Z údajov Eurostatu vychádza hlavný slovenský región ako európsky rekordér. Podľa rovnakej štatistiky však Slovensko patrí ku krajinám, kde je rozdiel medzi najbohatším a najchudobnejším regiónom mimoriadne veľký. Kým v Bratislave a okolí sa riziko chudoby týka približne troch ľudí zo sto, na východe je to viac ako štvrtina obyvateľov.
V Európskej únii bolo v roku 2025 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 92,7 milióna ľudí. To je 20,9 percenta obyvateľov, teda viac ako pätina. Oproti roku 2024 ide len o mierne zlepšenie, keďže vtedy sa táto situácia týkala 93,3 milióna ľudí, čiže 21 percent populácie. Za rok tak ubudlo približne 600-tisíc ohrozených. Tempo je pritom dôležité aj z politického hľadiska. Únia si totiž stanovila cieľ, že do roku 2030 zníži počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov v porovnaní s rokom 2019. Najmenej päť miliónov z nich majú tvoriť deti.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú dosť výrazné. Najlepšie dopadlo Česko, kde bolo ohrozených 11,5 percenta obyvateľov. Nasledovalo Poľsko s 15 percentami a Slovinsko s 15,5 percenta. Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Bulharsko s 29 percentami, Grécko s 27,5 percenta a Rumunsko s 27,4 percenta.
Bratislava predbehla všetky regióny únie
Eurostat má v tomto smere údaje za 243 regiónov úrovne NUTS 2, pričom najnižší podiel ohrozených obyvateľov spomedzi nich zaznamenal Bratislavský kraj, a to len 2,9 percenta. Na špičke rebríčka však nie je sama. Medzi 24 regiónmi s podielom pod 13 percent je päť metropolitných regiónov z východnej časti únie. Okrem Bratislavského kraja sú to aj regióny okolo Varšavy, Prahy, Budapešti a Záhrebu. Dobre si vedie aj šesť regiónov na severe Talianska, štyri ďalšie české regióny a štyri regióny na severe Belgicka.
Takýto výsledok nie je samozrejmosťou ani medzi hlavnými mestami. Spomedzi 24 európskych metropol, za ktoré sú údaje dostupné, sa podiel ohrozených pohybuje od 2,9 percenta v Bratislave až po 33,6 percenta v Bruseli. Belgická metropola je dobrým príkladom, že bohaté hlavné mesto ešte nemusí znamenať nízku mieru chudoby. Za pozornosť však stojí aj to, ako rýchlo sa Bratislavský kraj dostal na čelo. V údajoch za rok 2024 mal ešte 8,6 percenta ohrozených a v rámci únie bol na druhom mieste. Prvenstvo vtedy patrilo talianskej autonómnej provincii Bolzano so 6,6 percenta. Podiel ohrozených v Bratislavskom kraji tak za jeden rok klesol o 5,7 percentuálneho bodu, teda zhruba o dve tretiny.
Na východe je to úplne o niečom inom
No kým hlavné mesto a jeho okolie sa tešia z európskeho prvenstva, zvyšok krajiny taký dôvod na oslavu nemá. Celoslovenský priemer totiž dosiahol 16,7 percenta. Na západnom Slovensku bolo ohrozených 14 percent obyvateľov a na strednom Slovensku 16,5 percenta. Východné Slovensko však vykázalo až 26,3 percenta, čo je viac ako deväťnásobok hodnoty Bratislavského kraja. Rozdiel medzi oboma regiónmi tak dosahuje 23,4 percentuálneho bodu.
Ak to porovnáme s úniou, vychádza celkom zaujímavý paradox. Slovensko ako celok je so svojimi 16,7 percenta o 4,2 percentuálneho bodu pod priemerom EÚ. Východné Slovensko je zase o 5,4 percentuálneho bodu nad ním. V jednej krajine tak vedľa seba existuje región s najnižšou chudobou v únii a región, ktorý zaostáva aj za európskym priemerom. Podľa Ondreja Greguša, analytika finančných trhov XTB, ide na prvý pohľad o veľmi pozitívny výsledok, ktorý však zároveň odkrýva hlboké regionálne rozdiely. Bratislavský kraj podľa neho ťaží z toho, že sa v ňom sústreďujú pracovné miesta a ekonomická aktivita. Viaceré ďalšie regióny naopak čelia oveľa náročnejším podmienkam, referuje STVR.
Čo všetko sa meria
V tomto kontexte sa za ohrozeného považuje človek, ktorý žije v domácnosti s aspoň jedným z troch problémov. Prvým je príjmová chudoba, druhým závažný materiálny a sociálny nedostatok, tretím veľmi nízka pracovná intenzita domácnosti. Nejde teda len o výšku príjmu, ale aj o to, či si ľudia môžu dovoliť bežné veci a či v domácnosti niekto pracuje.
Pri príjmovej chudobe je rozdiel medzi regiónmi ešte väčší. V Bratislavskom kraji ňou bolo v roku 2025 ohrozených iba 1,4 percenta ľudí, kým na východnom Slovensku 20,4 percenta, teda zhruba 15-krát viac. Západné Slovensko malo 9 percent, stredné 12,6 percenta a celoslovenská hodnota bola 12,2 percenta. Podobne je to so závažnou materiálnou a sociálnou depriváciou. Tá v Bratislavskom kraji dosiahla 1,9 percenta, no na východe 12,7 percenta. Kým Slovensko ako celok je so 7 percentami mierne nad priemerom únie (6,3 percenta), východ ho dvojnásobne prevyšuje.
Pri nízkej pracovnej intenzite domácností je obraz celkom podobný. Bratislavský kraj má len 0,6 percenta, západ 3 percentá a stred 2,9 percenta. Na východnom Slovensku je to 7,6 percenta, teda približne 13-krát viac ako v hlavnom meste a jeho okolí. Slovensko ako celok sa so 4 percentami drží výrazne pod priemerom únie, ktorý je 7,9 percenta.
Čo ukazujú údaje za kraje
Ešte o čosi podrobnejší pohľad ponúkajú údaje Štatistického úradu SR za osem krajov. Celkovo bolo na Slovensku v roku 2025 ohrozených viac ako 895-tisíc ľudí. Oproti predchádzajúcemu roku ide o pokles o 1,6 percentuálneho bodu, teda zhruba o 85-tisíc osôb. Situácia sa zlepšila v šiestich z ôsmich krajov. Pod hranicou 10 percent sa udržali Bratislavský, Žilinský a Trnavský kraj, pričom v Žilinskom kraji klesol podiel ohrozených z 13,7 na 8 percent.
Opačným smerom sa však pohli Banskobystrický a Prešovský kraj. V Banskobystrickom kraji pribudlo takmer 17-tisíc ohrozených a ich podiel stúpol na 26,1 percenta. V Prešovskom kraji pribudlo 16-tisíc ľudí a miera vzrástla až na 29,9 percenta. Spolu s Košickým krajom tak ide o regióny, kde chudobe čelí 23 až 30 percent obyvateľov.
Rok 2025 pritom priniesol obrat v dlhodobom vývoji. Do roku 2020 chudoba na Slovensku klesala, no v rokoch 2021 až 2024 sa situácia zhoršovala pre pandémiu a rast cien. Hranica rizika príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v roku 2025 na úrovni 7 794 eur ročne, teda 650 eur mesačne. Najviac ohrozené zostávajú rodiny s deťmi. V neúplných rodinách s jedným rodičom čelila chudobe až polovica ľudí, čo je najviac v histórii merania. V domácnostiach dvoch dospelých s tromi a viac deťmi to bolo 38 percent.
