Priemyselná výroba na Slovensku bola v septembri o 1,6 percenta nižšia ako pred rokom. Najviac ju stiahla výroba elektroniky, ktorá sa po skončení produkcie u jedného veľkého výrobcu prepadla o viac ako polovicu. Oproti augustu si však priemysel polepšil, čo podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka možno brať ako oživenie. Zároveň však upozorňuje, že ho môžu spomaliť či nebodaj úplne zastaviť drahé energie, vyššie úroky a domáca konsolidácia.
Štatistický úrad SR zverejnil septembrové údaje v utorok ráno. Pokles nie je veľký, no je už šiesty v tomto roku. Priemysel tak väčšinu mesiacov roka vyrába menej ako v rovnakom mesiaci minulého roka. V auguste bola priemyselná výroba medziročne nižšia len o 0,2 percenta, v septembri sa pokles prehĺbil na 1,6 percenta. Za prvých deväť mesiacov roka je priemysel v porovnaní s rovnakým obdobím vlani slabší o 0,5 percenta. Spomalenie v septembri zaznamenalo sedem z 15 odvetví, ktoré štatistici sledujú.
Trochu iný obraz ponúka porovnanie s predchádzajúcim mesiacom. Po očistení o sezónne vplyvy, teda napríklad o to, že v lete majú mnohé fabriky celozávodné dovolenky, bola výroba v septembri o 2,8 percenta vyššia ako v auguste. Téme sa venuje spravodajský portál agentúry TASR.
Elektronika sa prepadla o polovicu
Za septembrovým poklesom je hlavne výroba počítačov a elektroniky. Medziročne klesla o 52,2 percenta a celý priemysel brzdí už štvrtý mesiac po sebe. Štatistici to vysvetľujú tým, že na Slovensku skončil s výrobou jeden z významných výrobcov. Firmu však nemenujú. Od začiatku roka je výroba elektroniky nižšia o 19 percent.
Pravdepodobne tým ale odkazovali na odchod Samsungu z Galanty. Firma koncom februára oznámila, že v galantskom závode ukončí výrobu televízorov, a to postupne do mája. Závod vyrábal televízory viac ako 20 rokov a pracovalo v ňom približne 750 ľudí. Logistické centrum Samsungu v neďalekom Gáni so zhruba 700 zamestnancami funguje ďalej. Hovorca Samsungu vtedy uviedol, že firma prehodnotila svoju celosvetovú sieť výroby televízorov, pričom jedným z dôvodov boli aj vysoké ceny energií.
Elektronika však nebola jediná. Výroba chemických výrobkov klesla medziročne o 24 percent, výroba koksu a ropných produktov o 9,1 percenta a výroba drevených výrobkov o 8,6 percenta.
Stroje rastú, autá len mierne
Na druhej je hrśtka odvetví, ktorým sa pomerne darí. Výroba strojov bola v septembri medziročne vyššia o 9,9 percenta a dodávka elektriny a plynu o štyri percentá. Výroba dopravných prostriedkov, kam patria aj automobilky a ich dodávatelia, stúpla o 0,9 percenta. Výroba áut je pre slovenský priemysel kľúčová, takže aj malý rast poteší. Septembrový výsledok je však skôr výnimkou. Od začiatku roka mala výroba dopravných prostriedkov až päť mesiacov slabších ako vlani a za prvých deväť mesiacov je nižšia o 1,3 percenta.
Slovensko vlani vyrobilo 1,07 milióna áut, teda 196 na každých tisíc obyvateľov. Autopriemysel tvorí približne 52 percent celého priemyslu a 42,6 percenta vývozu a priamo či nepriamo zamestnáva viac ako 256-tisíc ľudí. Pokles v tomto roku pritom Zväz automobilového priemyslu očakával. Už v januári odhadoval, že automobilky v tomto roku vyrobia približne 1,02 milióna áut, teda menej ako vlani. Rast čaká až v ďalších rokoch, keď by mala výroba stúpnuť na 1,08 milióna áut ročne. Pomôcť má aj piata automobilka, ktorú stavia Volvo pri Košiciach. Naplno chce vyrábať od roku 2027 a pri plnej prevádzke má z jej liniek zísť 250-tisíc áut ročne.
