Na Slovensku sa rozbieha nová vlna veľkého zisťovania o financiách domácností. Štatistický úrad spolu s Národnou bankou Slovenska oslovuje tisíce náhodne vybraných rodín a pýta sa ich na úspory, majetok, dlhy aj príjmy. Účasť je zo zákona povinná, avšak údaje neslúžia na kontrolu ani dane.
Predstava, že vám niekto zaklope na dvere a bude sa pýtať, koľko máte na účte, môže znieť nepríjemne. V nasledujúcich mesiacoch to však zažijú tisíce slovenských domácností. Nejde o daňovú kontrolu ani o nový trik podvodníkov, ale o štatistické zisťovanie, ktoré sa na Slovensku robí už od roku 2010. Volá sa Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností, v skratke HFCS, a tento rok prebieha už šiestykrát, píšu Peniaze.
Zisťovanie, ako sme spomenuli, organizuje Národná banka Slovenska a samotný zber údajov v teréne má na starosti Štatistický úrad SR. Rovnaký prieskum sa robí vo všetkých krajinách eurozóny podľa jednotnej metodiky, ktorú koordinuje Európska centrálna banka. Vďaka tomu sa dá finančná situácia slovenských rodín porovnať s inými krajinami.
Koho sa zisťovanie týka
Do tohtoročnej vlny vybrali náhodným výberom 4 160 domácností v 322 obciach po celom Slovensku. Môže ísť o byt v Bratislave rovnako ako o dom v malej dedine. Zoznam obcí, v ktorých sa zisťuje, zverejnil Štatistický úrad na svojom webe. Ak však aj vo vybranej obci bývate, ešte to neznamená, že sa vás to týka. Vybrané domácnosti sa o tom vždy dozvedia z listu. Zber údajov sa začal v pondelok 12. októbra 2026 a potrvá až do piatka 30. apríla 2027. Je pritom rozdelený na dve etapy. Do 31. decembra tohto roka môžu vybrané domácnosti vyplniť dotazník online, a ak im to viac vyhovuje, môžu si dohodnúť aj osobné stretnutie. Od 4. januára už online vyplnenie možné nebude, štát začne domácnosti navštevovať osobne.
Stále však platí, že nikto vám na dvere nezaklope bez ohlásenia. Štatistický úrad vybranú domácnosť najprv kontaktuje listom, v ktorom ju upozorní, že bola zaradená do zisťovania. V liste nájdete meno opytovateľa a jeho telefonický aj e-mailový kontakt. V druhej etape bude v liste aj navrhnutý dátum a čas návštevy, takže budete vopred vedieť, kedy opytovateľ príde. O zisťovaní úrad osobitne informuje aj samotné obce, v ktorých prebieha. Nejde teda o nič tajné.
Pokiaľ ide o otázky, tie pokrývajú celé hospodárenie domácnosti. Opytovateľa bude zaujímať, či vlastníte byt, dom, garáž alebo pozemok, aké máte úspory na účtoch, či investujete napríklad do podielových fondov, ale aj to, aké máte dlhy. Sem patrí hypotéka, spotrebný úver, nákup na splátky alebo povolené prečerpanie účtu. Pýtať sa bude aj na príjmy a výdavky domácnosti. Všeobecne je cieľom je zistiť, ako rodiny naozaj hospodária a ako by zvládli nečakaný výpadok príjmu, vyššiu infláciu alebo rast úrokových sadzieb. Pre centrálnu banku sú to cenné údaje, pretože z bežných bankových štatistík sa veľmi nedá zistiť, ako sú majetok a dlhy rozdelené medzi jednotlivé domácnosti.
Odpovedať je povinné, údaje sú dôverné
Mnohých však prekvapí hlavne to, že účasť nie je dobrovoľná. Ak vás vybrali do vzorky, musíte odpovedať, čo vyplýva zo zákona o štátnej štatistike. Zisťovanie je zaradené aj do programu štátnych štatistických zisťovaní, ktorý vydal Štatistický úrad vyhláškou. Navyše, robí sa povinne vo všetkých krajinách Európskej únie a od tohto roka sa opiera aj o usmernenie Európskej centrálnej banky. Zároveň platí, že zozbierané údaje slúžia výlučne pre potreby štátnej štatistiky. Sú dôverné a chránené slovenskými aj európskymi predpismi. Výsledky sa zverejňujú len v súhrnnej podobe, takže z nich nie je možné zistiť, koľko peňazí má konkrétna rodina.
