Od roku 2028 začne Európska únia spoplatňovať emisie z kúrenia v budovách a z cestnej dopravy. Domácnosti za nový systém, ktorý nesie názov ETS2, síce priamo platiť nebudú, no jeho náklady sa takmer isto premietnu do cien benzínu, nafty a plynu. Podľa našich modelových prepočtov si rodina, ktorá kúri plynom a jazdí autom, môže pri dnes očakávaných cenách povoleniek priplatiť približne 270 až 360 eur ročne. Ak by cena povolenky začiatkom 30. rokov stúpla na 90 eur za tonu, bolo by to vyše 500 eur.
O novom emisnom systéme sa hovorí už niekoľko rokov, no mnohí stále nevedia, čo presne znamená. ETS2 je nový európsky systém obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý sa týka oxidu uhličitého zo spaľovania palív v budovách, v cestnej doprave a v ďalších odvetviach, najmä v menšom priemysle. Jeho cieľom je, aby emisie v týchto oblastiach klesli do roku 2030 o 42 percent oproti roku 2005. Počet povoleniek bude preto obmedzený a každý rok sa bude znižovať.
Štart sa posunul, ďalší odklad neprešiel
Pôvodne mal systém naplno fungovať už od budúceho roka. Rada EÚ však 5. marca 2026 definitívne schválila zmenu európskeho klimatického zákona, ktorá spustenie ETS2 posunula o rok, teda na 1. januára 2028. Ten istý zákon zároveň stanovil nový klimatický cieľ, podľa ktorého má Únia do roku 2040 znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990. Veci však už sú v pohybe. Dražby povoleniek sa začnú už v roku 2027, pričom firmy, ktorých sa systém týka, musia už teraz sledovať a vykazovať svoje emisie. Prvýkrát budú povolenky odovzdávať v roku 2029, a to za emisie z roku 2028.
Slovensko by si želalo ešte dlhší odklad. Premiér Robert Fico v apríli vyhlásil, že vláda bude žiadať odloženie ETS2 minimálne do roku 2030, keďže podľa neho systém prichádza v tom najhoršom možnom čase. Na samite lídrov EÚ v polovici októbra však ďalší odklad neprešiel, pričom proti bolo napríklad Nemecko. Do záverov samitu sa dostala len výzva, aby Európska komisia znovu posúdila všetky dopady ETS2. Harmonogram tak zatiaľ zostáva nezmenený.
Platia dodávatelia, zaplatia zákazníci
Samotné obchodovanie s emisnými povolenkami nie je v EÚ nič nové, funguje už od roku 2005. Pôvodný systém EU ETS sa však týka najmä elektrární, priemyslu, letectva a lodnej dopravy, teda veľkých znečisťovateľov, ktorí za svoje emisie platia priamo. Cena povolenky v ňom sa v októbri pohybovala zhruba medzi 82 a 88 eurami za tonu oxidu uhličitého, pričom 12. októbra dosiahla 88,3 eura, čo bolo najviac od konca januára.
ETS2 je samostatný systém s vlastným trhom aj vlastnou cenou. Hlavný rozdiel je v tom, kto za emisie platí. Povolenky nebudú kupovať domácnosti ani vodiči, ale dodávatelia palív, teda firmy, ktoré na trh uvádzajú plyn, benzín, naftu či uhlie. V ETS2 sa navyše všetky povolenky dražia a na rozdiel od starého systému sa žiadne nerozdávajú zadarmo. Dodávatelia si tieto náklady takmer isto započítajú do cien, takže ich napokon zaplatí každý, kto tankuje alebo kúri fosílnymi palivami.
Cenová brzda pri 45 eurách
Dodávatelia palív budú musieť za každú tonu oxidu uhličitého, ktorá vznikne spálením nimi predaného paliva, odovzdať jednu povolenku, a to vždy do 31. mája nasledujúceho roka. V prvom roku sa má vydražiť o 30 percent viac povoleniek, než by zodpovedalo samotnému limitu, aby mal trh na začiatku dostatok likvidity. Aby cena povolenky hneď po štarte nevyskočila, EÚ zaviedla akúsi cenovú brzdu. Ak cena prekročí 45 eur za tonu, a to v cenách roku 2020, uvoľní sa z rezervy na trh 40 miliónov ďalších povoleniek namiesto pôvodných 20 miliónov. Toto pravidlo Rada EÚ definitívne schválila 9. októbra 2026. Nejde však o pevný strop, takže cena môže zostať aj nad touto hranicou. Keďže hranica je stanovená v cenách roku 2020, po zohľadnení inflácie je v skutočnosti vyššia ako 45 eur. Analytici očakávajú, že povolenka v ETS2 bude v roku 2028 stáť približne 50 eur za tonu. Podľa odborného webu Carbon Pulse by do roku 2032 mohla stúpnuť až na 90 eur.
