Americký prezident Donald Trump opäť rozprúdil vášnivé diskusie. V pondelok 7. septembra zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social poriadne kontroverzný obrázok. Išlo o mapu, na ktorej sú viaceré suverénne štáty zobrazené pod vlajkou Spojených štátov amerických.
Pod americké farby zaradil okrem samotných USA aj Kanadu, Mexiko, oblasť Strednej Ameriky, Karibik, Grónsko a dokonca aj Island. Celé toto obrovské územie na obrázku nieslo spoločný názov Spojené štáty americké. túto grafiku zverejnil úplne bez akéhokoľvek vysvetlenia či sprievodného textu, informuje TA3.
Ako informovala islandská verejnoprávna stanica RÚV, tento krok nezostal bez ostrej odozvy. Islandská vláda na situáciu zareagovala rýchlo a rázne. Konkrétne šéfka islandskej diplomacie Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttirová nenechala vec len tak a začala konať.
Predvolali si veľvyslanca
Hneď v ten istý deň si totiž predvolala amerického veľvyslanca na Islande, ktorým je Billy Long. Ten pritom do svojej funkcie oficiálne nastúpil len nedávno, konkrétne v auguste. Zástupcovia islandskej diplomacie pre stanicu RÚV potvrdili, že veľvyslancovi dali jasne najavo svoje stanovisko. Americkému diplomatovi do očí tlmočili, že obrázok považujú za absolútne nevhodný.
Novinári sa okamžite snažili získať aj ďalšie oficiálne vyjadrenia, no bez úspechu. Americké ministerstvo zahraničia, ako aj ambasády v Kodani, Reykjavíku a konzulát v Nuuku na žiadosti agentúry Reuters o komentár nijako nereagovali. Rovnako na otázky zatiaľ neodpovedalo ani samotné islandské ministerstvo zahraničia.
Veľmi zlé načasovanie
Tento incident navyše prichádza v celkom zaujímavom čase, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy Islandu. Krajina totiž koncom augusta usporiadala referendum, v ktorom obyvatelia hlasovali proti obnove prístupových rokovaní s Európskou úniou. Ľudia, ktorí vtedy podporovali zahájenie týchto rozhovorov, pritom často argumentovali práve obavami o spoľahlivosť Spojených štátov.
Tento argument mal slúžiť ako hlavný dôvod, prečo by mal štát hľadať užšie väzby práve v Európe. Analytici však tvrdia, že geopolitika nakoniec nehrala pri ostrom hlasovaní tú hlavnú úlohu. Výsledok referenda mali ovplyvniť predovšetkým domáce ekonomické obavy bežných občanov.
Trumpove odvážne plány
Do situácie sa zapája aj Grónsko, ktoré funguje ako poloautonómne územie Dánska. Trumpove dávnejšie vyhlásenia o tom, že by Spojené štáty mali Grónsko získať, už v minulosti viedli k značnému napätiu. Jeho nápady citeľne zhoršili vzťahy nielen medzi Washingtonom a Kodaňou, ale aj naprieč celou Európou.
Tiež treba pripomenúť fakt, že Spojené štáty aj Dánsko patria k zakladajúcim členom obrannej aliancie NATO. Rovnako je zaujímavé, že Trump zverejnil novú mapu len krátko po dôležitej európskej návšteve. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová totiž pri ceste do Grónska oznámila štedrú finančnú podporu.
Európska únia poskytne územiu rozsiahly investičný balík vo výške 200 miliónov eur. Tieto peniaze sú určené na tento rok a na rok 2027, pričom pomôžu viacerým sektorom. Smerovať majú napríklad do vzdelávania, rybolovu, vodnej energetiky či do lepšieho satelitného a káblového pripojenia, ako aj do ťažby kritických nerastných surovín.
Dánsko sa nemieni podvoliť
Na ambície amerického prezidenta pomerne ostro zareagovala aj dánska premiérka Mette Frederiksenová. Počas pobytu v grónskom meste Nuuk poskytla vyjadrenie pre dánsku tlačovú agentúru.
Premiérka pripomenula, že grónska vláda aj samotní obyvatelia už viackrát jasne vyhlásili, že sa nechcú stať Američanmi. Na záver dodala, že pevne dúfa, že o tomto postoji už nikto nepochybuje. Jej slová tak jasne mierili nielen do Spojených štátov, ale aj k celému medzinárodnému spoločenstvu.
Zrejme len provokuje
Donald Trump je dlhodobo známy pre svoj unikátny štýl komunikácie, ak to tak možno nazvať. Zverejnenie kontroverznej mapy má zrejme slúžiť ako silná politická provokácia a hlavne nástroj na upútanie pozornosti. Takéto vyhlásenia zvyčajne majú za cieľ demonštrovať americkú silu a dominanciu v severoatlantickom priestore. Zároveň to funguje ako testovanie reakcií medzinárodného spoločenstva a pripomienka toho, že Spojené štáty vnímajú danú oblasť ako svoju sféru vplyvu.
Ak by sme sa posunuli teórie a Amerika by skutočne získala Island, išlo by o obrovský geopolitický triumf. Tento ostrovný štát má kľúčovú polohu, keďže je uprostred severného Atlantiku. Obecne je oblasť medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom považovaná za mimoriadne strategickú.
Kto kontroluje tento pomyselný morský koridor, ten má dokonalý prehľad napríklad aj o pohybe ruských ponoriek a vojenských lodí, ktoré smerujú do Atlantického oceánu.
Nie je to však len o vojenčine. Oblasť má aj dôležitý ekonomický význam. Island je svetovým lídrom vo využívaní čistej geotermálnej energie, vďaka čomu má extrémne lacnú a ekologickú elektrinu. Keď to skombinujeme s chladnou klímou, v podstate ide o vysnívané miesto pre stavbu obrovských dátových centier, ktoré dnes poháňajú celý digitálny svet.
Znovu však pripomíname, že posledné odseky sú len teória. A pravdepodobne to aj teóriou ostane. Aspoň dúfajme.
