Francúzske Národné zhromaždenie v piatok tesne schválilo novú daň, ktorú by platili firmy za každý gigabajt dát poslaný ľuďom vo Francúzsku. Sadzba je 5,5 centa za gigabajt, pričom autori návrhu z radov socialistov počítajú s výnosom až 10 miliárd eur ročne. Proti je vláda aj finančný výbor parlamentu. Rovnako ostro zareagovali aj tvorcovia populárneho prehrávača VLC, podľa ktorých by ich daň stála viac ako milión eur ročne. Zatiaľ však nejde o pevný zákon.
O dani rozhodli poslanci v piatok 30. októbra pri prerokovaní štátneho rozpočtu na rok 2027. Pozmeňovací návrh číslo I-1358, ktorý predložil socialistický poslanec Laurent Lhardit, prešiel pomerom 11 hlasov za a 10 proti, ďalších 14 poslancov zdržalo. Pri hlasovaní tak bola v sále len malá časť zo 577 poslancov.
Ako by to fungovalo
Daň by neplatili ľudia ani ich poskytovatelia internetu, ale firmy, ktoré dáta posielajú. Teda napríklad streamovacie služby, sociálne siete, obchody s hrami či cloudové spoločnosti. Ak si vo Francúzsku pozriete film na Netflixe, za každý gigabajt, ktorý sa vám stiahne, by Netflix zaplatil štátu 5,5 centa. Merať by to mali samotní operátori, teda Orange, SFR, Bouygues Telecom a Free. Tí by zaznamenávali, koľko dát ich zákazníkom prišlo a od koho. Anonymné súhrnné čísla by potom raz za štvrťrok posielali daňovej správe, pričom na celý proces by dohliadal francúzsky regulačný úrad pre telekomunikácie Arcep. Podľa autorov návrhu sa meria len množstvo dát, nie to, čo sa v nich nachádza. Ak dáta idú cez siete na doručovanie obsahu, ktoré ukladajú kópie bližšie k ľuďom, rátať sa má všetko, čo z takejto siete odíde.
Mohlo by vás zaujímať
Daň má potom aj strop. Nesmie prekročiť 15 percent tržieb, ktoré firma dosiahne na území krajiny, alebo 2 percentá jej celosvetových tržieb. Ktorá z týchto hraníc má platiť skôr, však text návrhu jasne neudáva. Pre malé firmy pritom neexistuje žiadna výnimka. Pre porovnanie, súčasná francúzska digitálna daň sa týka len firiem s celosvetovými tržbami nad 750 miliónov eur.
Polovica dát pripadá na 5 firiem
Autori návrhu vychádzajú z odhadu, podľa ktorého k zákazníkom francúzskych poskytovateľov internetu ročne prúdi približne 200 miliárd gigabajtov dát. Polovica z nich má pochádzať len od piatich firiem, a to od Googlu, Meta, Amazonu, Netflixu a spoločnosti Akamai, ktorá prevádzkuje siete na doručovanie obsahu. Ak vynásobíme 200 miliárd gigabajtov sadzbou 5,5 centa, dostaneme sa na sumu 11 miliárd eur, čo je viac než plánovaný výnos (10 miliárd eur).
Odhad 200 miliárd gigabajtov pritom pripisujú úradu Arcep. Francúzsky bloger Olivier Laurelli však upozorňuje, že toto číslo sa mu v dostupných údajoch Arcepu nepodarilo nájsť, takže zrejme ide skôr o odhad.
Vraj nerozumejú tomu, o čom hlasujú
Najkritickejšie zareagovala francúzska nezisková organizácia VideoLAN, ktorá vyvíja prehrávač VLC. Na sociálnej sieti X napísala, že daň by ju stála viac ako milión eur ročne. Socialistov a poslancov obvinila, že odhlasovali daň, ktorej nerozumejú, a zároveň hovoria o technologickej nezávislosti Francúzska. Číslo pritom nie je zrovna prehnané. Pri sadzbe 5,5 centa zodpovedá milión eur približne 18 miliónom gigabajtov, teda zhruba 18 petabajtom dát ročne. VLC má od roku 1996 viac ako 7 miliárd stiahnutí, takže takýto objem je reálny. Návrh však nehovorí, ako by sa strop 15 percent či 2 percentá z tržieb uplatnil na neziskovú organizáciu, ktorá nemá skoro žiadne tržby.
