Rozdiely v platoch medzi krajinami Európskej únie sú stále obrovské a Slovensko v nich vychádza veľmi zle. Priemerná hrubá mzda u nás podľa medzinárodného porovnania dosahuje 18 529 eur ročne, kým v Luxembursku je to až 74 296 eur. Horšie ako my je na tom v celej únii už iba Bulharsko, predbehlo nás aj Rumunsko. Po zohľadnení cien sa však rozdiel výrazne zmenšuje.
Tieto nie zrovna priaznivé čísla pochádzajú zo 17. ročníka štúdie francúzskeho think-tanku Institut économique Molinari, ktorá vyšla v júli 2026. Inštitút v nej každý rok porovnáva, koľko z výplaty priemerného zamestnanca zostane jemu a koľko si zoberie štát. Mzdy pritom berie pre väčšinu krajín z údajov OECD a pre krajiny, ktoré v OECD nie sú, napríklad Bulharsko a Rumunsko, z národných štatistických úradov. Ide o slobodného zamestnanca bez detí.
Rozdiel je takmer 56-tisíc eur ročne
Ak 18 529 eur rozpočítame na mesiace, vychádza to približne na 1 544 eur v hrubom. Luxemburský zamestnanec má mesačne v priemere asi 6 191 eur, teda o niečo viac ako štvornásobok. Za celý rok je rozdiel medzi oboma krajinami 55 767 eur. To však ešte neznamená, že každý Luxemburčan zarába štyrikrát viac ako každý Slovák. Ide o priemery a tie ovplyvňuje aj to, aké odvetvia v krajine prevládajú. Luxembursko má napríklad veľa dobre platených miest vo financiách, Slovensko zasa vo výrobe, kde sú mzdy nižšie.
To je však len veľmi malá “cena útechy”. Nižšiu priemernú mzdu ako Slovensko má v únii len Bulharsko, kde je to 14 134 eur ročne. Rumunsko nás tesne predbehlo s 18 983 eurami. Ostatné krajiny regiónu majú väčší náskok. V Česku dosahuje priemerná hrubá mzda 22 732 eur, v Poľsku 22 868 eur a v Maďarsku 21 482 eur. Priemerný Čech tak zarobí za rok o vyše 4 200 eur viac ako Slovák, čo je približne 350 eur mesačne. Na druhom konci rebríčka je okrem Luxemburska aj Dánsko so 68 164 eurami. Nasleduje Holandsko, Írsko, Nemecko a Rakúsko, kde sa priemerné mzdy pohybujú medzi 61-tisíc a 66-tisíc eur ročne. V Nemecku je to napríklad 63 288 eur, teda zhruba trojnásobok slovenskej sumy.
Na ruku zostane oveľa menej
Hrubá mzda ale nie je to, čo zamestnanec naozaj dostane. Štúdia preto počíta aj s odvodmi a daňami. Slovenského zamestnávateľa stojí priemerný zamestnanec spolu s odvodmi 25 236 eur ročne. Po odvodoch zamestnanca a dani z príjmu mu zostane 13 981 eur, teda asi 1 165 eur mesačne. Ak sa zohľadní aj DPH, ktorú zaplatí pri nákupoch, inštitút ráta, že štát si zo všetkého, čo zamestnávateľ za prácu zaplatí, zoberie 48,74 percenta. Inštitút to vyjadruje aj takzvaným dňom daňovej slobody. Ide o deň, do ktorého zamestnanec symbolicky pracuje len na dane a odvody. Na Slovensku pripadol tento rok na 27. júna, čo je o tri dni neskôr ako vlani. Hlavným dôvodom je vyšší odvod na zdravotné poistenie, ktorý zamestnancom v rámci konsolidácie stúpol zo 4 na 5 percent hrubej mzdy.
Údaje Štatistického úradu SR pritom vychádzajú inak, nakoľko počítajú priemer za všetkých zamestnancov v hospodárstve. Podľa nich dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda v druhom štvrťroku 2026 sumu 1 707 eur. Medziročne stúpla o 53 eur, teda o 3,2 percenta. Ceny však rástli rýchlejšie, takže reálne mzdy klesli o 0,5 percenta, a to prvýkrát po desiatich štvrťrokoch rastu.
Minimálna mzda je pod tisíckou
Podobnú priepasť ukazujú aj minimálne mzdy, ktoré sleduje Eurostat. K 1. júlu 2026 mala zákonnú minimálnu mzdu 22 z 27 krajín únie. Najnižšia bola v Bulharsku, kde dosahovala 620 eur mesačne, najvyššia v Luxembursku s 2 771 eurami. Slovensko s 915 eurami patrilo medzi osem krajín, kde je minimálna mzda nižšia ako 1 000 eur. Spolu s nami sú v tejto skupine Česko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Estónsko a Malta.
Od januára 2027 sa pritom u nás minimálna mzda zvýši na 972 eur. Výšku aj tentokrát určil automatický výpočet zo zákona, podľa ktorého je minimálna mzda 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pri náročnejších pracovných miestach je zákonné minimum ešte vyššie. Zákonník práce ich delí do šiestich stupňov a pri najnáročnejšom nesmie hrubá mzda klesnúť pod 1 552 eur. O rozdielnych minimálnych mzdových nárokoch sme informovali v samostatnom článku.
Ceny zmenšujú rozdiel
Samotná suma na výplatnej páske však nehovorí všetko. V bohatších krajinách je spravidla drahšie bývanie, služby aj veľká časť bežných nákupov. Preto sa mzdy porovnávajú aj podľa kúpnej sily, ktorá zohľadňuje, koľko si za ne ľudia v danej krajine kúpia. Podľa OECD mala slovenská priemerná mzda za rok 2024 v tomto prepočte hodnotu približne 35-tisíc dolárov, kým luxemburská viac ako 90-tisíc. Rozdiel je teda stále veľký, no už nie štvornásobný.
Mohlo by vás zaujímať
Pri minimálnych mzdách je efekt ešte výraznejší. V eurách je najvyššia minimálna mzda v únii, teda luxemburská, 4,5-násobkom najnižšej bulharskej. Keď Eurostat zohľadní rozdielne ceny, rozpätie sa zmenší na 2,3-násobok. Najvyššiu kúpnu silu má potom minimálna mzda v Nemecku, najnižšiu v Estónsku. Slovensko je v tomto porovnaní v strednej skupine krajín, kam patrí napríklad aj Česko.