Energie zdražuje vojna na Blízkom východe
Koršňák pripomína, že výhľad v Európe, kam slovenské firmy vyvážajú najviac, je zatiaľ prevažne dobrý. Riziko však vidí v cenách energií. Slovenské fabriky potrebujú na výrobu pomerne veľa energie, a preto sú citlivejšie aj na jej zdražovanie. Cenami pritom stále hojdá hlavne konflikt na Blízkom východe. Ten sa začal koncom februára a vážne narušil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv aj dodávky skvapalneného zemného plynu z Perzského zálivu. Plyn na holandskej burze TTF, podľa ktorej sa v Európe určuje cena, sa 23. októbra predával za takmer 94 eur za megawatthodinu. Bolo to najviac od decembra 2022. Zdražela aj elektrina. Megawatthodina pre Slovensko s dodávkou v roku 2027 stála v ten istý deň na pražskej burze takmer 171 eur.
Odvtedy plyn trochu zlacnel. Minulý týždeň klesol o 17,7 percenta, v pondelok 9. novembra stál zhruba 82 eur za megawatthodinu, čo bolo najmenej za posledný mesiac. Obchodníci totiž reagovali na nádej, že sa konflikt podarí vyriešiť diplomaticky. Pred zimou však nie sú zásobníky plynu v Únii plné ani na 73 percent, hoci v tomto období bývajú podľa päťročného priemeru zaplnené na 90 percent.
Vyššie úroky, tvrdá konsolidácia
Druhým problémom sú podľa odborníka rastúce úroky. Aj tie súvisia s energiami, pretože drahšie energie zvyšujú infláciu, ktorú centrálna banka krotí vyššími sadzbami. Európska centrálna banka tento rok zvýšila úrokové sadzby dvakrát. V júni to bolo prvé zvýšenie po takmer troch rokoch, keď depozitnú sadzbu zvýšila z 2 na 2,25 percenta. V septembri pridala ďalšiu štvrtinu percentuálneho bodu. Depozitná sadzba je od 16. septembra na úrovni 2,50 percenta. Na zasadnutí 29. októbra ju ECB nechala bez zmeny, hoci inflácia v eurozóne bola v septembri 3,8 percenta, teda najvyššia za tri roky. Trhy pritom rátajú s tým, že sadzby môže zvýšiť znova v decembri. Konkrétne pre fabriky to znamená, že drahšie požičiavajú na nové linky, stroje alebo modernizáciu. Pri vyšších úrokoch sa investície často odkladajú, čo sa na výrobe spravidla prejavuje s miernym oneskorením.
Tretí problém vidí Koršňák v súčasných podmienkach slovenskej ekonomiky. Priemysel sa musí vyrovnať s konsolidáciou verejných financií a s tlakom na rast miezd, napríklad pre výrazné zvýšenie minimálnej mzdy. Tá stúpne od januára z 915 na 972 eur v hrubom, teda o 57 eur. Odbory a zamestnávatelia sa na nej nedohodli, a tak ju určil automatický výpočet zo zákona ako 60 percent priemernej mzdy z roku 2025. Firmu bude jeden zamestnanec na minimálnej mzde (po pripočítaní odvodov) stáť približne 1 324 eur mesačne, čo je o necelých 78 eur viac ako dnes. Na základnej minimálnej mzde pracuje približne 120-tisíc ľudí. Spolu s vyššími minimálnymi sumami pre náročnejšie práce sa zvýšenie týka zhruba 160-tisíc zamestnancov.
Štát pritom ani budúci rok nebude mať veľa peňazí nazvyš. Prezident Peter Pellegrini 28. októbra podpísal rozpočet na rok 2027, podľa ktorého má schodok verejných financií dosiahnuť 7,44 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. Ministerstvo financií už teraz počíta s tým, že na zníženie deficitu v ďalších rokoch budú potrebné nové opatrenia. Konkrétne na kompenzácie vysokých cien energií sa vyčlenilo 250 miliónov eur.
