Slovenské verejné financie sú v takom stave, že budúca vláda nebude mať inú možnosť, ako ešte prísnejšie šetriť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v novej prognóze počíta s tým, že po voľbách v roku 2027 príde výrazná, respektíve výraznejšia konsolidácia, a to najmä na strane výdavkov. Najviac ju pritom vraj ľudia pocítia hneď v prvom roku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila aktualizovanú makroekonomickú prognózu. Už jej názov prezrádza celkom veľa. Podľa RRZ budú zameškaná konsolidácia a vysoký zdedený deficit predlžovať obdobie, keď slovenská ekonomika rastie pomalým tempom. Rada zároveň predpokladá, že budúca vláda bude musieť v novom volebnom období výrazne šetriť. Nie je to plán konkrétnej strany, skôr vlastný predpoklad, ktorý nazýva „most-likely“, teda najpravdepodobnejší scenár. Vychádza z toho, ako vyzerali doterajšie konsolidačné balíky, aké problémy má ekonomika a koľko priestoru zostáva na zvyšovanie daní.
Šetreniu sa nedá vyhnúť
Štát míňa oveľa viac, ako vyberie. Tento rok má deficit verejných financií podľa rady dosiahnuť 4,5 percenta HDP, vláda odhaduje 4,4 percenta. Na budúci rok parlament schválil rozpočet so schodkom 7,443 miliardy eur, čo je 4,94 percenta HDP. Prezident Peter Pellegrini ho podpísal 28. októbra. V rozpočte na rok 2027 pritom vláda s ďalšou konsolidáciou nepočíta. Doterajšie tri konsolidačné balíky zároveň verejné financie zásadne neozdravili. Väčšiu časť práce tak de facto prenechávajú ďalším vládam. Ak by po roku 2027 neprišlo šetrenie, deficit by do konca desaťročia prekročil šesť percent HDP a verejný dlh by sa priblížil k 80 percentám HDP.
Dlh pritom rastie už teraz. Podľa rady stúpne z 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 63,5 percenta tento rok a na 65,9 percenta v roku 2027. Slovensko je tak hlboko nad hranicami dlhovej brzdy, ktorá je zakotvená v ústave. Pri takom dlhu by vláda musela okrem iného predložiť rozpočet bez deficitu. V októbri aj preto vládu skritizovala, konkrétne preto, lebo si neplní sankcie dlhovej brzdy neplní a vyhýba sa im nesprávnym využitím výnimky pre obranu. Už druhý rok tiež nepredložila parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu.
Že znižovať deficit je náročné, ukazuje aj tohtoročný konsolidačný balík. Vláda ho predstavila ako opatrenia v objeme 2,7 miliardy eur, teda 1,9 percenta HDP. Rada však v marci prepočítala, že deficit v skutočnosti zníži len o 1,6 miliardy eur. Približne tretina ohlásených úspor navyše nie je trvalá. Problém je aj v tom, že balík bol takmer z dvoch tretín postavený na vyšších príjmoch štátu, najmä na vyššom zaťažení práce. Najviac peňazí, 349 miliónov eur, priniesli o percentuálny bod vyššie zdravotné odvody ľudí. Ďalej to bola vyššia progresivita dane z príjmov, zrušenie odvodových prázdnin pre živnostníkov a vyššia DPH na vybrané tovary. Práve preto rada predpokladá, že ďalšia vláda pôjde opačnou cestou a zameria sa skôr na výdavky.
Slovensko pritom nie je jediná krajina s deficitom nad európskym limitom. Podľa Eurostatu malo za rok 2025 schodok vyšší ako tri percentá HDP celkovo 11 krajín Európskej únie. Slovenský deficit dosiahol 4,1 percenta, kým priemer únie bol 3,1 percenta.
Koľko by sa malo ušetriť?
