Hormuzský prieliv je úzky námorný koridor, ktorý oddeľuje Irán na severe od Ománu a Spojených arabských emirátov na juhu. Na najužšom mieste meria len 33 kilometrov, no cez jeho vody preteká takmer pätina celosvetovej ropy a zemného plynu. Akékoľvek narušenie plavby v tejto oblasti sa bezprostredne prejaví na svetových energetických trhoch, cenách pohonných látok a v konečnom dôsledku aj na peňaženkách bežných domácností, vrátane tých slovenských.
Prečo je Hormuzský prieliv taký dôležitý
Hormuzský prieliv leží medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom, cez ktorý sa dostávajú tankery do Arabského mora a ďalej do sveta. Jeho strategický význam spočíva v samotnej geografii, teda jeho polohe. Práve cez tento koridor vyvážajú ropu najväčší producenti na svete, menovite Saudská Arábia, Irak, Kuvajt, Spojené arabské emiráty a Irán.
Podľa dát CNBC prechádzalo cez prieliv v roku 2025 denne okolo 13 miliónov barelov ropy, čo predstavuje zhruba 31 percent všetkej námornej prepravy ropy na svete.
Okrem surovej ropy ide cez Hormuz aj veľká časť svetových dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG), predovšetkým z Kataru, najväčšieho svetového vývozcu LNG. Narušenie tejto trasy teda nevplýva len ceny benzínu a nafty, ale aj ceny elektrickej energie, zemného plynu a v dôsledku rastúcich nákladov na dopravu a výrobu hnojív aj ceny potravín.
Prieliv pritom nemá žiadnu adekvátnu náhradu. Alternatívne ropovody, ako je saudskoarabský East-West Pipeline alebo emirátsky Habshan-Fujairah, pokrývajú len zlomok kapacity a ich nábeh na plné využitie trvá veľmi dlho.
Kľúčová tepna v centre konfliktu
Situácia okolo Hormuzského prielivu sa zásadne zmenila po americko-izraelských vzdušných úderoch v závere februára tohto roku, pri ktorých bol zabitý iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Irán reagoval okamžite.
Podľa analýzy amerického think-tanku CSIS iránske revolučné gardy (IRGC) vyhlásili, že každá loď, ktorá sa pokúsi preplávať cez prieliv, bude napadnutá. Do 24 hodín od tohto vyhlásenia bolo zaútočené dronmi alebo raketami na päť komerčných lodí v okolí prielivu.
Už začiatkom marca bol prieliv fakticky uzavretý. Ceny ropy Brent vzrástli nad 120 dolárov za barel a spoločnosť QatarEnergy vyhlásila tzv. force majeure na všetky exporty LNG. Irán podľa portálu Blesk.cz zaútočil na najmenej 19 plavidiel v oblasti Perzského zálivu a Ománskeho zálivu. Výsledok? Európske ceny zemného plynu sa zdvojnásobili.
Pre lepšie porozumenie, force majeure je právny nástroj zakotvený v obchodných zmluvách, ktorý zmluvnej strane umožňuje dočasne alebo trvalo neplniť svoje záväzky bez právnej zodpovednosti, ak to zapríčinila mimoriadna udalosť mimo jej kontroly.
Bežnými príkladmi sú prírodné katastrofy, vojny, teroristické útoky alebo štátne zákazy. V praxi to znamená, že firma, ktorá sa na force majeure odvolá, nemôže byť za neplnenie zmluvy žalovaná ani pokutovaná. Podmienkou však je, že daná udalosť musí byť skutočne nepredvídateľná a mimo dosahu firmy, teda sa nemožno odvolávať napríklad bežné trhové riziká či ekonomické ťažkosti.
Prečo má Irán navrch
Samotné uzavretie prielivu nezabezpečujú iránske vojenské útoky na každú prechádzajúcu loď. Rovnako ako Hútiovia v Červenom mori v rokoch 2023 až 2024 znížili námornú prepravu o 90 percent bez toho, aby každú loď potopili, stačí Iránu udržiavať dostatočne vysokú hrozbu. Poisťovne prestávajú kryť riziká plavby v oblasti a bez poistenia žiadna prepravná spoločnosť loď nevyšle. Práve nemožnosť poisteni je hlavnou pákou, ktorou Irán ochromil plavbu v prielive, nie priame útoky.
