Európska únia sa po rokoch neúspešných pokusov opäť snaží spôsob, akým obyvatelia nakladajú so svojimi peniazmi. Hlavným cieľom aktuálneho plánu je zastaviť odliv kapitálu za Atlantik a naopak nasmerovať finančné rezervy domácností do podpory domácej ekonomiky. Informovala o tom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá ohlásila dohodu všetkých členských štátov.
Únia sporenia
Pôvodný projekt známy ako Únia kapitálových trhov dlhé roky stagnoval. Problémom bol hlavne nezáujem národných vlád a príliš odborný, odťažitý názov. Brusel sa preto rozhodol premenovať ho na Úniu sporenia a investícií. Zmena terminológie má jasný zámer, a síce priblížiť tému bežným ľuďom a ukázať, že nejde len o záležitosť bánk a búrz, ale o lepšie zhodnotenie toho, čo si dokážu ušetriť zo svojich výplat, píše euBrief.
Európe podľa šéfky Európskej komisie nechýba celkový objem peňazí. Čo jej chýba, je jednotný a efektívny trh. Z kontinentu odchádza každý rok zhruba 300 miliárd eur z rodinných úspor na zahraničné trhy. Správcovia ich investujú inde, pretože domáce podmienky nie sú jednotné. Zahraničné fondy tak za tieto peniaze nakupujú podiely v inovatívnych európskych firmách, zatiaľ čo samotná Európa prichádza o perspektívne podniky.
Kam presne idú naše peniaze?
Problém má dve hlavné roviny. Prvou je 300 miliárd eur ročne, ktoré správcovské spoločnosti investujú v Spojených štátoch. Tieto peniaze končia v akciách amerických technologických gigantov alebo vo forme dlhopisov, čím priamo financujú tamojší hospodársky rast.
Druhú rovinu predstavujú samotní obyvatelia. Európske domácnosti držia na bežných a nízkoúrokových bankových účtoch až 10 biliónov eur, ktoré postupne vinou inflácie strácajú hodnotu. Sľubné európske startupy pritom nedokážu doma zohnať dostatok peňazí na rast. Výsledným scenárom je, že úspešná firma radšej odíde na americkú burzu Nasdaq, kde ju zafinancujú investori, paradoxne často práve z peňazí, ktoré predtým odtiekli z Európy.
Cesta nebude jednoduchá
Prepojenie európskych finančných trhov znie aspoň na papieri celkom logicky, no v realite naráža na tri veľké prekážky. Prvou sú už spomínané odlišné legislatívy. Každá z 27 krajín má vlastné daňové zákony a iné insolvenčné pravidlá, kvôli čomu je investovanie cez hranice nielen náročné, ale aj drahé.
Druhou prekážkou je politický boj o vplyv. Menšie štáty sa obávajú, že centralizácia presunie všetky lukratívne finančné operácie do veľkých centier v Paríži či vo Frankfurte. Národné inštitúcie sa navyše odmietajú vzdať svojich právomocí v prospech jedného celoeurópskeho rámca, ktorý by bol čo i len čiastočne mimo ich kontrolu.
Tretí problém leží v samotných ľuďoch. Kým v Spojených štátoch investuje do akcií alebo fondov viac ako 60 percent domácností, v Európe je to len zhruba tretina. Európania tradične veria hotovosti v bankách a nehnuteľnostiam, pričom štáty motivujú ľudí k investovaniu len veľmi obmedzene, často iba daňové úľavy.
Dezinformácie na seba nenechali dlho čakať
Ambiciózny plán okamžite vyvolal vlnu hoaxov a konšpirácií. Ruské štátne a prokremeľské médiá zámerne prekrútili vyhlásenia o finančných reformách a vypustili naratív, že únia ide ľuďom znárodňovať úspory.
Hoaxeri využili odborný výraz sekuritizácia, ktorý zámerne preložili ako konfiškáciu majetku. Samozrejme, je to výmysly. Napriek tomu sa však rýchlo rozšírili cez sociálne siete aj do našich končín, kde ich prevzali niektorí euroskeptickí politici.
Pre Slovensko, kde väčšina ľudí drží peniaze na bežných účtoch bez úrokov, môže reforma priniesť práveže lepšie možnosti zhodnotenia úspor. Domáce firmy by zas získali ľahší prístup ku kapitálu, keďže by nemuseli utekať za výhodnejšími podmienkami do zahraničia. Je ale pravda, že každá krajina musieť prispôsobiť svoje zákony európskym pravidlám. A keďže konkrétne Slovensko je menší trh bude, musieť sa musieť vysporiadať s tlakom zo strany silnejších európskych hráčov.
