Slovensko vraj bude nakupovať plyn a jadrové palivo z Ruska, kým mu to právo EÚ dovolí. V rozhovore pre ruský denník Izvestija to povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák. Pri plyne je však hranica jasná, Európska únia dovoz ruského plynu na základe dlhodobých zmlúv zakáže najneskôr na jeseň 2027.
Štátny tajomník Vladimír Šimoňák vystúpil v pondelok 26. októbra v rozhovore pre ruský denník Izvestija. Slovensko si podľa neho chráni svoje záujmy, a to aj v rámci Európskej únie. Informoval o tom spravodajský portál agentúry TASR na základe správy ruskej agentúry TASS. Pri plyne Šimoňák zdôraznil, že Slovensko rešpektuje všetky obmedzenia, ktoré vyplývajú z práva EÚ. Kým však bude existovať právna možnosť kupovať ruský plyn, Slovensko v tom chce pokračovať. O tom, čo bude ďalej, sa podľa neho rokuje, pričom štát sa snaží svoje záujmy obhajovať aj v Únii.
Zákaz ruského plynu už platí
Právna možnosť, o ktorej Šimoňák hovorí, má však jasný deadline. Rada EÚ 26. januára tohto roku definitívne schválila nariadenie, ktoré postupne zakazuje dovoz ruského plynu. Za hlasovalo 24 krajín, proti boli Slovensko a Maďarsko, pričom Bulharsko sa zdržalo. Nariadenie však nezakazuje plyn z Ruska naraz, ale postupne. Pri krátkodobých zmluvách na dodávky plynovodom platí zákaz od 17. júna 2026. Pri dlhodobých zmluvách, aké má Slovensko, sa dovoz musí skončiť 30. septembra 2027, ak budú krajiny plniť ciele pre zásobníky, inak najneskôr 1. novembra 2027. Skvapalnený plyn z Ruska je pri dlhodobých zmluvách zakázaný už od 1. januára 2027. Slovenský plynárenský podnik SPP má pritom s ruským Gazpromom zmluvu až do roku 2034. Od roku 2025, keď sa skončil tranzit cez Ukrajinu, prúdi ruský plyn na Slovensko cez plynovod TurkStream.
A vyzerá to tak, že vláda sa so zákazom stále nezmierila. V apríli podala žalobu na Súdny dvor EÚ. Minister spravodlivosti Boris Susko vtedy vysvetlil, že Slovensko spochybňuje právny základ nariadenia. Únia ho schválila kvalifikovanou väčšinou ako opatrenie obchodnej politiky, no podľa slovenskej vlády ide v skutočnosti o sankciu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, na ktorú je potrebný jednomyseľný súhlas. Slovensko zároveň podporilo samostatnú žalobu Maďarska. Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je známe.
Stojí však za zmienku, že Slovensko už celkom značne znížilo svoju závislosť od ruských energií. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej dostalo SPP v roku 2025 do polovice novembra z Ruska len 33 percent plynu, zvyšok nakúpilo od iných dodávateľov.
Jadrové palivo medzi sankcie nepatrí. Aspoň zatiaľ
Pri jadrovom palive je to trochu inak. Slovensko prevádzkuje jadrové elektrárne Bohunice a Mochovce, ktoré vznikli ešte v sovietskej ére, a podľa Šimoňáka plánuje kupovať palivo z Ruska aj naďalej. Spolupráca je podľa neho dlhodobá a ruská strana ju spoľahlivo plní. Jadrové palivo navyše nie je predmetom súčasných ani plánovaných sankcií.
Sankcie na jadrové palivo z Ruska Únia naozaj zatiaľ nezaviedla. Európska komisia v júni 2025 ustúpila od návrhu, ktorý mal obmedziť závislosť Únie od ruského jadrového paliva. Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen vtedy vysvetlil, že je to zložitá otázka a Únia nesmie dostať krajiny do situácie, keď by nemali zabezpečené dodávky. Proti obmedzeniu spolupráce s ruským Rosatomom sa vtedy ostro postavili práve Slovensko a Maďarsko. Jørgensen zároveň dodal, že obmedzenia v jadrovej oblasti raz prídu, no v prvej fáze sa Únia sústredí na plyn.
Na ruskom palive pritom nie je závislé len Slovensko. Bulharsko, Česko, Fínsko, Maďarsko a Slovensko prevádzkujú spolu 19 reaktorov sovietskej konštrukcie, ktoré boli navrhnuté na ruské palivo. Všetky krajiny okrem Maďarska už podpísali zmluvy s alternatívnymi dodávateľmi, teda s firmami Westinghouse a Framatome. Prechod na nové palivo však trvá dlho, najmä pri reaktoroch typu VVER-440, aké máme aj my.
Slovenské elektrárne podpísali v auguste 2023 dlhodobú zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse na dodávky paliva pre bloky VVER-440. Nové palivo však musí najprv prejsť schvaľovaním, keďže jeho bezpečné používanie v slovenských reaktoroch treba preukázať. Od splnenia všetkých podmienok po prvú dodávku malo podľa vtedajších informácií uplynúť približne rok. Dohodu o spolupráci pri diverzifikácii paliva podpísali Slovenské elektrárne už v máji 2023 aj s francúzskou spoločnosťou Framatome.
Vláda je proti ďalším sankciám
Šimoňák v rozhovore zopakoval aj postoj vlády k vojne na Ukrajine. Slovenská vláda podľa neho zastáva názor, že konflikt nemá vojenské riešenie. Rýchle a mierové riešenie by podľa neho uprednostnila pred ďalším sprísňovaním sankcií, ktoré by vraj len obmedzovali možnosti spolupráce.