Aj spomínaná geografická poloha hrá v prospech Iránu. Prieliv je úzky a Irán kontroluje severný breh takmer v celej dĺžke, pričom disponuje dronmi, protilodnými raketami, námornými mínami aj ponorkami. Ako pre CNN uviedol americký vojenský zdroj, iránske drony a rakety spolu s mínami predstavujú hlavnú hrozbu pre lode a simulácie opakovane identifikovali tesne natlačené tankery v prielive ako mimoriadne zraniteľné.
Neprehliadnite
Iránsky parlament podľa agentúry AP dokonca v marci pripravoval zákon o formálnom zavedení poplatkov za prechod prielivom, čím by Teherán legálne spečatil kontrolu nad medzinárodnými vodami (a dopravou kľúčových surovín či produktov).
Dôsledky pre celý svet
Uzavretie Hormuzského prielivu je podľa analytikov CNBC potenciálne trikrát závažnejší ekonomický šok, než akým bolo arabské ropné embargo v 70. rokoch minulého storočia.
Vysoké ceny ropy sa priamo odrážajú vo vyšších cenách pohonných látok v celej Európe, Slovensko nevynímajúc. Dôsledky sú ale širšie ako len ceny na čerpacích staniciach. Vyššie ceny energií zvyšujú výrobné náklady v priemysle, rastú ceny dopravy a nakoniec aj ceny tovarov v obchodoch.
Európska energetika, závislá na dovážanom LNG ako náhrade za ruskú ropu prerušenú po roku 2022, je vystavená dvojitému tlaku. Podľa komentára ekonóma Ivana Mikloša pre Denník N by predĺženie blokády mohlo spustiť globálnu stagfláciu, teda kombináciu rastúcej inflácie a ekonomickej stagnácie, čo by bolo pre hospodárstvo obzvlášť bolestivá situácia.
Čo bude nasledovať
Otázka, ako dlho bude prieliv nedostupný, zostáva kľúčovou a žiaľ, nezodpovedanou. Analytici citovaní portálom CNBC udávajú viacero scenárov, od krátkodobého narušenia trvajúceho niekoľko týždňov cez predĺženú čiastočnú blokádu až po úplné a dlhodobé uzavretie.
Yahoo Finance koncom marca informoval o náznakoch zo strany administratívy Donalda Trumpa, podľa ktorých by prieliv mohol prejsť plnou normalizáciou v priebehu šiestich až ôsmich týždňov. Trump zároveň pohrozil útokmi na iránske ropné zariadenia, ak bude Teherán v blokáde pokračovať.
Finálnym (reálnym) riešením by mohlo byť diplomatické ukončenie konfliktu alebo nástup novej iránskej politickej reprezentácie, ktorá by sa vzdala kontroly nad prielivom. Obe možnosti sú však v súčasnosti skôr vzdialené než blízke.
Bez zásadnej zmeny zostáva Hormuzský prieliv v rukách Iránu najúčinnejšou zbraňou v konflikte. A svetová ekonomika bude naďalej platiť cenu za každý deň, ktorý tankery nebudú môcť využiť na dopravu surovín a produktov.
Slovensko je od vývoja situácie v Hormuzskom prielive fyzicky vzdialené tisíce kilometrov, no naša ekonomika je naň priamo napojená, hlavne cez ceny energií, dovozu a vývozu. Navyše, Slovensko práve rieši vlastnú ropnú krízu spätú s výpadkom dodávok cez ropovod Družba, čo znamená, že sme na cenové šoky z Blízkeho východu citlivejší ako väčšina jej susedov.
Nasledujúce týždne ukážu, či sa diplomatické úsilie ujme, alebo či si svet bude musieť zvyknúť na novú, drahšiu realitu.
