Slováci považujú za dostatočnú finančnú rezervu v priemere 8 553 eur. V skutočnosti však majú odložených približne 4 194 eur, teda zhruba polovicu. Pätina ľudí pritom nemá absolútne žiadne úspory a 21 percentám domácností po zaplatení pravidelných výdavkov nezostanú žiadne peniaze, prípadne sa dostanú do mínusu. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Partners, na ktorý upozornil spravodajský portál agentúry TASR.
Spoločnosť Partners sa v júni pýtala Slovákov, koľko peňazí by mali mať odložených na nečakané výdavky. Prieskum urobila agentúra Focus na vzorke 1 032 ľudí vo veku od 18 rokov. Respondenti v priemere uviedli sumu 8 553 eur. Ich skutočné úspory sú však v priemere 4 194 eur, čo je len 49 percent z toho, čo sami považujú za dostatočné. Priemernému človeku tak do rezervy chýba 4 359 eur.
Časť ľudí však nemá odložené vôbec nič. Týka sa to približne pätiny obyvateľov. Prieskum zároveň ukázal, že 21 percentám domácností po zaplatení pravidelných výdavkov nezostanú žiadne peniaze, prípadne sa dostanú do mínusu. Treba však dodať, že prieskum uvádza priemerné hodnoty. Ak má časť ľudí vysoké úspory, zvýši to priemer. Bežná domácnosť preto môže mať odložené aj menej ako 4 194 eur.
Experti odporúčajú 6 mesačných príjmov
Koľko by teda rezerva mala mať? Miroslava Hlaváčová, odborníčka na osobné financie zo spoločnosti Partners, považuje za ideálnu rezervu 6-násobok priemerného mesačného príjmu domácnosti. Sumu 8 553 eur, ktorú uviedli respondenti, vychádza na zhruba šesť mesačných príjmov jedného človeka. Podľa nej je to realistický cieľ, ak si človek rezervu tvorí postupne a pravidelne. Na rezervu a nečakané výdavky by si domácnosť mala odkladať približne desať percent príjmu.
Ako dlho by to trvalo, si môžete jednoducho prepočítať. Ak je 8 553 eur šesť mesačných príjmov, jeden príjem je približne 1 426 eur. Desať percent z neho je asi 143 eur mesačne. Pri takomto tempe by človek, ktorý začína od nuly, nasporil celú sumu približne za päť rokov. Priemernému respondentovi chýba 4 359 eur, takže by mu to trvalo zhruba 31 mesiacov. Pre porovnanie, priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku bola v druhom štvrťroku 2026 podľa Štatistického úradu SR 1 707 eur. Suma 8 553 eur je teda zhruba päť priemerných hrubých miezd.
Sporenie však sťažuje to, že ceny rástli rýchlejšie ako mzdy. V druhom štvrťroku reálna mzda medziročne klesla o 0,5 percenta, čo znamená, že ľudia si za svoju výplatu kúpili o niečo menej ako rok predtým.
Rezerva patrí na sporiaci účet
Rezerva slúži na výdavky, s ktorými nepočítate. Môže ísť napríklad o výpadok príjmu, opravu auta alebo zdravotné problémy. Preto by ste sa k nej mali vedieť rýchlo dostať. Hlaváčová odporúča mať ju napríklad na sporiacom účte. Pri jeho výbere sa však treba pozorne pozrieť na podmienky výberu, výšku úroku a poplatky.
Na úroku záleží najmä kvôli inflácii. Tá v septembri dosiahla úroveň 3,1 percenta. Išlo síce o najnižšiu hodnotu od januára 2025, no peniaze bez úroku stále strácajú hodnotu. Ak by ste mali 4 194 eur na účte bez úroku, za rok by ste si za ne pri takejto inflácii kúpili približne o 130 eur menej. O samotné peniaze v banke sa však báť nemusíte. Fond ochrany vkladov chráni vklady do 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke, takže bežná rezerva je chránená celá.
Peniaze, ktoré budete potrebovať v najbližších rokoch, napríklad na auto alebo rekonštrukciu, bude rozumné držať oddelene od rezervy. Pri dlhodobých cieľoch zase môžete zvážiť investovanie. Investície však na rozdiel od sporenia môžu kolísať a môžete na nich aj stratiť.
Slováci sporia menej ako väčšina Európy
Podľa OECD dokázali slovenské domácnosti v rokoch 2024 a 2025 v čistom ušetriť len dve percentá svojich príjmov. Upozornil na to analytik investičnej platformy Portu Marek Malina. Priemer Európskej únie je 8,1 percenta, zatiaľ čo domácnosti v Česku si odložia takmer 14 percent príjmov.
Štatistický úrad SR potom sleduje hrubú mieru úspor, ktorá sa počíta inak, a preto vychádza vyššie. Aj tá však klesá. V roku 2024 bola 8,2 percenta a v druhom štvrťroku 2025 už len 6,1 percenta. Počas pandémie pritom dosahovala takmer 12 percent. V eurozóne bola miera úspor v druhom štvrťroku 2025 podľa predbežných údajov Eurostatu 15,45 percenta, teda viac ako dvojnásobná. Podobne vyšiel aj jarný prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia na vzorke 1 001 ľudí. Tretina opýtaných v ňom uviedla, že by nedokázala zaplatiť nečakaný výdavok 300 eur. Ďalších 43 percent ľudí povedalo, že ich domácnosť z príjmov vyžije, ale na rezervu im už nič nezostane. Bez problémov a s odloženými peniazmi žije len 27 percent domácností.
Investovať by aj vedeli, no zatiaľ nezačali
Pravidelne každý mesiac neinvestuje 60 percent respondentov. Dve tretiny opýtaných by pritom podľa vlastných slov len vedeli začať investovať, v priemere 55 eur mesačne. Za rok je to 660 eur a za desať rokov 6 600 eur vkladov, bez započítania výnosov alebo strát. Hlaváčová radí pred investovaním zvážiť, na ako dlho peniaze odkladáte, aké riziko ste ochotní podstúpiť, aké sú poplatky a ako rýchlo sa k peniazom dostanete.
Väčšina Slovákov však peniaze stále drží na účtoch. Podľa analýzy spoločnosti Wood & Company mali slovenské domácnosti v roku 2025 finančné aktíva v hodnote približne 124,3 miliardy eur. Z toho 53,4 miliardy eur, teda 43 percent, tvorili hotovosť a vklady v bankách. Do dlhopisov, akcií, fondov a ETF smerovalo 27 percent. Tento podiel síce rastie, no v tomto smere stále výrazne zaostávame za európskym priemerom.
Ak vám na konci mesiaca nič nezostane
Ľuďom, ktorým výplata sotva vystačí, expertka radí začať prehľadom o príjmoch a výdavkoch. Keď viete, kam vaše peniaze idú, ľahšie nájdete miesto, kde ušetriť. Pomôcť môže kontrola pravidelných platieb, predplatného a poplatkov. Ušetriť sa dá aj tak, že obmedzíte výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Začať sporiť pritom môžete aj s malou sumou. Na škodu nebude nastaviť si automatické odkladanie peňazí krátko po výplate. Peniaze sa tak odložia skôr, ako ich stihnete minúť. Aj 30 eur mesačne je za rok 360 eur, čo pokryje napríklad menšiu opravu.
