Pre niektorých vodičov je to možno nepredstaviteľné, no na svete existuje unikátne mesto. Nenájdete tu žiadne značky ani semafory a premávka sa riadi iným spôsobom, než sme zvyknutí u nás. Holandské mesto ide príkladom a ukazuje, ako by to mohlo v budúcnosti fungovať. Koncept takzvaného zdieľaného priestoru (shared space) je postavený na jednoduchom princípe.
Namiesto hustej siete dopravných značiek, semaforov, vodorovného značenia či striktnej segregácie chodníkov a ciest sa priestor otvorí všetkým účastníkom premávky a zodpovednosť za bezpečný pohyb sa prenesie priamo na nich. Téme sa venoval motoristický portál Autoviny.sk.
Čo je zdieľaný priestor
Myšlienku zdieľaného priestoru rozpracoval holandský dopravný inžinier Hans Monderman. Podľa neho odstránenie tradičných kontrolných prvkov vedie vodičov, cyklistov aj chodcov k aktívnemu sledovaniu okolia. Rovnako tak k očnému kontaktu a k prirodzenému spomaleniu. Funguje to bez toho, aby museli striktne nasledovať signály a tabuľky.
Drachten je miestom, kde nie sú pravidlá
Najznámejším príkladom takéhoto zdieľaného priestoru je križovatka Laweiplein v centre holandského Drachtenu. Kedysi klasický dopravný uzol so svetelnou signalizáciou a jasne určenými prioritami sa premenil na otvorený verejný priestor. Premávka sa tu prelína bez pevne stanovených pravidiel toho, kto a kedy má prednosť.
Počet dopravných nehôd klesol
Pred zavedením do praxe vykonalo mesto test, aby odhalilo, či má takto riadená premávka zmysel. Niekto si môžno myslí, že uvoľnené pravidlá viedli k častejším dopravným kolíziám, ale opak je pravdou. Podľa dostupných údajov sa tu bezpečnosť výrazne zlepšila a po úpravách dramaticky klesol počet nehôd.
Pred zavedením konceptu zaznamenali v priebehu štyroch rokov približne 36 kolízií, zatiaľ čo v nasledujúcich dvoch rokoch po zmenách išlo len o dve. V médiách sa tento efekt zvyčajne sumarizuje ako pokles nehôd o 94 percent, čo vystihuje porovnanie pôvodného stavu s výsledkom po úpravách.
Prečo môže zdieľaný priestor fungovať
Základná logika zdieľaného priestoru dáva zmysel, hoci nie je úplne jasné, kto má prednosť. Vodiči sa totiž viac sústredia na správanie ostatných, robia očný kontakt, dávajú si navzájom signály a idú pomalšie.
Znižovanie rýchlosti prirodzene redukuje riziko vážnych kolízií a zároveň skracuje čakanie, ktoré v tradičných križovatkách spôsobujú cykly semaforov. Výsledkom môže byť plynulejší tok premávky bez „umelých“ zastavení.
Prečítajte si tiež
Limity a spätné úpravy
Ako dodáva portál Autoviny,sk, hoci Drachten ponúka zaujímavý príklad, odborníci zdôrazňujú, že zdieľaný priestor nie je univerzálny recept. Najlepšie funguje tam, kde nie je hustá premávka a kde sa účastníci dokážu navzájom „prečítať“.
Niektoré výskumy poukazujú aj na subjektívny pocit nižšej bezpečnosti u zraniteľných účastníkov. A to najmä u chodcov a cyklistov, keďže im chýba jasná fyzická ochrana a rozdelenie prúdov. Aj v samotnom Drachtene sa objavili hlasy volajúce po návrate niektorých prvkov navigácie.
Niektoré úseky sa preto neskôr doplnili o malé kruhové objazdy, aby sa zmiernila trvalá situácia bez pravidiel, ktorá bola pre časť miestnych mätúca.
Francúzsko: politický návrh pre Menton
Myšlienka z Holandska teraz rezonuje aj vo francúzskej politike. Louis Sarkozy, kandidát na primátora mesta Menton na Azúrovom pobreží, navrhuje kompletnú rekonštrukciu cestnej infraštruktúry vrátane radikálneho odstránenia dopravného značenia.
Chce sa sústrediť najmä na zóny s nižšou intenzitou premávky, kde by sa zdieľaný priestor mohol ujať bez nadmerného rizika. Tvrdí, že keď vodiči nemajú jasne stanovené značky, sú nútení viac sa sústrediť na prostredie a na ostatných účastníkov premávky.
Tento návrh vyvolal rozsiahlu diskusiu. Kritici upozorňujú, že v rušných turistických lokalitách môže priniesť viac neistoty, najmä pre peších a cyklistov. Rozhodujúce tak bude nastavenie pilotných projektov, detailné dopravné dáta a reakcia verejnosti.
Mýtus o bezpečnosti? Skôr otázka kontextu
Pokusy v Drachtene ukazujú, že menej pravidiel môže za istých okolností znamenať viac bezpečnosti. Závisí to však od typu priestoru, dopravnej záťaže, kultúry správania sa účastníkov aj urbanistického dizajnu.
Zdieľaný priestor nie je v tomto prípade anarchia, ale koncept, ktorý mení vnímanie zodpovednosti. Ak ľudia cítia, že rozhodujú o vlastnom pohybe, často spomalia a dávajú si pozor. Bez dobrého kontextu a starostlivého návrhu však môže tento efekt zmiznúť. A to najmä tam, kde je premávka príliš hustá, alebo kde je veľa zraniteľných účastníkov bez ochrany.
