Takmer každá ôsma slovenská domácnosť má problém zaplatiť energie alebo na nich šetrí na úkor zdravia. Vyplýva to z novej štúdie Slovenskej akadémie vied. Upozorňuje aj na to, že takmer polovica domácností v lete nedokáže doma dostatočne schladiť, a navrhuje, ako pomoc nastaviť lepšie, než sú plošné dotácie.
Energetickou chudobou bolo podľa údajov za rok 2024 ohrozených 12 percent slovenských domácností. Uvádza to štúdia Energetická chudoba 2026, ktorú pripravila Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Problém pritom podľa nej nevyriešilo ani dlhodobé plošné dotovanie cien energií. Stačí sa pozrieť na vývoj za posledné roky. V roku 2021, teda ešte pred energetickou krízou, bolo energetickou chudobou ohrozených 8 percent domácností. V roku 2023 to bolo už 18 percent, teda viac ako dvojnásobok, a v roku 2024 podiel klesol na 12 percent. Stále je tak vyšší ako pred krízou.
Štúdia pritom pracuje so širším pohľadom, než je bežné. Okrem domácností, ktorým po zaplatení energií nezostane dosť peňazí na dôstojný život, zahŕňa aj takzvanú skrytú energetickú chudobu. Ide o domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré na energiách šetria, a preto žijú v chlade alebo neprimeranom teple, čo sa podpisuje na ich zdraví. Dokupilová sa navyše samostatne venovala aj tomu, ako sa domácnosti dokážu chrániť pred letnými horúčavami.
Najviac ohrozené sú veľké rodiny a vidiek
Najväčšiu skupinu medzi energeticky chudobnými tvoria mnohopočetné a viacgeneračné domácnosti, v ktorých často žije aj viac ako desať ľudí. Pripadá na ne 26,3 percenta energeticky chudobných domácností, no keďže sú početné, žije v nich až 35,1 percenta všetkých ľudí, ktorých sa problém týka. Spolu s rodinami s nezaopatrenými deťmi a samoživiteľmi tvoria väčšinu dotknutých domácností. Dôležité je potom aj to, kde ľudia bývajú. Až polovica energeticky chudobných domácností žije na vidieku, kde prevládajú staršie a neobnovené rodinné domy. Takéto domy bývajú zle zateplené, takže v zime strácajú viac tepla a ich obyvatelia musia viac kúriť.
Rozdiel medzi chudobnejšími a ostatnými domácnosťami je veľký. Kým doma dostatočne nevykúri 8 percent všetkých slovenských domácností, medzi tými, ktoré žijú pod hranicou príjmovej chudoby, je to až 27 percent. To je viac ako v okolitých krajinách. V Maďarsku je to medzi chudobnými domácnosťami 16,8 percenta, v Česku 12,8 percenta, v Rakúsku 9 percent a v Poľsku len 7,3 percenta. Domácnosť s nízkym príjmom je tak na Slovensku vystavená takmer štyrikrát vyššiemu riziku, že bude žiť v chlade, ako podobná domácnosť v Poľsku.
Polovica domácností sa v lete nedokáže schladiť
Novým rozmerom energetickej chudoby sú letné horúčavy. V lete 2025 nedokázalo svoj domov dostatočne schladiť 49 percent opýtaných domácností na Slovensku, čo je tretí najhorší výsledok v Európe. Horšie sú na tom už len Poľsko s 52,1 percenta a Litva s 50,7 percenta. V južných a západných krajinách Európy tento problém priznáva v priemere 37 percent domácností a na severe 30 percent.
Aj horúčavy pritom najviac ohrozujú domácnosti s nízkymi príjmami, ako aj ľudí v bytoch, ktoré sa prehrievajú, ľudí so srdcovo-cievnymi a dýchacími ochoreniami a tých, ktorí pracujú vonku, napríklad na stavbách alebo v poľnohospodárstve. Dokupilová za to viní urbanistické plánovanie, ktoré dodnes nepočíta s meniacou sa klímou, no najmä zlú kvalitu budov, ktoré sa v lete prehrievajú a hromadia teplo. Riešenie je podľa nej podobné ako v zime, pretože kvalitne obnovená budova chráni pred mrazom aj pred horúčavou.