Logicky, najviac sa to prejaví pri hrách, ktoré majú často desiatky až stovky gigabajtov. Ako príklad možno použiť GTA 6, ktorý má mať na PlayStation objem okolo 210 gigabajtov. Pri sadzbe 5,5 centa by distribútor za každé jej stiahnutie zaplatil 11,55 eura dane, čo je pri cene 79,99 eura zhruba 14 percent. Hra má vyjsť 19. novembra, no prvých stiahnutí by sa daň netýkala, keďže je súčasťou rozpočtu až na rok 2027. Ďalším príkladom je Netflix. Ten pri videu v HD rozlíšení uvádza spotrebu až 3 gigabajty za hodinu. Ak niekto pozerá 40 hodín mesačne, stiahne 120 gigabajtov, z ktorých by Netflix zaplatil na dani 6,60 eura. Vďaka stropu 15 percent z francúzskych tržieb by to však bolo menej. Podľa prepočtu Clubicu by daň na jedno predplatné vychádzala približne od 1,20 eura pri lacnejšom programe s reklamou po 3,30 eura pri programe Premium.
Ešte väčšie sumy vychádzajú pri hernom obchode Steam. Podľa výpočtu Trending Topics, ktorý vychádza priamo zo štatistík platformy, si hráči vo Francúzsku za posledných sedem dní stiahli 62,7 petabajtu dát. Daň by z toho bola približne 3,4 milióna eur týždenne, teda zhruba 180 miliónov eur ročne len za Steam.
Proti je vláda aj finančný výbor
Návrh prešiel napriek nesúhlasu vlády aj hlavného spravodajcu rozpočtu. Finančný výbor ho pritom zamietol už 9. októbra. Minister pre rozpočet David Amiel spochybnil, či sa dajú toky dát vôbec zmerať bez toho, aby operátori inštalovali do svojich sietí špeciálne senzory alebo merali priamo v zariadeniach používateľov. Upozornil tiež na to, že takmer polovica výnosu by mohla pochádzať od menších poskytovateľov obsahu, a to aj francúzskych. Philippe Juvin, hlavný spravodajca rozpočtu, zasa varoval, že veľké technologické firmy by daň mohli preniesť na zadávateľov reklamy aj bežných používateľov. Streamovacie služby by mohli zvýšiť ceny predplatných alebo znížiť kvalitu videa, aby posielali menej dát. Podľa odhadov z odvetvia pritom prenos jedného gigabajtu stojí vo veľkoobchode zvyčajne menej ako cent.
Prečo práve gigabajty
Podľa socialistov obchody a továrne vo Francúzsku platia dane, pretože fungujú fyzicky v krajine. Globálne technologické firmy predávajú rovnakým zákazníkom a využívajú rovnakú infraštruktúru, no zisky si vykazujú tam, kde je to pre ne najvýhodnejšie. Dáta, ktoré prídu do francúzskych domácností, však do zahraničia presunúť nemôžu. Autori navyše vidia aj ekologický prínos, keďže firmy by mali dôvod dáta lepšie komprimovať a posielať ich menej. Francúzsko už pritom technologické firmy zdaňuje. Od roku 2019 platí digitálna daň vo výške 3 percent z tržieb za cielenú reklamu a sprostredkovanie, ktorá do štátnej kasy prináša zhruba 890 miliónov eur ročne. V októbri finančný výbor schválil návrh zvýšiť ju až na 15 percent, no o tom ešte musí rozhodnúť celé Národné zhromaždenie.