RRZ predpokladá, že budúca vláda rozloží šetrenie podľa volebného cyklu. Najviac urobí hneď na začiatku, keď sú voľby ďaleko, a potom bude postupne poľavovať. Konsolidácia by tak mala v roku 2028 dosiahnuť 1,25 percenta HDP, v roku 2029 ďalších 0,75 percenta a v roku 2030 ešte 0,5 percenta HDP. V eurách to pri dnešnej veľkosti ekonomiky vychádza na približne 1,9 miliardy v prvom roku, 1,1 miliardy v druhom a 750 miliónov v treťom. V roku 2030 by tak štát hospodáril spolu zhruba o 3,8 miliardy eur lepšie, ako keby nerobil nič. Deficit by vďaka tomu na prelome dekád klesol na 3,8 percenta HDP. To je ale stále viac ako 3-percentná hranica, ktorú určujú európske pravidlá.
Podstatné je potom aj to, kde presne by sa šetrilo. Rada čaká, že tri štvrtiny konsolidácie pôjdu cez nižšie výdavky a len štvrtina cez vyššie príjmy. Pri daniach totiž nezostáva veľa priestoru, najmä pri zaťažení práce a podnikania. Rada naopak počíta s tým, že časť opatrení bude zameraná na rast, napríklad na nižšie dane a odvody z práce a podnikania.
Šetrenie sa tak či onak prejaví na celej ekonomike. Bez neho by rástla v roku 2028 o 2,1 percenta. S konsolidáciou to bude len jedno percento, teda o 1,1 percentuálneho bodu menej. Štát údajne bude výrazne šetriť na vlastnej réžii, teda na nákupoch tovarov a služieb a na platoch vo verejnej správe. Menej tak bude míňať nielen štát, ale aj domácnosti. Navyše, v roku 2028 sa zrejme skončí aj energopomoc. Rozpočet na rok 2027 na kompenzácie cien energií ešte vyčleňuje 250 miliónov eur, potom ľudia a firmy začnú platiť za energie viac, čo zvýši infláciu. Rada ju v roku 2028 odhaduje na 3,7 percenta, kým bez konsolidácie by bola 2,5 percenta. Vyššie ceny zároveň pribrzdia rast reálnych miezd, teda toho, koľko si ľudia za výplatu naozaj kúpia.
V ďalších rokoch sa šetrenie pravdepodobne prenesie aj na trh práce. Vo verejnom sektore bude menej pracovných miest a nezamestnanosť ku koncu prognózy stúpne približne na šesť percent. Na druhej strane, opatrenia na podporu rastu a lacnejšie požičiavanie pre štát majú povzbudiť investície firiem, ako aj tvorbu pracovných miest v súkromnom sektore. Negatívny vplyv na rast ekonomiky sa tak bude zmenšovať. V roku 2029 by mal dosiahnuť 0,7 a v roku 2030 už len 0,6 percentuálneho bodu.
Ekonomika sa trápi už teraz
Slovenská ekonomika pritom rastie slabo už dnes. Tento rok má podľa odhadu RRZ stúpnuť len o 0,8 percenta. Na vine nie je len zahraničie, teda napätie na Blízkom východe a v Červenom mori, obchodná politika USA alebo expanzia Číny. Dôležité sú aj tie domáce príčiny. Slovenskému priemyslu sa dlhodobo zhoršuje konkurencieschopnosť, automobilky stratili trhy v Číne a tretí konsolidačný balík, postavený na vyššom zaťažení práce, brzdí spotrebu domácností aj investície firiem.
Budúci rok sa rast vraj na chvíľu zrýchli na 1,4 percenta. Pomôže mu rozbeh výroby v novej automobilke Volvo a aj štedrejší rozpočet vo volebnom roku, ktorý pridá k rastu takmer 0,3 percentuálneho bodu. Brzdou bude naopak koniec plánu obnovy, z ktorého tento rok prichádzajú posledné peniaze. Po roku 2027 sa rast vráti približne na jedno percento a v rokoch 2028 až 2030 by sa mal pohybovať od 1,0 do 1,8 percenta. Viac by mu malo pomôcť až výraznejšie čerpanie eurofondov ku koncu tohto obdobia.
