Slovensko má ďalší vážny problém s Európskou úniou. Brusel totiž po opakovaných upozorneniach pristúpil k rozhodnutiu, ktoré môže mať pre krajinu aj finančné následky. Nejde pritom o jedinú nesplnenú povinnosť. Európska komisia upozorňuje na nedostatky vo viacerých oblastiach, pričom v jednej z nich štát mešká už takmer tri roky. Ak sa situácia nezmení, Slovensko môže čeliť ďalším žalobám a v krajnom prípade aj finančným sankciám.
Európska komisia sa rozhodla posunúť Slovensko pred Súdny dvor Európskej únie pre nesplnenú povinnosť v colnej oblasti. Krajina totiž dodnes nesprevádzkovala povinný elektronický systém, ktorý má slúžiť na evidenciu tovaru prichádzajúceho letecky z krajín mimo EÚ. Problémom je, že fungovať mal už od konca roka 2023.
Komisia čakala takmer tri roky
Spomínaný systém má umožňovať elektronické podávanie vyhlásení o dočasnom uskladnení tovaru. Colníci vďaka nemu dokážu sledovať zásielky od ich vstupu na územie Únie až po prepustenie do príslušného colného režimu alebo spätný vývoz. Cieľom je lepšia kontrola dovozu a jednotné fungovanie európskeho colného priestoru. Slovensko malo systém uviesť do prevádzky najneskôr 31. decembra 2023. Keďže sa tak nestalo, Komisia mu 7. mája 2025 zaslala formálnu výzvu a 11. decembra nasledovalo odôvodnené stanovisko. Ani tieto kroky však podľa Bruselu nepriniesli požadovanú nápravu, a preto sa prípad dostáva na európsky súd.
Súd teraz musí najskôr posúdiť, či krajina skutočne porušila svoje povinnosti. Ak by štát následný rozsudok nerešpektoval, Komisia môže začať ďalšie konanie a požadovať finančné sankcie vrátane opakovaných penále.
Problémy sú aj s budovami
Colná oblasť pritom nie je jediným problémom. Európska komisia zároveň upozornila, že Slovensko nepredložilo návrh národného plánu obnovy budov, ktorý malo odovzdať do konca roka 2025. Dokument vyžaduje európska smernica o energetickej hospodárnosti budov a má ukázať, ako chce krajina postupne znižovať ich energetickú náročnosť. Brusel preto zaslal Slovensku odôvodnené stanovisko a poskytol mu dva mesiace na nápravu. V rovnakej situácii sa nachádza ďalších osem členských štátov. Ak plán nepredložia, Komisia môže ich prípady takisto posunúť pred Súdny dvor EÚ.
Slovensko už pritom časť nových požiadaviek prenieslo do vlastnej legislatívy. Od roku 2028 sa majú prísnejšie bezemisné pravidlá vzťahovať na nové verejné budovy a od roku 2030 aj na ostatné novostavby. Chýbajúci národný plán však predstavuje samostatnú nesplnenú povinnosť.
Tretí spor sa týka uznávania odborných kvalifikácií získaných v zahraničí. Súdny dvor EÚ už v júli 2024 rozhodol, že Slovensko nesplnilo viaceré európske pravidlá. Väčšinu nedostatkov síce medzičasom odstránilo, no podľa Komisie stále nemá správne vyriešené uznávanie odborných stáží absolvovaných v iných krajinách. Aj v tomto prípade dostalo Slovensko dva mesiace na nápravu. Ak nedostatky neodstráni, Komisia môže vec opäť predložiť európskemu súdu a tentoraz už priamo žiadať finančné sankcie. O ich prípadnom uložení a výške by však rozhodoval až samotný súd.