Pozor na podvodníkov
Otázky o úsporách a majetku sú pre podvodníkov lákavé, preto sa oplatí byť opatrný. Skutočný opytovateľ Štatistického úradu sa pri osobnom stretnutí vždy preukáže osobitným poverením. Ak máte akúkoľvek pochybnosť, môžete si overiť, či ide naozaj o zisťovanie úradu. Kontakty na vedúcich ôsmich regionálnych pracovísk sú zverejnené na webe Štatistického úradu. Ak sa vám niekto predstaví ako zástupca štátu, ale nevie sa preukázať poverením a ani sa nedá overiť, žiadne údaje mu neposkytujte a určite ho nepúšťajte do bytu. Rovnako opatrní buďte pri telefonátoch, e-mailoch alebo správach, ktoré by od vás chceli čísla účtov, heslá alebo prihlasovacie údaje do bankovníctva. Zisťovanie sa pýta na sumy a druhy majetku, nie na prístupy k vašim peniazom.
Čo ukázala predošlá vlna
Predchádzajúce zisťovanie prebiehalo od októbra 2023 do februára 2024. Úspešne sa ho zúčastnilo 2 128 domácností z vyše štyroch tisíc oslovených, čo je viac ako polovica. Národná banka zverejnila jeho podrobné výsledky v júli 2026.
Zistilo sa, že typická slovenská domácnosť mala v roku 2023 čistý majetok, teda majetok po odpočítaní dlhov, vo výške 125 400 eur. V roku 2021 to bolo 97 000 eur, takže nominálne išlo o rast približne o 30 percent. Väčšinu z toho však zjedla vysoká inflácia, ktorá v roku 2022 dosiahla 12,1 percenta a v roku 2023 ďalších 11 percent. Po jej zohľadnení stúpol majetok typickej domácnosti len asi o štyri percentá. Hlavným dôvodom, prečo sú slovenské domácnosti na papieri “bohaté”, je bývanie. Približne deväť z desiatich domácností totiž býva vo vlastnom. Domácnosti, ktoré vlastnia byt alebo dom bez hypotéky, mali typický čistý majetok 140 400 eur. Rodiny v nájme mali len 4 800 eur, kým v roku 2021 to bolo 5 500 eur.
Veľká časť domácností však nemá poruke takmer žiadne voľné peniaze. Viac ako štvrtina mala v roku 2023 na účtoch a v hotovosti najviac polovicu svojho mesačného hrubého príjmu, teda žili takpovediac od výplaty k výplate. Väčšina z nich pritom nie je chudobná. Zhruba 23 percent domácností vlastní nehnuteľnosť alebo iný majetok, no nemá voľné peniaze na nečakaný výdavok. Menej ako tri percentá domácností nemajú ani rezervu, ani iný majetok. Dobrou správou však je, že v starších vlnách bol podiel domácností s minimálnou rezervou ešte vyšší, a to viac ako 35 percent. Úspory na účtoch má pritom viac ako deväť z desiatich domácností. Typická suma na vkladoch však v roku 2023 dosiahla len 4 100 eur. Do podielových fondov investovalo takmer osem percent domácností, čo je takmer dvakrát viac ako v roku 2021.
Pribudlo aj dlhov. Nejaký úver splácalo v roku 2023 už 40 percent domácností. Podiel domácností s hypotékou stúpol z 25 na 30 percent a typická výška hypotéky vyskočila z 35 000 na 41 000 eur. Naopak, spotrebné a iné krátkodobé úvery malo menej domácností ako predtým, a to 16 percent oproti 18 percentám v roku 2021. Typický ročný hrubý príjem domácnosti v roku 2022, na ktorý sa zisťovanie pýtalo, dosiahol 26 800 eur. Splátky úverov u zadlžených domácností zostali na úrovni približne deviatich percent príjmu.
Zisťovanie napokon ukázalo aj rast nerovnosti. Najbohatšia desatina domácností mala v roku 2023 takmer 36 percent celkového čistého majetku, kým v roku 2021 to bolo necelých 33 percent. V porovnaní s eurozónou je to však stále málo. Tam mala najbohatšia desatina v roku 2021 viac ako polovicu celého majetku.
