolegov, ale priemerné hodnoty pre danú kategóriu.
Dlhodobý dopad
Asi ani netreba prizvukovať, že zákon o rovnakom odmeňovaní je jednou z najvýznamnejších zmien v slovenskom pracovnom práve za posledné roky. Ak bude efektívne vymáhaný, naozaj môže pomôcť znížiť štrukturálnu platovú nerovnosť, ktorá je na Slovensku hlboko zakorenená.
Krátkodobý efekt sa prejaví najmä v transparentnejšej komunikácii o mzdách. Uchádzači získajú informácie, ktoré doteraz nemali k dispozícii, a zamestnávatelia budú musieť obhájiť svoje mzdové rozhodnutia objektívnymi kritériami.
Dlhodobý dopad bude závisieť hlavne od toho, ako dôsledne budú štátne inštitúcie zákon vymáhať a či budú metodické usmernenia dostupné včas. Skúsenosti z iných krajín EÚ pritom ukazujú, že samotná legislatíva nemusí stačiť. Pre dosiahnutie úspechu v tomto smere je nevyhnutná aj kultúrna zmena vo firmách a spoločnosti ako celku.
Platová transparentnosť nie je len otázka spravodlivosti, ale aj ekonomickej efektívnosti. Krajiny s nižším rodovým mzdovým rozdielom dlhodobo dosahujú vyššiu produktivitu práce a väčšiu mieru zamestnanosti žien.
