Na Slovensku stále pribúda ľudí, ktorí popri hlavnej práci chodia ešte do ďalšej. Podľa Eurostatu ich bolo minulý rok 44 700, teda takmer dvakrát viac ako v roku 2020. Pochopiteľne, za druhou prácou je často (aj) to, že hlavný príjem ľuďom nestačí, píše STVR.
V roku 2020 malo na Slovensku viac ako jednu prácu 22 700 ľudí, zatiaľ čo v roku 2025 ich podľa Eurostatu bolo už 44 700. Ich počet tak za päť rokov stúpol o 22 000, čo je nárast o 97 percent. Rýchlo pribúdali aj v poslednom období, keďže len za rok 2025 ich bolo o 5 600 viac. Z pôvodných 39 100 ľudí v roku 2024 to znamená medziročný rast o viac ako 14 percent. Záujem o druhú prácu evidujú aj personálne agentúry. Potvrdila to Katarína Garajová, generálna riaditeľka personálnej agentúry Maxin’s Group. Podľa nej sa ľudia, ktorí hľadajú ďalšiu prácu, pýtajú najmä na víkendové zmeny alebo na krátkodobé príležitosti, teda na niečo, čo sa dá zladiť s hlavným pracovným pomerom.
Hlavná mzda často nepokryje všetky náklady
Garajová upozorňuje, že ak si ďalší príjem hľadajú aj ľudia so stabilným zamestnaním, treba sa pýtať, či im hlavná mzda vôbec stačí na bežné životné náklady. Údaje Eurostatu však neukazujú, koľko ľudí ide do druhej práce z finančnej núdze a koľko z vlastnej vôle. Dôvodom môže byť aj snaha získať skúsenosti, naučiť sa niečo nové alebo postupne rozbehnúť vlastné podnikanie.
Asi ale nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že hlavnou motiváciou je práve finančná tieseň. Priemerná hrubá mzda na Slovensku dosiahla v druhom štvrťroku 2026 sumu 1 707 eur, čo bolo medziročne o 3,2 percenta viac. Ceny však rástli rýchlejšie, takže reálna mzda klesla o 0,5 percenta. Medziročný pokles reálnej mzdy prišiel prvý raz od tretieho štvrťroka 2023. Priemer pritom do istej miery maskuje veľké rozdiely medzi odvetviami. Vo finančníctve, poisťovníctve a v energetike zarábali ľudia viac ako 2 900 eur, no v ubytovacích a stravovacích službách bola priemerná mzda len 974 eur. Vo verejnej správe mzdy dokonca nominálne klesli o 4,8 percenta, po započítaní inflácie až o 8,2 percenta.
Ani posledné údaje o cenách neprinášajú veľkú úľavu. Inflácia bola v septembri na úrovni 3,1 percenta, rovnako ako v auguste. Potraviny síce medziročne zlacneli o 3,2 percenta, no bývanie a energie boli drahšie o 7,8 percenta a doprava o 9,1 percenta. Pohonné látky zdraželi o 22,2 percenta a tepelná energia dokonca o 28 percent. Práve toto sú výdavky, ktoré ľudia len ťažko obmedzia, preto ich môžu rozpočty dosť tlačiť.
Stále sme pod priemerom EÚ
Napriek rýchlemu rastu v tomto smere však Slovensko v rámci Európskej únie patrí medzi krajiny, kde má viac prác stále len pomerne malá časť pracujúcich. Kým v roku 2020 to bolo 0,9 percenta všetkých pracujúcich, v roku 2025 už 1,8 percenta. Podiel sa teda zdvojnásobil, no stále je to menej ako polovica priemeru Únie. Ten sa za rovnaké obdobie zvýšil len mierne, približne z 3,8 percenta na 4,1 percenta. Inak povedané, v celej Únii má druhú prácu zhruba jeden človek z 25 pracujúcich, zatiaľ čo na Slovensku je to asi jeden z 55. Rozdiel sa však zmenšuje, keďže Slovensko rastie oveľa rýchlejšie ako priemer.
Eurostat potom sleduje aj to, koľko ľudia v Únii odpracujú v hlavnej a druhej práci dokopy. V druhom štvrťroku 2025 pracovalo viac ako 45 hodín týždenne 10,8 percenta zamestnaných vo veku od 20 do 64 rokov. Najviac takých ľudí bolo v Grécku, a to 20,9 percenta, ďalej na Cypre a na Malte. Najmenej ich bolo v Bulharsku, Lotyšsku a Rumunsku.
Stojí to za tie peniaze?
Druhá práca prináša peniaze, no zároveň aj viac povinností a menej voľna. Garajová varuje, že keď človek dlhodobo nemá dosť času na odpočinok, únava sa môže prejaviť na jeho sústredení, výkone aj bezpečnosti. Platí to najmä pri fyzicky náročných profesiách. Podľa nej sa pritom hlavný zamestnávateľ často ani nedozvie, že jeho zamestnanec po skončení zmeny odchádza do ďalšej práce. Ak sa to opakuje pravidelne, únava sa podpíše aj na výkone v hlavnom zamestnaní. Vo výrobe, v logistike alebo pri obsluhe strojov môže byť nedostatok odpočinku aj bezpečnostným rizikom, a to nielen pre samotného pracovníka, ale aj pre ľudí okolo neho.
Samozrejme, mať viac zamestnaní naraz je na Slovensku legálne, no nebude na škodu dodržať niekoľko pravidiel. Zákonník práce počas trvania pracovného pomeru zakazuje konkurenčnú činnosť voči zamestnávateľovi. Ak by ste teda chceli popri zamestnaní robiť niečo, čo konkuruje vášmu zamestnávateľovi, potrebujete jeho predchádzajúci písomný súhlas. Na prácu, ktorá vášmu zamestnávateľovi nekonkuruje, zákon súhlas nevyžaduje.
Ak by ste chceli ďalšiu zmluvu u toho istého zamestnávateľa, zákon to umožňuje len na prácu iného druhu. Na rovnaký druh práce druhú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa podpísať nemôžete.
Častou formou privyrobenia sú potom aj dohody. Dohoda o vykonaní práce môže mať najviac 350 hodín za kalendárny rok a dohoda o pracovnej činnosti najviac desať hodín týždenne. Pre tú časť ľudí, ktorí si privyrábajú na dohodu, sa dokonca situácia od januára zlepší. Parlament totiž v júni schválil novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa od 1. januára 2027 zvýši odvodová odpočítateľná položka z 200 na 300 eur mesačne. Ak teda študent na brigádnickej dohode alebo dôchodca na dohode zarobí do 300 eur, neplatí z tejto sumy na dôchodkové poistenie ani do rezervného fondu solidarity. Novela túto úľavu rozširuje aj na rodičov na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke, ktorí pracujú na dohodu.
Či sa druhá práca oplatí, si teda každý musí zvážiť sám. Ak ide o pár víkendových zmien, ktoré vám pomôžu vyrovnať rozpočet, môže to byť rozumné riešenie. Ak však ďalšia práca ide mesiace na úkor spánku a oddychu, môže sa to podpísať na vašom zdraví aj na výkone v hlavnom zamestnaní. Smutným faktom ale je, že niekedy peňaženka jednoducho nepustí, hlavne v časoch konsolidácie, a tak veľa ľudí vie, že si fyzicky či mentálne škodí, no nemajú na výber, ak chcú uživiť rodinu.
