Holandská vláda chce osekať ústrednú štátnu správu približne o 25 000 pracovných miest na plný úväzok, čo je zhruba 16 percent jej zamestnancov. Od roku 2035 tak chce šetriť 3,5 miliardy eur ročne. Okrem umelej inteligencie počíta aj so škrtaním byrokratických pravidiel, menším počtom kancelárií a jednotnými IT systémami.
V pondelok 26. októbra tento plán predstavil Eric van der Burg z liberálnej strany VVD. Vo vláde premiéra Roba Jettena je štátnym tajomníkom pre vzťahy v rámci Holandského kráľovstva a efektívnu verejnú správu. V liste poslancom vysvetlil, že štát chce byť jednoduchší, šikovnejší a menší. Podľa jeho slov nemôže vláda ďalej pokračovať tak ako doteraz, a preto musí urobiť ostré rozhodnutia.
A dôvod? Ústredná štátna správa v Holandsku sa za posledné roky výrazne rozrástla. Kým v roku 2018 mala približne 113 500 pracovných miest na plný úväzok, na konci roka 2025 to bolo rekordných 160 000. Ide o nárast zhruba o 41 percent, a to napriek tomu, že viaceré predchádzajúce vlády sľubovali opak. Podľa portálu NL Times za ten čas stúpol počet úradníkov, ktorí v praxi uplatňujú zákony, o 28 percent, pričom počet tých, ktorí pripravujú politiky a predpisy, až o 56 percent.
Práve úradníci, ktorí pripravujú politiky, sú v Holandsku terčom kritiky už dlhšie. Denník De Telegraaf v polovici októbra písal, že ich počet sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobil na zhruba 20 000. Bývalý vysoký štátny úradník Roel Bekker hovorí priam o preťažení politikami a navrhuje znížiť počet týchto úradníkov o 20 až 30 percent. Už predchádzajúca vláda premiéra Dicka Schoofa minulý rok v marci prehlásila, že do roku 2029 chce na prevádzke štátu trvalo ušetriť miliardu eur, teda 22 percent prevádzkového rozpočtu. Aj vtedy sa hovorilo o menšej byrokracii, menšom počte pravidiel a o umelej inteligencii. Počet úradníkov však aj potom ďalej rástol.
Prvých 900 miliónov už budúci rok
Úspory majú prichádzať postupne, počínajúc budúcim rokom. Už vtedy má štátna správa ušetriť 900 miliónov eur, od roku 2035 to má byť 3,5 miliardy eur každý rok. Vláda odhaduje, že na takú úsporu treba zrušiť približne 25 000 pracovných miest, avšak nie naraz. Miznúť budú v priebehu rokov, teda postupne. Sám Van der Burg to pritom označuje za hrubý odhad.
Škrty zatiaľ nezahŕňajú políciu a armádu. Výnimku však vopred nedostali úrady, ktoré priamo slúžia ľuďom, napríklad daňová správa, imigračný úrad IND či úrad práce UWV. Van der Burg tvrdí, že aj tie zvládnu prácu s menej ľuďmi, ak sa zjednodušia pravidlá a ubudne výnimiek z výnimiek.
Škrty nemajú zasiahnuť všetky ministerstvá rovnako. Podľa NL Times niektoré časti štátnej správy prídu o 20 percent miest, iné až o 60 percent. Presné rozdelenie úspor medzi jednotlivé rezorty vláda zatiaľ nezverejnila. Konkrétne čísla majú byť súčasťou jarnej rozpočtovej správy, pričom do pol roka chce kabinet predstaviť aj viacročný plán pre celú štátnu správu.
Chýbajúcich ľudí nahradí umelá inteligencia
Ak má štát robiť rovnakú prácu s menším počtom ľudí, niekto musí prevziať štafetu. A práve tu vláda stavia na umelú inteligenciu. Holandský parlament už predtým schválil niekoľko nezáväzných uznesení, ktoré od vlády žiadajú zvýšiť produktivitu štátnej správy pomocou umelej inteligencie o 20 percent.
Koľko práce bude musieť technológia nahradiť, sa dá celkom jednoducho prepočítať. Ak zo 160 000 miest ubudne 25 000, zostane ich 135 000. Aby štát zvládol rovnaký objem práce, musel by každý zostávajúci úväzok priniesť zhruba o 18,5 percenta viac práce ako dnes. To je blízko spomínaným 20 percentám, ktoré žiada parlament. Konkrétne ciele a plány úspor pre umelú inteligenciu chce vláda predstaviť v prvom štvrťroku 2027.