Drahšie tankovanie aj kúrenie. Ale o koľko?
Spálením litra benzínu vznikne približne 2,3 kilogramu oxidu uhličitého, pri nafte je to zhruba 2,7 kilogramu. Pri cene povolenky 45 eur za tonu a s 23-percentnou DPH by tak liter benzínu zdražel približne o 13 centov a liter nafty asi o 15 centov. Pri cene 60 eur za tonu by to bolo 17 centov pri benzíne a 20 centov pri nafte. Ak by povolenka stála 90 eur, s čím analytici počítajú na začiatku 30. rokov, liter benzínu by bol drahší asi o 25 centov a nafty takmer o 30 centov. Pre porovnanie, v 43. týždni tohto roka, teda od 19. do 25. októbra, stál liter benzínu 95 na Slovensku v priemere 1,820 eura a nafta 1,970 eura. Už pri cene povolenky 45 eur by teda benzín pri dnešných cenách zdražel približne o 7 percent a nafta o 7,6 percenta.
Ak teda ročne najazdíte 12-tisíc kilometrov a vaše auto spotrebuje 6,5 litra benzínu na 100 kilometrov, za rok natankujete približne 780 litrov. Pri cene povolenky 45 eur by ste si tak priplatili zhruba 99 eur ročne, pri 60 eurách 132 eur a pri 90 eurách takmer 200 eur. Pri naftovom aute s rovnakým nájazdom a spotrebou 6 litrov na 100 kilometrov by to bolo približne 108, 144 a 215 eur.
Pri kúrení môže byť dopad ešte silnejší, pretože práve na vykurovanie spotrebujú slovenské domácnosti najviac energie, až 68 percent. Zemný plyn pritom tvorí približne 64,5 percenta energií, ktoré domácnosti využívajú. Ide síce o staršie údaje, no ukazujú, ako veľmi je Slovensko závislé práve od plynu. EÚ ako celok je na tom inak, keďže podľa Eurostatu pokrýval plyn v roku 2024 v priemere len 29,4 percenta spotreby energie v domácnostiach. Tak pre predstavu, spálením jednej megawatthodiny plynu vznikne približne 0,2 tony oxidu uhličitého. Pri cene povolenky 45 eur to znamená zhruba 11 eur navyše za každú megawatthodinu, pri 60 eurách asi 15 eur a pri 90 eurách približne 22 eur, a to už vrátane 23-percentnej DPH.
Byt s ročnou spotrebou 10 megawatthodín plynu by si tak priplatil približne 112 eur ročne pri cene 45 eur za tonu, 149 eur pri 60 eurách a 224 eur pri 90 eurách. Rodinný dom so spotrebou 15 megawatthodín by zaplatil zhruba o 168, 224 alebo 335 eur viac. Pri väčšom alebo horšie zateplenom dome so spotrebou 20 megawatthodín by to bolo až 224, 298 alebo 447 eur ročne.
Ak to celé spočítame pre typickú rodinu, ktorá býva v rodinnom dome so spotrebou 15 megawatthodín plynu a má benzínové auto s nájazdom 12-tisíc kilometrov ročne, pri cene povolenky 45 eur vychádza dodatočný náklad približne na 267 eur ročne, teda asi 22 eur mesačne. Pri 50 eurách, ktoré analytici očakávajú v roku 2028, by to bolo okolo 297 eur ročne, čiže zhruba 25 eur mesačne. Pri 60 eurách by rodina zaplatila 356 eur ročne, teda takmer 30 eur mesačne. Ak by sa cena povolenky na začiatku 30. rokov naozaj dostala na 90 eur, išlo by už o 534 eur ročne, čo je takmer 45 eur mesačne.
Treba však upozorniť, že ide o modelový prepočet, nie o presnú predpoveď. Skutočný dopad bude závisieť od toho, koľko bude povolenka na trhu naozaj stáť, akú časť nákladov dodávatelia prenesú na zákazníkov a pri plyne aj od toho, ako bude štát regulovať ceny pre domácnosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) napríklad určil cenu plynu ako komodity pre domácnosti na rok 2027 na 33,272 eura za megawatthodinu, čo je medziročne menej o 9,88 percenta. Ako sa ETS2 prejaví na regulovaných cenách, zatiaľ nevieme. Do výpočtu však tiež nie sú započítané nepriame dopady. Ak zdražie nafta, zdražie aj doprava tovaru, čo sa môže časom prejaviť aj na cenách v obchodoch.
