Starobné dôchodky v Česku stúpnu od januára 2027 v priemere o 304 korún, teda približne o 12,50 eura mesačne. Minister práce Aleš Juchelka pritom presadzoval, aby vláda využila zákonnú výnimku a zvýšenie zdvojnásobila. Koalícia sa napokon rozhodla inak. K bežnej valorizácii pridá len malý príspevok navyše, seniorom vyplatí jednorazovo 2 000 korún.
Česká vláda schválila valorizáciu dôchodkov na rok 2027 koncom minulého mesiaca. Základná výmera, ktorú dostáva každý dôchodca rovnako, stúpne o 270 korún na 5 170 korún. Percentuálna výmera, ktorá závisí od odpracovaných rokov a zárobkov, sa zvýši o 0,2 percenta. Priemerný starobný dôchodok tak stúpne z 21 892 na 22 196 korún, čo je približne 912 eur. Ide o nárast o 304 korún, teda o 1,4 percenta.
Takto slabé zvýšenie nemá v posledných rokoch obdobu. Za slabou valorizáciou stojí najmä spomalenie inflácie, ktorá bola podľa ministra Juchelku v auguste len 1,9 percenta, a tiež to, že sa do výpočtu započítava len tretina rastu reálnych miezd. Vláda pritom pôvodne plánovala vrátiť do vzorca polovicu rastu reálnych miezd, avšak v lete ministerstvo financií presadilo, aby sa táto zmena odložila.
Mohlo by vás zaujímať
Chceli využiť výnimku v zákone
Ešte v lete vychádzala valorizácia podľa zákonného vzorca na približne 300 korún, teda asi 12 eur. Minister Juchelka preto vyzval vládu, aby využila zákonnú výnimku. Tá tvrdí, že ak vychádza valorizácia nízko, vláda môže nariadením zvýšiť dôchodky až o 2,7 percenta namiesto vypočítaných 1,4 percenta, a to bez zmeny zákona. Priemerný dôchodok by tak stúpol o približne 600 korún, teda asi o 25 eur mesačne. Juchelka vtedy uviedol, že on osobne je za, no konečné slovo bude mať koalícia.
Návrh narazil na obavy o štátnu kasu, keďže samotná bežná valorizácia stojí približne 10 miliárd korún ročne. Logicky, zdvojnásobenie by si vyžiadalo ďalšie miliardy. Ministerka financií Alena Schillerová v tom čase odmietala sľúbiť vyššie sumy, pretože finalizovala návrh rozpočtu. Predseda rozpočtového výboru Snemovne Vladimír Pikora upozorňoval, že každé takéto zvýšenie znamená trvalý povinný výdavok, na ktorý musí štát nájsť dlhodobé krytie. Petr Dufek, hlavný analytik Banky Creditas, zase varoval pred vyšším deficitom a dlhom. Tiež hovoril o čisto politickom rozhodnutí bez riadneho ekonomického základu.
Došlo na kompromis
Vláda napokon zvolila akúsi strednú cestu. Zvýšenie percentuálnej výmery o 0,2 percenta je nad rámec zákonného minima, no na priemernom dôchodku to robí len 34 korún. Celá valorizácia bude stáť približne 10,3 miliardy korún, teda asi 423 miliónov eur, pričom 1,1 miliardy korún z toho pripadá na zvýšenie nad zákonný rámec. Koalícia sa okrem toho dohodla, že každý dôchodca dostane jednorazovo 2 000 korún, teda približne 82 eur. Juchelka to označil za zodpovednejšie riešenie voči rozpočtu, ako keby sa peniaze pridali do mesačných dôchodkov natrvalo.
Háčik je v tom, že bonus ešte nie je istý. Vyžaduje si zmenu zákona, ktorú 14. októbra podporil sociálny výbor Snemovne, no definitívne schválená ešte nie je. Peniaze by tak prišli najskôr v marci 2027. V Česku je približne 2,8 milióna dôchodcov, takže ak by bonus dostali všetci, stál by viac ako 5,6 miliardy korún, teda asi 230 miliónov eur.
Pre porovnanie, na Slovensku sa dôchodky zvyšujú podľa iného pravidla. Rastú o priemernú infláciu v domácnostiach dôchodcov za prvých deväť mesiacov roka. Štatistický úrad ju zverejnil práve dnes. Od januára 2027 sa tak slovenské dôchodky zvýšia o 3,5 percenta, teda viac ako dvakrát toľko ako v Česku. Pri dôchodku 700 eur to znamená 24,50 eura mesačne navyše. Sociálna poisťovňa zvýšenie vykoná automaticky.
Ochrana seniorov proti záťaži pre pracujúcich
Zvyšovanie dôchodkov je citlivá téma v oboch krajinách. Valorizácia chráni seniorov pred chudobou a pred tým, aby im inflácia znehodnotila príjem. Väčšina z nich si už nemôže privyrobiť prácou a k tomu čelí rastúcim výdavkom na lieky, zdravotnú starostlivosť a energie. Na druhej strane, priebežný dôchodkový nejde ruka v ruke s demografiou, respektíve demografickým vývojom. Dnešní pracujúci zo svojich odvodov financujú dnešných dôchodcov, no populácia rýchlo starne a seniorov pribúda rýchlejšie ako ľudí v produktívnom veku. Ak štát zvyšuje dôchodky nad rámec ekonomických možností, vytvára dlhy, ktoré budú splácať mladšie a početne slabšie generácie. Pre pracujúcich to môže znamenať vyššie dane a odvody alebo menej peňazí na cesty, školstvo, zdravotníctvo či podporu mladých rodín.
Jedným z riešení je držať sa automatického vzorca, ktorý vychádza z inflácie a rastu miezd a nepodlieha politickým rozhodnutiam, aj keď si tak seniori veľmi nepolepšia. Ďalšou možnosťou je adresnejšia pomoc. Pri percentuálnej valorizácii dostane človek s dôchodkom 900 eur v absolútnej sume dvakrát viac ako senior s dôchodkom 450 eur, hoci práve ten druhý má s cenami potravín, liekov či energií najväčšie problémy. Ak by štát rovnaký balík peňazí rozdelil adresne, viac by dostali tí s najnižšími dôchodkami a zároveň by to aspoň do istej miery odbremenilo rozpočet. Významnú úlohu môže zohrať aj postupné naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života.
Napriek tomu to vyzerá tak, že politici nechcú o adresných dôchodkoch počuť ani slovo. Seniori spravidla patria k voličom s najvyššou účasťou. Takže logicky, ak by vláda povedala, že ľuďom s priemerným či vyšším dôchodkom nepridá takmer nič, poštvala by si proti sebe státisíce ľudí. Plošné zvýšenie alebo jednorazový bonus sa navyše oveľa ľahšie komunikujú.
No nejde len o hlasy. Ľudia, ktorí desiatky rokov pracovali a odvádzali vysoké odvody, oprávnene očakávajú, že sa im to náležite prejaví na dôchodku. Príliš rovnostárske rozdeľovanie by mohlo znížiť ochotu platiť odvody a viesť k pocitu nespravodlivosti. Adresná pomoc by bola aj náročnejšia na administratívu, pretože zistiť skutočnú situáciu človeka nie je jednoduché. Senior s nízkym dôchodkom môže vlastniť niekoľko nehnuteľností, zatiaľ čo iný s priemerným dôchodkom platí vysoký nájom.