Sám štátny tajomník však podľa Computable varuje, že umelá inteligencia nie je zázračný liek na všetko. Doterajšie digitalizačné projekty štátu totiž často skončili presne opačne, než mali, keďže priniesli viac zamestnancov, nové úlohy a rastúce výdavky na externých IT dodávateľov. Vláda preto chce pri nákupoch systematicky preverovať, kde sa dá umelá inteligencia naozaj využiť. Van der Burg zároveň priznáva, že samotná efektivita stačiť nebude a štát sa bude musieť rozhodnúť, ktoré úlohy prestane robiť. Tieto rozhodnutia ešte nepadli.
Menej pravidiel aj menej stolov
Druhou veľkou časťou plánu je menej byrokracie. Štát chce každý rok zrušiť alebo zjednodušiť aspoň 500 pravidiel. Tieto zmeny majú prechádzať rýchlejšie cez každoročný zjednodušovací zákon. Na nové predpisy má platiť aj brzda. Vláda tiež skúma postup podľa nemeckého vzoru, kde musí zodpovedné ministerstvo pri vybraných pravidlách dokázať, že sú ešte potrebné. Do dvoch rokov má navyše vzniknúť zákonné riešenie, vďaka ktorému si úrady budú môcť bezpečnejšie a ľahšie vymieňať údaje, takže ľudia ani firmy ich nebudú musieť dodávať opakovane.
Šetriť sa potom bude aj na celkom praktických veciach. Na dvoch zamestnancov má po novom pripadať jeden pracovný stôl, pričom podľa Van der Burga ani v najrušnejších dňoch nie je dnes obsadených viac ako približne 70 percent stolov. Prebytočné budovy štát predá, IT systémy zjednotí a nákupy bude robiť spoločne. Aby toho nebolo málo, výrazne ubudnúť majú aj poradné orgány. Holandsko má dnes 28 stálych poradných rád a približne 150 poradných komisií, pričom ich počet chce vláda podstatne znížiť. Citeľne klesnúť má tiež počet hodnotení politík, ktorých dnes štát vypracuje okolo 400 ročne. Podľa verejnoprávnej NOS sa môže meniť aj zákon o otvorenej správe, keďže vybavovanie rozsiahlych žiadostí o informácie zaberá úradníkom veľa času.
Holandsko nie je jediné
Zaujímavosťou je, že aj po škrtoch by bola holandská štátna správa väčšia ako v roku 2018. So 135 000 úväzkami by mala stále zhruba o 21 500 miest viac. Holandsko pritom nie je jediná krajina, ktorá chce štát zoštíhliť, podobnou cestou sa vydala aj Veľká Británia. Ministerka financií Rachel Reevesová v marci 2025 oznámila, že štátna správa príde zhruba o 10 000 miest, pričom ministerstvá majú do konca desaťročia znížiť prevádzkové náklady o 15 percent. Aj britská vláda vtedy spomínala umelú inteligenciu, ktorú už napríklad britská daňová správa využíva v boji proti podvodom.
Na Slovensku je situácia zatiaľ opačná. Vláda pred dvomi rokmi v rámci konsolidácie ohlásila, že v štátnej správe príde o prácu 10 percent ľudí. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu však v roku 2025 pracovalo v aparáte ústredných orgánov štátnej správy 14 357 ľudí, teda o 363 viac ako rok predtým. Ani budúci rok sa to nezmení. Podľa STVR má v roku 2027 vo verejnom sektore pribudnúť viac ako 2 500 ľudí, najmä na ministerstve obrany a vnútra, pričom NKÚ upozorňuje, že je to v rozpore s programovým cieľom vlády reformovať štátne inštitúcie.
O holandskom pláne budú ešte rokovať poslanci, pričom vláda D66, CDA a VVD má v parlamente len menšinu. Zatiaľ teda nie je isté, v akej podobe sa plán presadí. Veľa bude závisieť aj od toho, aké konkrétne ciele pre umelú inteligenciu vláda predstaví na začiatku budúceho roka a či sa jej podarí udržať rovnakú kvalitu služieb pre ľudí aj s menším počtom úradníkov.