Do roku 2040 môže byť problém všade
Podľa projekcií, ktoré štúdia postavila na demografickej prognóze Infostatu, môže počet domácností v energetickej chudobe rásť. Kým v roku 2024 boli najzraniteľnejšie okresy na juhu a východe Slovenska, do roku 2040 sa očakáva nárast vo všetkých regiónoch. Dokupilová je však presvedčená, že tento vývoj sa ešte dá zvrátiť. Podmienkou je, aby štát nastavil funkčné dotácie a domácnosti včas zateplili domy, vymenili okná, obnovili zdroj tepla a doplnili tienenie a úspornejšie spotrebiče.
Hĺbkové obnovy domov by sa podľa štúdie mali financovať kombináciou nenávratných príspevkov a pôžičiek. Zraniteľným skupinám by štát mal peniaze aj predfinancovať, keďže tie často nemajú na to, aby obnovu zaplatili vopred a až potom čakali na príspevok. Štúdia potom navrhuje aj zmenu v tom, ako štát problém riadi. Dnes sa energetickej chudobe venuje ministerstvo hospodárstva, práce aj životného prostredia, no podľa Dokupilovej by ju malo mať na starosti jedno ministerstvo. Pomoc by zároveň mala byť adresná, k čomu by pomohlo prepojenie údajov daňových úradov, Sociálnej poisťovne a katastra nehnuteľností. Do zákona by mala pribudnúť aj presná definícia energetickej chudoby, ktorá by vychádzala z normatívnych nákladov podľa technického stavu obydlia, počtu ľudí a podlahovej plochy.
Pomôcť by mali aj regionálne energetické poradne, terénna sociálna práca a dostupné nájomné bývanie, najmä pre samoživiteľov a viacdetné rodiny. Priamu finančnú pomoc by štát mal dávať len najzraniteľnejším, na obmedzený čas a ako most k opatreniam, ktoré spotrebu energie skutočne znížia.
Miliardy idú na dotácie, na obnovu minimum
Háčik je aj v tom, že štát dáva oveľa viac peňazí na dotovanie cien energií než na obnovu domov. Kompenzácie cien energií stáli Slovensko od roku 2022 takmer päť miliárd eur. Na rok 2027 parlament v schválenom rozpočte vyčlenil na energopomoc 250 miliónov eur, pričom o jej konečnej podobe sa ešte rozhoduje. Ministerka hospodárstva Denisa Saková chce, aby zostala adresná, premiér Robert Fico sa prikláňa k plošnej pomoci.
Program Obnov dom, ktorý má spotrebu domov znižovať, mal tento rok len jednu výzvu. Výzva Obnov dom mini+ bola určená práve domácnostiam s nižšími príjmami ohrozeným energetickou chudobou a jedna domácnosť z nej mohla získať až 11-tisíc eur. Prihlásilo sa do nej 17 488 majiteľov domov, no kapacita stačila len pre 5 000 z nich a naplnila sa za necelú hodinu. Ďalšie kolo štát presunul zo septembra na január 2027.
Ďalšie peniaze by mohli prísť z Európskej únie. Zo Sociálno-klimatického fondu môže Slovensko získať 1,28 miliardy eur na roky 2026 až 2032, ktoré majú ísť práve na pomoc energeticky chudobným domácnostiam. Fond súvisí so zavedením emisných povoleniek na kúrenie a dopravu, známych ako ETS2, ktoré sa odložilo na rok 2028. Podmienkou je, aby štát pripravil a predložil Sociálno-klimatický plán. Podľa platformy Budovy pre budúcnosť by si pritom po zavedení ETS2 majitelia nezateplených rodinných domov kúriacich plynom priplatili približne 30 eur mesačne, teda 360 eur ročne.
