Predstava, že po 60-ke automaticky odídete na zaslúžený odpočinok, zrejme pre nastupujúcu generáciu naozaj zostane len predstavenou. Doba strávená v zamestnaní sa naprieč celou Európou viditeľne natiahne, pričom tento trend neobíde ani Slovákov. Najnovšie analýzy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), na ktoré sa odvoláva STVR, naznačujú, že tí, ktorí v súčasnosti vstupujú na trh práce, strávia v zamestnaní oveľa viac rokov ako ich rodičia či starí rodičia.
V súčasnosti sa na Slovensku počíta s odchodom do penzie približne vo veku 63 rokov. Tento stav však dlho nevydrží. Pre mladých ľudí, ktorí odštartovali svoju kariéru v roku 2024 ako 22-roční, vyzerajú vyhliadky úplne inak. Podľa odhadov OECD sa ich dôchodkový prah posunie až na hranicu 69 rokov. Hovoríme tu teda o 6-ročnom rozdiele, čo rozhodne nie je málo.
Celý tento posun má svoje logické vysvetlenie v demografii. Branislav Šprocha, demograf z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, potvrdzuje, že predlžovaniu dôchodkového veku sa jednoducho nevyhneme. Súčasný mechanizmus zostane zachovaný a výpočet bude naďalej prirodzene odzrkadľovať to, že sa ľudská populácia dožíva čoraz vyššieho veku.
Analytici z OECD zároveň pripomínajú, že tieto čísla počítajú s ideálnym scenárom, kedy človek prežije pracovný život bez väčších prestávok. Inak povedané, toto sú ešte tie optimistickejšie čísla.
Nie všade sa bude pracovať rovnako dlho
Samozrejme, dôchodkový vek nie je vo všetkých štátoch rovnaký. Absolútnymi rekordérmi v dĺžke práce sa podľa prognóz stanú obyvatelia Dánska. V tejto krajine by sa mala hranica pre mužov aj ženy posunúť zo súčasných 67 rokov až na 74 rokov. Veľmi podobný scenár čaká aj Estónsko, kde odhadujú cieľový vek 71 rokov, zatiaľ čo v Taliansku, Holandsku, vo Švédsku a na Cypre by sa mala hranica ustáliť na rovných 70 rokoch.
Na opačnom konci rebríčka stojí susedné Poľsko, ktoré si plánuje udržať oveľa ústretovejšie pravidlá. Penzijný vek žien by tu mal zostať na úrovni 60 rokov a u mužov by sa nemal pohnúť z hranice 65 rokov. Zaujímavý vývoj však čaká Turecko, kde odhady predpovedajú vôbec najprudší nárast zo všetkých. Muži, ktorí dnes končia v práci už v 52 rokoch, budú musieť potiahnuť až do 65 rokov. Ženy však na tom nebudú o nič lepšie. Tým stúpne hranica zo 49 na 63 rokov.
Celkové čísla z 32 sledovaných európskych krajín len potvrdzujú, že ide o širší fenomén. Kým pri mužoch predpokladá OECD zvýšenie dôchodkového veku v 21 štátoch, pri ženách sa bude hranica posúvať dokonca až v 24 krajinách.
Prečo je to problém
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o prirodzenú a spravodlivú rovnicu. Ak žijeme dlhšie, mali by sme logicky aj dlhšie pracovať. V realite však posun dôchodkového veku k hranici 69 či 70 rokov naráža na niekoľko vážnych prekážok, kvôli ktorým ekonómovia, lekári aj sociológovia hovoria o obrovskej celospoločenskej výzve.
Háčik je hlavne v tom, že zákon nerozlišuje dve na pohľad rovnaké, no v skutočnosti úplne odlišné veci. Medzi celkovou dĺžkou života a dĺžkou života prežitého v zdraví je veľký rozdiel. To, že sa vďaka modernej medicíne dožívame vyššieho veku, automaticky neznamená, že sme schopní v 68 rokoch naplno pracovať.
Na Slovensku končí priemerný život v plnom zdraví výrazne skôr než na severe Európy, často už okolo 60-ky. Človek po tomto veku už spravidla čelí chronickým ochoreniam, bolestiam pohybového aparátu či kardiovaskulárnym problémom, čo logicky znižuje jeho pracovnú kapacitu.
Dôležitý je tiež charakter práce. Posunúť dôchodok na 69 rokov môže teoreticky fungovať pri kancelárskych profesiách, IT špecialistoch či akademických pracovníkoch, kde nedochádza k fyzickému opotrebovaniu tela. Slovenská ekonomika však stojí na priemysle a výrobe.
Odpracovať zmeny vo fabrike, na stavbe, za volantom kamióna alebo v sociálnych službách pri dvíhaní pacientov je pre takmer 70-ročného človeka nepredstaviteľné. Pokiaľ štát nenastaví flexibilné pravidlá, títo ľudia nebudú schopní v práci vydržať. A dokonca hrozí, že skončia na invalidnom dôchodku alebo dlhodobej PN-ke.
Aby toho nebolo málo, už dnes majú ľudia po 50-ke či 55-ke obrovský problém nájsť si nové uplatnenie, ak prídu o prácu. Zamestnávatelia často preferujú mladšie ročníky, hlavne pre ich flexibilitu, digitálne zručnosti či nižšie mzdové nároky. Ak bude musieť človek pracovať takmer do 70-ky, je veľké riziko, že státisíce starších ľudí zostanú dlhodobo nezamestnaní, odkázaní na sociálne dávky, a to tesne pred dosiahnutím dôchodkového veku.
